Dňa 15.3.2025 nadobúda účinnosť zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon). Stavebný zákon v Čl. I upravuje postupy prípravy, zhotovovania, prevádzky a odstraňovania stavieb, práva a povinnosti účastníkov výstavby, dotknutých orgánov a pôsobnosť orgánov štátnej správy vo výstavbe a ruší zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení zákona č. 205/2023 Z. z., zákona č. 272/2023 Z. z. a zákona č. 46/2024 Z. z. Čl. I Stavebného zákona nadobúda účinnosť 1. apríla 2025.

Zákon č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy (ďalej len „zákon č. 205/2023 Z. z.“) v Čl. LIV menil a dopĺňal zákon o poplatku za rozvoj s účinnosťou od 1.4.2024. Účinnosť zákona č. 205/2023 Z. z. bola následne zákonom č. 46/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 46/2024 Z. z.“) posunutá na 1.4.2025.

Pretože s účinnosťou od 1.4.2025 bol Stavebným zákonom zrušený zákon č. 205/2023 Z. z. aj zákon č. 46/2024 Z. z., ustanovenia zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poplatku za rozvoj“) zmenené a doplnené uvedenými zákonmi nadobudli platnosť (boli zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky), nie však účinnosť. Z uvedeného dôvodu sú informácie o novele zákona o poplatku za rozvoj 6/MD/2023/I publikovaná dňa 26.7.2023 a 1/MD/2025/I publikovaná 2.1.2025, ktoré vydalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, odbor daňovej metodiky, bezpredmetné a budú z portálu finančnej správy k 1.4.2025 stiahnuté.

V súvislosti so Stavebným zákonom schválila Národná rada Slovenskej republiky dňa 5.2.2025 zákon č. 26/2025 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom (ďalej len „zákon č. 26/2025 Z. z.“). Zákonom č. 26/2025 Z. z. sa v Čl. LXVI mení a dopĺňa zákon o poplatku za rozvoj s účinnosťou od 1. apríla 2025 (ďalej len „novela zákona o poplatku za rozvoj“).

Cieľom zákona č. 26/2025 Z. z. je zosúladiť osobitné právne predpisy so Stavebným zákonom a odstrániť prekážky fungovania novej stavebnej legislatívy v osobitnej právnej úprave.

Ostatnou novelou zákona o poplatku za rozvoj sa menia nasledovné ustanovenia:

§ 3 Predmet poplatku

V nadväznosti na Stavebný zákon sa v ods. 1 novým spôsobom vymedzuje predmet miestneho poplatku za rozvoj (ďalej len „poplatok“). Predmetom poplatku je budova na území obce, uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, overenom projekte stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou, právoplatnom rozhodnutí o spôsobilosti stavby na užívanie, alebo právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby. Súčasne sa k pojmom „budova“, „rozhodnutie o stavebnom zámere“, „rozhodnutie o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby“, „overený projekt stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou“, „rozhodnutie o spôsobilosti stavby na užívanie“ a „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“ zavádzajú odkazy 3), 3a), 3aa), 3ab), 3b) a 3c) na § 3, § 5, § 60, § 63, § 84 ods. 7 písm. a) a b) Stavebného zákona a § 88a a § 140d zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré ich vymedzujú.

Ods. 2 upravuje podmienky, za akých sú stavby povolené vyššie uvedenými rozhodnutiami predmetom poplatku. Tieto podmienky sa dopĺňajú na konci prvej vety o ďalšie podmienky upravené v novo zavedených ustanoveniach § 6 ods. 8 a § 16 ods. 3. Zmeny v 2. vete sú legislatívno-technického charakteru a súvisia so zmenou vymedzenia predmetu poplatku v § 3 ods. 1, v dôsledku ktorej sa „rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby“ nahrádza „rozhodnutím, o stavebnom zámere na odstránenie stavby alebo nariadením odstránenia stavby“ a súčasne sa k uvedeným pojmom zavádza odkaz 3ca) na § 78 Stavebného zákona.

V negatívnom vymedzení predmetu poplatku sa v ods. 3 písm. a) a b) „bytový dom“ vo všetkých tvaroch nahrádza „bytovou budovou“ v príslušnom tvare, ku ktorej sa zavádza odkaz 3d), ku ktorému je poznámke pod čiarou uvedený § 3 ods. 2 Stavebného zákona.

§ 4 Vznik, zánik poplatkovej povinnosti a oznamovacia povinnosť

V súvislosti so zmenou názvoslovia v novej stavebnej legislatíve a vymedzenia predmetu poplatku sa vznik poplatkovej povinnosti upravený v ods. 1 viaže na deň právoplatnosti rozhodnutia o stavebnom zámere, rozhodnutia o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, rozhodnutia o spôsobilosti stavby na užívanie, rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo na deň overenia projektu stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou.

K zániku poplatkovej povinnosti upravenej v ods. 2 v súvislosti so zmenou vymedzenia predmetu poplatku dochádza dňom straty platnosti rozhodnutia o stavebnom zámere, ak poplatník súčasne nezačal s uskutočňovaním stavebných prác.

Novým ods. 3 sa upravuje možnosť obce po vzniku poplatkovej povinnosti vyzvať poplatníka na podanie oznámenia o výmere podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby v štruktúre podľa prílohy, pričom výmeru podlahovej plochy nadzemnej časti stavby potvrdí pre stavbu, ktorej projekt sa overuje, aj projektant stavby. Súčasne sa ustanovuje postup obce, ak poplatník na výzvu nereaguje. Ak poplatník nepredloží na základe výzvy obce údaje o podlahovej ploche nadzemnej časti zhotovovanej stavby, obec zistí základ poplatku a určí poplatok podľa pomôcok. Na postup obce pri určovaní poplatku podľa pomôcok sa vzťahuje osobitný predpis, ku ktorému je zavedený odkaz 8b) na § 48 ods. 3 až 5 a § 49 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ods. 4 sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti.

§ 5 Poplatník

Z dôvodu zmeny § 3 sa mení aj vymedzenie poplatníka. Poplatníkom poplatku podľa ods. 1 prvej vety je osoba, ktorá je ako stavebník uvedená v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, právoplatnom rozhodnutí o spôsobilosti stavby na užívanie, alebo právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo osoba, ktorej sa na základe ohlásenia stavebnému úradu overil projekt stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou.

K pojmu „stavebník“ je zavedený odkaz 9) na § 29 Stavebného zákona.

Ods. 3 novým spôsobom upravuje pravidlá, ak je stavebníkov viac. Ak je osôb podľa ods. 1 prvej vety viac, poplatníkom je každá z nich v rovnakom pomere za podmienky, že sa nedohodnú inak. Poplatníci sa môžu dohodnúť aj na inom ako rovnakom pomere, ale túto skutočnosť sú povinní oznámiť obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti. Ak je poplatníkov viac, môžu sa dohodnúť aj na spoločnom zástupcovi, pričom ostatní poplatníci ručia za poplatok v rovnakom pomere. Aj túto skutočnosť je spoločný zástupca povinný písomne oznámiť obci najneskôr v deň vzniku poplatkovej povinnosti.

§ 6 Základ poplatku

V ods. 1, 3, 5 a 7 sa slová „realizovaná stavba“ nahrádzajú slovami „zhotovovaná stavba“.

Základ poplatku upravený v § 6 sa dopĺňa novými odsekmi 8 a 9, ktoré upravujú určenie základu poplatku pri zvýšení a znížení výmery podlahovej plochy nadzemnej časti zhotovovanej stavby na základe právoplatného rozhodnutia o stavebnom zámere k stavbe, ktorá už bola predtým povolená skorším rozhodnutím o stavebnom zámere. Základom poplatku je kladný (pri zvýšení) a záporný (pri znížení) rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby v m² vyplývajúci z rozdielu medzi týmto a predchádzajúcim rozhodnutím o stavebnom zámere.

§ 7 Sadzba poplatku za rozvoj

V ods. 2 písm. a) sa odkaz 11) k slovnému spojeniu „stavba na bývanie“ nahrádza odkazom 3d), ku ktorému je v poznámke pod čiarou uvedený § 3 ods. 2 Stavebného zákona.

§ 8 Výpočet poplatku za rozvoj

V ods. 3 ide o legislatívno-technickú zmenu súvisiacu so zmenou pojmov v novej stavebnej legislatíve, čím sa dosiahne, že na účely výpočtu poplatku sa stavebné objekty uvedené v právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere, právoplatnom rozhodnutí o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, právoplatnom rozhodnutí o spôsobilosti stavby na užívanie, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby, alebo v overení projektu stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou považujú za jednu stavbu.

Podľa nového ods. 4 sa pri výpočte poplatku pre stavby, pri ktorých sa základ poplatku určuje podľa § 6 ods. 8 a 9 ustanovuje, že zníženie základu poplatku o 60 m² sa nepoužije.

Odseky 5 a 6 sa vypúšťajú a doterajší ods. 7 sa označuje ako ods. 5.

§ 9 Vyrubenie, splatnosť a platenie poplatku

Novým znením ods. 2 sa ustanovuje nový princíp vyrubenia poplatku tak, že rozhodnutie o vyrubení poplatku sa vydá ku každému rozhodnutiu o stavebnom zámere, rozhodnutiu o stavebnom zámere na zmenu dokončenej stavby, rozhodnutiu o spôsobilosti stavby na užívanie, rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby, alebo k overeniu projektu stavby na ohlásenie s vydanou overovacou doložkou zvlášť. Uvedenou právnou úpravou sa odstránia problémy s doterajším započítavaním už vyrubeného poplatku.

Z dôvodu zníženia administratívnej záťaže správcu poplatku a neefektívneho vyrubovania poplatku nižšieho ako sú administratívne náklady obce na jeho vyrubenie, sa za ods. 5 dopĺňa nový ods. 6, podľa ktorého sa poplatok nevyrubuje ani nevyberá, ak nepresiahne 5 eur.

§ 10 Vrátenie poplatku za rozvoj

Ods. 3 upravuje vrátenie pomernej časti zaplateného poplatku v nadväznosti na základ poplatku určený podľa § 6 ods. 9. Ak je podľa uvedeného ustanovenia základom poplatku záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy zhotovovanej stavby, obec vydá rozhodnutie o vrátení pomernej časti zaplateného poplatku, ktorú vráti do 60 dní odo dňa jeho právoplatnosti.

§ 11 Použitie výnosu

Precizovaním úvodnej vety v ods. 2 sa použitie výnosu z poplatku na kapitálové výdavky súvisiace so stavebnými nákladmi na stavbu vrátane nákladov na vysporiadanie pozemkov rozširuje o náklady súvisiace s kúpou nehnuteľnosti slúžiacej na účely vymenované v písm. a) až h).

Doplnením škôl do ods. 2 písm. d) sa účel použitia výnosu z poplatku rozširuje o uvedené zariadenia.

§ 16 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2025

Za § 15 sa dopĺňa nový § 16, ktorý upravuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2025. Ich cieľom je stanoviť postup obce v tzv. prechodnom období.

Ods. 1 ustanovuje, že ak poplatková povinnosť k poplatku vznikla pred účinnosťou ostatnej novely zákona (do 31. marca 2025), postupuje sa podľa predpisov účinných do 31. marca 2025.

Ods. 2 upravuje prípady, ak podľa § 84 ods. 2 až 7 Stavebného zákona boli konania začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2025 a súčasne ku ktorým vznikne poplatková povinnosť po 31. marci 2025. V uvedených prípadoch sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. marca 2025.

V ods. 3 a 4 sa stanovuje spôsob výpočtu základu poplatku pri nedokončenej stavbe povolenej právoplatným rozhodnutím o povolení stavby k nedokončenej stavbe,

- ktorá bola predtým povolená právoplatným stavebným povolením, zmenou stavby pred dokončením alebo oznámením stavebného úradu k ohlásenej stavbe podľa doterajších stavebných predpisov (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) a podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby sa zvýši - základom poplatku je kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m² medzi rozhodnutím o povolení stavby a všetkými predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami podľa doterajších stavebných predpisov, pričom zníženie základu poplatku o 60 m² sa nepoužije,

- ktorá bola predtým povolená právoplatným stavebným povolením, zmenou stavby pred dokončením, rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby alebo oznámením stavebného úradu k ohlásenej stavbe podľa doterajších stavebných predpisov (zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov) a podlahová plocha nadzemnej časti realizovanej stavby sa zníži - základom poplatku je záporný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m² medzi rozhodnutím o povolení stavby a všetkými predchádzajúcimi právoplatnými rozhodnutiami podľa doterajších stavebných predpisov, pričom zníženie základu poplatku o 60 m² sa nepoužije a § 10 ods. 3 sa použije primerane.

Vypracoval:

Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica
Odbor daňovej metodiky
Marec 2025

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach (ďalej len „odvod“) upravuje zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o osobitnom odvode“).

Regulovanou osobou je osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v regulovanej oblasti a predpokladá, že bude činnosť, na ktorú má oprávnenie, vykonávať celé odvodové obdobie.

S účinnosťou od 31.decembra 2024 sa zmenou v § 3 ods. 1 písm. a) druhý bod zákona č. 235/2012 Z. z. rozšíril rozsah regulovaných osôb (ďalej len „nová regulovaná osoba“).

Regulovanou osobou sa stáva aj osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti farmácie na základe povolenia vydaného okrem Ministerstva zdravotníctva SR a samosprávnym krajom aj Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti výroby výrobkov z ropy a jej chemického spracovania na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a predpokladá, že bude činnosť v danej oblasti vykonávať celé odvodové obdobie.

Regulovanej osobe vzniká povinnosť platiť odvod, ak jej výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej len „výsledok hospodárenia“), resp. predpokladaný výsledok hospodárenia za účtovné obdobie dosiahne aspoň sumu 3 000 000,00 eur. Na účely stanovenia povinnosti platiť odvod sa použije výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný podľa postupov účtovania upravených zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) alebo výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný podľa medzinárodných účtovných noriem (§ 17a zákona o účtovníctve) upravený podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Odvodovým obdobím je kalendárny mesiac.

Výška odvodu sa vypočíta ako súčin sadzby odvodu a základu odvodu.

Základ odvodu je výsledok hospodárenia za dané účtovné obdobie vynásobený koeficientom. Koeficient je podiel výnosov alebo príjmov z regulovanej činnosti k celkovým výnosom alebo príjmom. Zaokrúhľuje sa na dve desatinné miesta nadol.

V súlade s § 5 ods. 6 zákona sa základ odvodu pred vynásobením koeficientom zníži o výnos štátneho dlhopisu a výnos z dlhopisu vydaného členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Uvedené sa prvýkrát použije za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2025.

Pre odvodové obdobia patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po 31. decembri 2024 sú stanovené štyri sadzby odvodu:

Upozornenie: pre odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po 31. decembri 2023 platila pre tieto osoby sadzba odvodu vo výške 0,025.
Odvod je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca. Ak výška odvodu za príslušné odvodové obdobie nepresiahne sumu 1 000 eur, regulovaná osoba odvod neplatí.

Odvod sa platí na číslo účtu:

Upozornenie:
Ak posledný deň kalendárneho mesiaca pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom je najbližší nasledujúci pracovný deň.

Správcom odvodu je daňový úrad príslušný na správu dane z príjmov.

Odvod, preplatok zo zúčtovania odvodov a nedoplatok zo zúčtovania odvodov sa zahŕňa do základu dane z príjmov v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov.

Nová regulovaná osoba má povinnosť do 31. januára 2025 zaplatiť odvod ak:

Oznamovacie povinnosti

Nová regulovaná osoba

Nová regulovaná osoba, ktorej vznikla povinnosť platiť odvod podľa § 16 ods. 1 alebo ods. 4 zákona má povinnosť do 31. januára 2025 predložiť správcovi odvodu oznámenie, v ktorom uvedie: a) oblasť podľa § 3 ods. 1 písm. a) druhého bodu,

b) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) druhého bodu,
c) sumu výsledku hospodárenia za účtovné obdobie podľa § 16 odseku 1 zákona alebo sumu odhadu predpokladaného výsledku hospodárenia podľa § 16 ods. 4 zákona,
d) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.

Túto oznamovaciu povinnosť si nová regulovaná osoba splní podaním elektronického formulára Oznámenie regulovanej osoby podľa § 3 ods. 2 zákona o osobitnom odvode pod označením OZNRO32v25.

Nová regulovaná osoba, ktorej vznikla povinnosť platiť odvod podľa § 16 ods. 1 zákona o osobitnom odvode v kolónke formulára „Odhad predpokladaného výsledku hospodárenia“ uvedie výsledok hospodárenia za účtovné obdobie roka 2023 prípadne účtovné obdobie, ktoré začalo v roku 2023 a zároveň má povinnosť účtovnú závierku predložiť spolu s daňovým priznaním v lehote do 31.12.2024.

V kolónke formulára „Odhad predpokladaného koeficientu“ uvedie koeficient vypočítaný ako podiel výnosov alebo príjmov, ak regulovaná osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva z činnosti v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o osobitnom odvode k celkovým výnosom alebo príjmom, ak regulovaná osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, podľa osobitného predpisu, patriacich do účtovného obdobia, za ktoré bol vykázaný výsledok hospodárenia použitý na výpočet základu odvodu. Koeficient sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nadol.

Nová regulovaná osoba, ktorej vznikla povinnosť platiť odvod podľa § 16 ods. 4 zákona o osobitnom odvode vo formulári uvedie sumu odhadu predpokladaného výsledku hospodárenia za účtovné obdobie, ktoré začalo bezprostredne pred 1. januárom 2025.

V ďalšom období sa na novú regulovanú osobu vzťahujú oznamovacie povinnosti podľa § 8 ods. 3 a § 9 ods. 1 zákona o osobitnom odvode.

Ostatné regulované osoby

Oznámenie podľa § 3 ods. 2 zákona o osobitnom odvode

Regulovaná osoba je povinná doručiť správcovi odvodu do konca odvodového obdobia, za ktoré jej vznikne povinnosť platiť odvod, počnúc odvodovým obdobím nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v regulovanej oblasti, písomné oznámenie, v ktorom uvedie:

a) regulovanú oblasť, v ktorej získala oprávnenie na výkon činnosti,

b) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v regulovanej oblasti,
c) odhad predpokladaného výsledku hospodárenia podľa § 4 ods. 3 zákona o osobitnom odvode,
d) odhad predpokladaného koeficientu na účel výpočtu základu odvodu podľa § 5 ods. 5,
e) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.

Oznámenie sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určilo FR SR a je zverejnené na stránke www.financnasprava.sk/Formuláre/Elektronické formuláre/ Správa daní/Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach/Oznámenie podľa zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach:

OZNRO32v25 Oznámenie podľa § 3 ods. 2 zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (platné od 1.1.2025)

Príklad č. 1 – Odhad predpokladaného výsledku hospodárenia

Regulovaná osoba predpokladá, že bude mať výnosy z činnosti v regulovanej oblasti vo výške 6 500 000,00 eur, predpokladá, že celkové výnosy budú vo výške 10 000 000,00 eur a predpokladá, že výsledok hospodárenia bude vo výške 6 000 000,00 eur. Výnos zo štátneho dlhopisu nevykazuje.
Výpočet:
Odhad predpokladaného výsledku hospodárenia 6 000 000,00 eur
Predpokladaný koeficient 6 500 000,00 eur / 10 000 000,00 eur = 0,65
Výška odvodu (6 000 000,00 eur * 0,65) * 0,00363 (nevykonáva činnosť podľa zákona o bankách, v oblasti elektronických komunikácií ani v oblasti výroby výrobkov z ropy) = 14 157,00 eur

Oznámenie podľa § 8 ods. 3 zákona o osobitnom odvode

Ak dôjde k zmene sumy základu odvodu, je regulovaná osoba do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mala povinnosť podať daňové priznanie, alebo ak táto zmena nemá vplyv na povinnosť podať daňové priznanie, do konca kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa dozvedela, že došlo k zmene sumy základu odvodu, povinná doručiť správcovi odvodu písomné oznámenie, v ktorom uvedie:

a) výsledok hospodárenia upravený podľa § 5 vykázaný za účtovné obdobie bezprostredne predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k zmene sumy základu odvodu, alebo ak dôjde k dodatočnej zmene výsledku hospodárenia, nový výsledok hospodárenia,

b) sumu výnosu štátneho dlhopisu a sumu výnosu z dlhopisu vydaného členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,, c) koeficient na účel výpočtu základu odvodu,
d) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.

Oznámenie sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určilo FR SR a je zverejnené na stránke www.financnasprava.sk/Formuláre/Elektronické formuláre/ Správa daní/Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach/Oznámenie podľa zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach:

OZNRO83v25 Oznámenie podľa § 8 ods. 3 zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (platné od 1.1.2025)

Príklad č. 2 – Odvod nižší ako 1 000 eur

Regulovaná osoba dosiahla výnosy z činnosti v regulovanej oblasti vo výške 210 000,00 eur. Jej celkové výnosy sú vo výške 8 000 000,00 eur a výsledok hospodárenia vo výške 5 000 000,00 eur. Výnosy zo štátneho dlhopisu nevykazuje.
Výpočet:
Výsledok hospodárenia 5 000 000,00 eur
Koeficient na účel výpočtu základu odvodu 210 000,00 eur / 8 000 000,00 eur = 0,02
Výška odvodu (5 000 000,00 eur * 0,02) *0,00363 (nevykonáva činnosť podľa zákona o bankách, v oblasti elektronických komunikácií ani v oblasti výroby výrobkov z ropy) = 363,00 eur
Regulovaná osoba podá oznámenie, ale odvod neplatí, nakoľko výška odvodu za príslušné odvodové obdobie nepresiahne sumu 1000 eur.

Príklad č. 3 – Výpočet odvodu

Regulovaná osoba dosiahla v roku 2024 výnosy z činnosti v regulovanej oblasti vo výške 500 820 000,00 eur a výsledok hospodárenia vo výške 80 600 000,00 eur. Všetky dosiahnuté výnosy sú z činnosti v regulovanej oblasti. Výnosy zo štátneho dlhopisu nevykazuje.Regulovaná osoba vykonáva činnosť v oblasti bankovníctva na základe bankového povolenia udeleného NBS podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Výpočet:
Výsledok hospodárenia 80 600 000,00 eur
Koeficient na účel výpočtu základu odvodu = 1,00
Výška odvodu 80 600 000,00 eur * 0,0208 = 1 676 480 eur.

Oznámenie podľa § 9 ods. 1 zákona o osobitnom odvode

Odvody zaplatené alebo odvody, ktoré mali byť zaplatené za odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia, za ktoré regulovaná osoba má povinnosť zostaviť účtovnú závierku a predložiť ju spolu s daňovým priznaním, podliehajú zúčtovaniu, ktoré vykonáva správca odvodu. Regulovaná osoba je povinná v lehote na predloženie účtovnej závierky podľa prvej vety predložiť správcovi odvodu písomné oznámenie na zúčtovanie odvodov, v ktorom uvedie :

a) výsledok hospodárenia,

b) sumu výnosu štátneho dlhopisu a sumu výnosu z dlhopisu vydaného členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, c) koeficient na účel výpočtu základu odvodu,
d) základ odvodu,
e) výšku zaplateného odvodu.

Oznámenie sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určilo FR SR a je zverejnené na stránke www.financnasprava.sk/Formuláre/Elektronické formuláre/ Správa daní/Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach/Oznámenie podľa zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach:

OZNRO91v25 Oznámenie na zúčtovanie odvodov podľa § 9 ods. 1 zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (platné od 1.1.2025)

Oznámenie OZNRO91v25 regulovaná osoba podáva pri zúčtovaní odvodov prvýkrát po 31.12.2024, pričom položku „suma výnosu štátneho dlhopisu“ bude možné vyplniť len v prípade, keď sa podáva za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2025.

O výsledku zúčtovania odvodov správca odvodu vydá do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bola predložená účtovná závierka a oznámenie podľa § 9 ods. 1, rozhodnutie o zúčtovaní odvodov, v ktorom uvedie výšku preplatku zo zúčtovania odvodov alebo výšku nedoplatku zo zúčtovania odvodov.

Kladný rozdiel súčtu odvodov zaplatených a súčtu odvodov vypočítaných správcom odvodu je preplatkom zo zúčtovania odvodov, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia daňového poriadku k daňovým preplatkom.

Záporný rozdiel súčtu odvodov zaplatených a súčtu odvodov vypočítaných správcom odvodu je nedoplatkom zo zúčtovania odvodov. Nedoplatok zo zúčtovania odvodov je regulovaná osoba povinná zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zúčtovaní odvodov.

Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR

Finančné riaditeľstvo SR vydáva metodický pokyn k osobitným úpravám pre malé podniky podľa § 68e až § 68g zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej sa uvedený zákon pri jednotlivých jeho ustanoveniach neuvádza).

Slovenská republika bola povinná s účinnosťou od 1. januára 2025 transponovať do vnútroštátneho práva smernicu Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky v platnom znení. Hlavným cieľom zavedenia tejto harmonizovanej úpravy je zníženie administratívnej záťaže zdaniteľných osôb, ktoré napĺňajú definíciu malého podniku a ich nákladov na dodržiavanie predpisov, ktoré sú nepomerne vyššie ako náklady veľkých podnikov, ktoré majú viac zdrojov na zvládnutie zložitosti systému DPH v Európskej únií (ďalej len „EÚ“).

Predchádzajúca právna úprava v oblasti malých podnikov zakotvená v prvej kapitole hlavy XII smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) s názvom "Osobitná úprava pre malé podniky" umožňovala využívať oslobodenie od dane do dosiahnutia stanoveného obratu len malým podnikom usadeným v členskom štáte, v ktorom bolo zdaniteľné plnenie predmetom dane. Ak zdaniteľná osoba uskutočňovala transakcie v iných členských štátoch, tieto dodania podliehali zdaneniu, čo malo vplyv aj na konkurencieschopnosť podnikov na trhu medzi usadenými a neusadenými zdaniteľnými osobami. Táto predchádzajúca osobitná úprava pre malé podniky sa premietla do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov prostredníctvom registračných ustanovení. I keď zákon nepoznal legálnu definíciu malého podniku, malým podnikom bola v zásade tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá nemala postavenie platiteľa, pretože nedosiahla zákonom stanovenú výšku obratu 49.790 EUR za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Takáto osoba neuplatňovala k cene dodaní tovarov a služieb daň, pokiaľ sa nestala platiteľom podľa § 4. Táto úprava sa však týkala len tuzemských zdaniteľných osôb, pričom dodania zahraničných zdaniteľných osôb v zmysle § 5 podliehali dani už od prvého dodania v tuzemsku.

Na základe novej právnej úpravy pre malé podniky má zdaniteľná osoba, ktorú je možné považovať za malý podnik, možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, než v ktorom je usadená, za ustanovených podmienok, ak hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v EÚ v prebiehajúcom a predchádzajúcom kalendárnom roku je nižšia ako ustanovený ročný obrat v Únií 100 000 EUR bez dane (ďalej aj „ročný obrat v Únií“) a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb nepresiahne ustanovený národný limit dotknutého členského štátu.

Transpozíciou spomínanej smernice Rady (EÚ) 2020/285 sa v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zaviedli s účinnosťou od 1. januára 2025 dve nové osobitné úpravy pre malé podniky.

Tieto osobitné úpravy sú rozdelené v nadväznosti na to, či Slovenská republika vystupuje v postavení členského štátu, na ktorého území chce malý podnik uplatňovať oslobodenie od dane, alebo členského štátu usadenia malého podniku, prostredníctvom ktorého si plní svoje povinnosti. Uplatňovanie týchto osobitných úprav umožňuje predávať tovary a služby bez dane aj v iných členských štátoch ako vo svojom členskom štáte usadenia, ak v nich spĺňa požiadavky na uplatňovanie oslobodenia od dane. Na druhej strane malé podniky, ktoré si vyberú osobitnú schému oslobodenia od dane, stratia právo na odpočet dane z tovarov a služieb použitých na poskytovanie oslobodených dodávok. Osobitná schéma pre malé podniky je dobrovoľná. Malé podniky, ktoré spĺňajú podmienky stanovené zákonom, sa môžu rozhodnúť ju uplatňovať alebo môžu uplatňovať štandardné pravidlá DPH a k cene dodaní tovarov a služieb uplatňovať daň. Ak sa malý podnik rozhodne uplatňovať osobitnú úpravu, môže ju uplatňovať v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch za predpokladu, že spĺňa požiadavky na jej uplatňovanie. Ak v niektorých členských štátoch nespĺňa požiadavky na jej uplatňovanie, musí zdaňovať svoje dodania tovarov a služieb v týchto členských štátoch. Stále sa však môže rozhodnúť uplatňovať osobitnú úpravu pre malé podniky v iných členských štátoch, v ktorých spĺňa požiadavky na jej uplatňovanie.

V ustanovení § 68e sa na účely uplatňovania osobitných úprav podľa § 68f a 68g definuje ročný obrat v tuzemsku a ročný obrat v Únií.

Ročným obratom v tuzemsku je celková ročná hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou počas kalendárneho roka, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa § 4 ods. 15. Pričom podľa § 4 ods. 15 sa obratom rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty dodaní, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Hodnota dodaných poisťovacích služieb a finančných služieb, oslobodených od dane podľa § 37 a § 39, sa nezahŕňa do obratu, len ak sú dodané ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa ani hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku. Zjednodušene povedané je ročným obratom v tuzemsku zdaniteľnej osoby, okrem už uvedených výnimiek, celková hodnota jej dodávok tovarov a služieb v tuzemsku bez dane počas kalendárneho roka, t. j. zahrnuté sú len výstupné transakcie zdaniteľnej osoby, nákupy nie sú súčasťou obratu. Do obratu vstupuje napríklad aj premiestnenie tovaru do iného členského štátu, ktoré je podľa § 8 ods. 4 považované za dodanie tovaru za protihodnotu.

Ročným obratom v Únii je celková ročná hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou na území EÚ počas kalendárneho roka, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa § 4 ods. 15 a podľa obdobných ustanovení zákonov platných v iných členských štátoch zodpovedajúcich § 4 ods. 15. Ročný obrat Únie je súčtom ročných obratov vo všetkých členských štátoch vrátane tuzemska, bez ohľadu na skutočnosť, či chce malý podnik uplatňovať osobitnú úpravu v daných členských štátoch alebo nie. Ak zdaniteľná osoba podniká vo viacerých členských štátoch, jej ročný obrat v Únii bude súčtom všetkých týchto vnútroštátnych obratov za kalendárny rok. V prípade, ak ročný obrat v Únií presiahne hranicu 100 000 EUR, zdaniteľná osoba nemôže uplatniť oslobodenie od dane v žiadnom členskom štáte, okrem územia členského štátu, v ktorom je usadená. To platí aj v prípade, ak národné ročné obraty v jednotlivých iných členských štátoch, v ktorých chce uplatňovať osobitnú úpravu pre malé podniky, nie sú presiahnuté. Toto opatrenie funguje na zabezpečenie toho, že osobitnú úpravu môžu využívať len malé podniky, t. j. podniky, ktorých obrat v Únii nepresiahne 100 000 EUR. Zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo svojej ekonomickej činnosti, môže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia od dane na dodávky tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku za predpokladu, že jej ročný obrat v tuzemsku neprekročí zákonom stanovenú hranicu a nestane sa platiteľom.

Ustanovenie § 68f zavádza osobitnú úpravu uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby (ďalej len „osobitná úprava podľa § 68f“ alebo v tomto diele len „osobitná úprava“) v tuzemsku. V rámci tejto osobitnej úpravy Slovenská republika vystupuje v postavení členského štátu, na území ktorého chce malý podnik zahraničnej osoby uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky, tzv. členského štátu oslobodenia. Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na tie dodania malého podniku zahraničnej osoby v tuzemsku, pri ktorých sa uplatňuje režim prenesenia daňovej povinnosti. Keďže takéto dodania sú oslobodené od dane nedochádza ani k preneseniu daňovej povinnosti na príjemcu tovaru alebo služby.

1.1. Podmienky uplatňovania osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby

Aby zdaniteľná osoba mohla uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68f, musí spĺňať nasledovné podmienky:

I. Status malého podniku zahraničnej osoby

II. Formálne podmienky
1.1.1. Malý podnik zahraničnej osoby

Základnou podmienkou pre uplatnenie osobitnej úpravy podľa § 68f je skutočnosť, že zdaniteľná osoba spĺňa kritériá malého podniku zahraničnej osoby. Malým podnikom zahraničnej osoby je zdaniteľná osoba, ktorá má na území iného členského štátu sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa na území iného členského štátu obvykle zdržiava, ak v prebiehajúcom kalendárnom roku a predchádzajúcom kalendárnom roku nepresiahla ročný obrat v Únií 100 000 EUR a súčasne nepresiahla v prebiehajúcom kalendárnom roku ročný obrat v tuzemsku 62 500 EUR a zároveň v predchádzajúcom kalendárnom roku nepresiahla ročný obrat v tuzemsku 50 000 EUR. Z uvedeného vyplýva, že zdaniteľná osoba musí spĺňať podmienku usadenia v inom členskom štáte a zároveň nesmie presiahnuť ustanovený ročný obrat v Únií, ako aj ročný obrat v tuzemsku.

Ustanovenie § 68f ods. 1 písm. b) definuje na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68f pojem „členský štát usadenia“. Ide o iný členský štát, na území ktorého má malý podnik zahraničnej osoby sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Na účely uplatňovania osobitných úprav pre malé podniky môže byť zdaniteľná osoba usadená len v jednom členskom štáte. Práve v tomto členskom štáte je potrebné identifikovať malý podnik na použitie osobitnej úpravy. Členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba iba prevádzkareň, sa nepovažuje za členský štát usadenia, pretože by to umožnilo viacnásobnú identifikáciu malého podniku. Preto malým podnikom zahraničnej osoby môže byť aj zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte, ktorá má v tuzemsku výlučne len prevádzkareň.

Príklad č. 1:

Ak má zdaniteľná osoba sídlo svojej ekonomickej činnosti v Českej republike a prevádzkareň v tuzemsku, zdaniteľná osoba sa považuje za usadenú na účely uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky len v Českej republike.

Zdaniteľná osoba so sídlom v krajine mimo EÚ s prevádzkarňou v členskom štáte nemôže uplatniť osobitnú úpravu podľa § 68f, pretože sa nepovažuje za usadenú v členskom štáte EÚ. Taktiež malé podniky so sídlom v Spojenom kráľovstve vrátane Severného Írska sú malými podnikmi usadenými mimo EÚ a nemôžu uplatňovať osobitnú úpravu pre malé podniky.

Príklad č. 2:

Zdaniteľná osoba má sídlo svojej ekonomickej činnosti vo Švajčiarsku, avšak svoje obchody v tuzemsku vykonáva prostredníctvom prevádzkarne v Rakúsku. Zdaniteľná osoba nemôže využívať osobitnú úpravu pre malé podniky. 1.1.2. Formálne podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby

Na získanie prístupu k oslobodeniu od dane podľa § 68f ods. 2 v tuzemsku musí byť malý podnik zahraničnej osoby identifikovaný individuálnym identifikačným číslom s príponou EX v členskom štáte usadenia. Preto, ak sa zdaniteľná osoba rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy pre malé podniky v tuzemsku, prípadne aj v iných členských štátoch, musí najprv predložiť členskému štátu usadenia oznámenie o svojom zámere uplatňovať osobitnú úpravu pre malé podniky na Slovensku, prípadne v inom členskom štáte. Členský štát usadenia a dotknuté členské štáty následne skontrolujú, či zdaniteľná osoba spĺňa podmienky pre jej uplatnenie. Ak Slovenská republika potvrdila členskému štátu usadenia, že zdaniteľná osoba spĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68f v tuzemsku, členský štát usadenia oznámi zdaniteľnej osobe túto skutočnosť. Proces identifikácie na účely uplatňovania oslobodenia od dane prostredníctvom individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, spôsob podávania oznámenia o zámere uplatňovať osobitnú úpravu v tuzemsku, jeho náležitosti, ako aj ďalšie práva a povinnosti malého podniku zahraničnej osoby s týmito skutočnosťami spojené, sú upravené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch platných v členskom štáte usadenia. Malý podnik zahraničnej osoby je podľa § 68f ods. 2 odo dňa, kedy mu bolo príslušným orgánom členského štátu usadenia oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko, oprávnený dodávať tovary alebo služby v tuzemsku s oslobodením od dane.

V prípade, ak zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy podľa § 68f, prístup do osobitnej úpravy v tuzemsku jej bude zamietnutý.

Malý podnik zahraničnej osoby, ktorý má v tuzemsku postavenie platiteľa podľa § 4 (má v SR výlučne prevádzkareň) alebo podľa § 5 a ktorý požiada o uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68f prostredníctvom členského štátu usadenia, pričom Slovenská republika ako potencionálny členský štát oslobodenia potvrdí splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68f na svojom území, na základe čoho je zdaniteľnej osobe oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko, stráca podľa § 81 ods. 10 status platiteľa dňom, ktorý predchádza dňu tohto oznámenia. Túto skutočnosť má povinnosť daňový úrad bezodkladne oznámiť zdaniteľnej osobe.

Ak Slovenská republika oznámila členskému štátu usadenia, že zdaniteľná osoba nespĺňa zákonom ustanovené podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku, nie je oprávnená uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky v tuzemsku a musí uplatňovať k cene dodaní tovarov a služieb v tuzemsku daň. Zdaniteľná osoba, ktorej príslušný orgán členského štátu neoznámil individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko, sa môže podľa § 68f ods. 8 brániť formou námietky v slovenskom alebo v anglickom jazyku, ktorú môže podať miestne príslušnému daňovému úradu v tuzemsku do 30 dní odo dňa, kedy bola zdaniteľná osoba o tejto skutočnosti príslušným orgánom členského štátu usadenia vyrozumená. Ak zdaniteľná osoba nie je v tuzemsku usadená, miestne príslušným daňovým úradom je Daňový úrad Bratislava. Ak má zdaniteľná osoba v tuzemsku výlučne prevádzkareň, tak miestne príslušným daňovým úradom bude daňový úrad v územnej pôsobnosti, ktorého si zdaniteľná osoba zriadila prevádzkareň.

Podaná námietka musí byť vecne odôvodnená a zdaniteľná osoba je povinná preukázať, že bola podaná v ustanovenej lehote. Ak je dôvodom zamietnutia prekročenie prahovej hodnoty ročného obratu v Únii 100 000 EUR, zdaniteľná osoba musí adresovať opravný prostriedok členskému štátu usadenia.

Aplikácia Európskej komisie SME on-the-Web - European Commission umožňuje každému webovému používateľovi overiť si, či je daná zdaniteľná osoba malým podnikom oslobodeným od dane, ktorý využíva osobitnú úpravu oslobodenia od dane v jednom alebo viacerých členských štátoch, a to kontrolou stavu (aktívny/neaktívny) a platnosti individuálneho identifikačného čísla s príponou „EX“ v členských štátoch oslobodenia ku dňu overenia.

1.2. Povinnosti malého podniku zahraničnej osoby v tuzemsku

1.2.1. Oznámenie podľa § 68f ods. 4

Zdaniteľné osoby, ktoré uplatňujú osobitnú úpravu pre malé podniky, majú na rozdiel od platiteľov zjednodušené povinnosti v oblasti DPH. V členskom štáte usadenia majú povinnosť podávať za každý kalendárny štvrťrok výkaz, v ktorom oznamujú svoje obraty v jednotlivých členských štátoch EÚ, čo umožňuje, aby malé podniky využívajúce osobitnú úpravu boli oslobodené od registrácie a od povinnosti podávať daňové priznania. Uvedené je premietnuté do ustanovenia § 68f ods. 3, podľa ktorého sa na malý podnik zahraničnej osoby v súvislosti s dodaním tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 68f ods. 2, nevzťahuje povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 a ani povinnosť podať daňové priznanie podľa § 78. Vstup do osobitnej úpravy podľa § 68f však malý podnik zahraničnej osoby nezbavuje povinnosti podať žiadosť o registráciu podľa § 7, ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu a hodnota nadobudnutí presiahne zákonom stanovený limit 14 000 EUR v kalendárnom roku a taktiež povinnosti podať žiadosť o registráciu podľa § 7a pred prijatím služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, prípadne dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 a osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia. Osobitná úprava pre malé podniky sa vzťahuje len na dodávky tovarov alebo služieb. Malé podniky, ktoré uplatňujú osobitnú úpravu, si musia plniť svoje povinnosti v oblasti DPH v prípade, ak sa stanú osobou povinnou platiť daň z prijatých plnení (zo svojich nákupov), napr. pri dovoze tovaru z 3. štátu, nadobudnutí tovaru z iného členského štátu alebo prijatím tovaru alebo služby s uplatnením mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. V týchto prípadoch budú povinné odviesť daň do štátneho rozpočtu a podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 3.

Malý podnik je povinný do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka v členskom štáte usadenia podať už spomínaný výkaz. V prípade, ak si malý podnik zahraničnej osoby túto povinnosť v členskom štáte usadenia nesplní, je podľa § 68f ods. 4 povinný oznámiť daňovému úradu elektronickými prostriedkami celkovú hodnotu oslobodených dodaní podľa § 68f ods. 2 v tuzemsku za príslušný kalendárny štvrťrok na štruktúrovanom tlačive, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom uplynula lehota na splnenie si povinnosti podania štvrťročného výkazu. Ak sa na malý podnik zahraničnej osoby nevzťahuje povinnosť doručovať písomnosti spôsobom podľa osobitného predpisu (§ 13 ods. 5 a 6 a § 14 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ), spôsob podania tlačiva podľa prvej vety určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na webovom sídle finančného riaditeľstva. Táto povinnosť zostáva zachovaná aj v prípade, ak malý podnik zahraničnej osoby v príslušnom kalendárnom štvrťroku neuskutočnil žiadne dodania tovarov a služieb a do oznámenia uvedie hodnotu „0“.

Príklad č. 3:

Malý podnik zahraničnej osoby uplatňujúci osobitnú úpravu v tuzemsku podal v členskom štáte usadenia štvrťročný výkaz za Q2/2025 až 22.8.2025. Keďže lehota na podanie výkazu za Q2/2025 bola od 1.7.2025 do 31.7.2025 vznikla mu povinnosť podať oznámenie podľa § 68f ods. 4, v ktorom je povinný vykázať celkovú hodnotu dodaní s miesto dodania v tuzemsku za obdobie 2Q/2025 (1.4.2025 - 30.6.2025) .

1.3. Ukončenie uplatňovania osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby

1.3.1. Dobrovoľné ukončenie uplatňovania osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby

Malý podnik zahraničnej osoby sa môže kedykoľvek rozhodnúť ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68f. Ak sa tak rozhodne, musí informovať o tejto skutočnosti členský štát usadenia. Ust. § 68f ods. 5 ustanovuje moment, ktorým je jeho rozhodnutie ukončiť uplatňovanie oslobodenia od dane vo vzťahu k Slovenskej republike účinné, a to v závislosti od doručenia oznámenia o svojom rozhodnutí prestať uplatňovať oslobodenie od dane v tuzemsku. Ak príslušný orgán členského štátu usadenia dostane oznámenie o rozhodnutí malého podniku zahraničnej osoby počas prvých dvoch mesiacov kalendárneho štvrťroka, príslušné oslobodenie od dane sa prestane uplatňovať od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho štvrťroka. Ak členský štát usadenia dostane oznámenie počas posledného mesiaca kalendárneho štvrťroka, osobitná úprava podľa § 68g sa prestane uplatňovať od prvého dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka.

1.3.2. Povinné ukončenie uplatňovania osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby

Okrem dobrovoľného ukončenia uplatňovania oslobodenia od dane podľa § 68f ods. 2 na základe rozhodnutia malého podniku zahraničnej osoby, zákon v ods. 6 upravuje aj povinné ukončenie uplatňovania oslobodenia od dane. Ide o prípady, kedy zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava v inom členskom štáte, od určitého momentu už nie je malým podnikom zahraničnej osoby, a to z dôvodu, že:

1.3.2.1. Presiahnutie ročného obratu v Únií 100 000 EUR

Zdaniteľná osoba, ktorej ročný obrat v Únii presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku hodnotu bez dane 100 000 EUR, je povinná prestať uplatňovať oslobodenie od dane počnúc tým dodaním tovaru alebo služby, ktorým bol tento ročný obrat v Únií presiahnutý. Od tohto okamihu je zdaniteľná osoba vylúčená z osobitnej úpravy pre malé podniky a nemôže uplatňovať oslobodenie od dane v žiadnom inom členskom štáte, v ktorom vykonáva ekonomickú činnosť a v ktorom osobitnú úpravu predtým uplatňovala. Uvedené platí aj v prípade, ak ročné obraty v jednotlivých iných členských štátoch, v ktorých zdaniteľná osoba uplatňovala oslobodenie od dane pre malé podniky, nie sú presiahnuté.

Príklad č. 4:

Zdaniteľná osoba usadená v Nemecku, ktorá nemá postavenie platiteľa v členskom štáte usadenia, uplatňuje oslobodenie od dane pre malé podniky na Slovensku, v Česku a Rakúsku. K 29.9.2025 bol jej ročný obrat v Únii 99 000 EUR, avšak dňa 30.9.2025 zdaniteľná osoba uskutočnila dodanie v tuzemsku v hodnote 1 500 EUR. Vzhľadom k tomu, že 30.9.2025 zdaniteľná osoba presiahla ročný obrat v Únii 100 000 EUR, je povinná počnúc dodaním, ktorým presiahla stanovený obrat, prestať uplatňovať oslobodenie od dane v tuzemsku, Rakúsku aj v Česku. Zdaniteľná osoba môže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia od dane na dodávky tovarov a služieb s miestom dodania v Nemecku za predpokladu, že jej ročný obrat v Nemecku neprekročí zákonom stanovenú hranicu a nestane sa osobou povinnou platiť daň z dodania tovarov a služieb.

Zdaniteľná osoba, ktorá presiahla ročný limit v Únií nemôže uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky v tuzemsku ani počas kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bola táto hodnota presiahnutá. Ide o tzv. obdobie karantény, ktoré začína od okamihu prekročenia ročného obratu v Únií 100 000 EUR a bude pokrývať zvyšok bežného kalendárneho roka a nasledujúceho kalendárneho roka. Po skončení karanténneho obdobia môže zdaniteľná osoba opätovne požiadať o uplatňovanie osobitnej úpravy prostredníctvom členského štátu usadenia.

Príklad č. 5:

Malý podnik zahraničnej osoby usadený v Taliansku uplatňuje oslobodenie od dane pre malé podniky na Slovensku, v Poľsku a v Maďarsku. Dňa 1.10.2025 je jeho ročný obrat v Únii 99 800 EUR. Dňa 2.10.2025 zdaniteľná osoba uskutoční dodanie tovaru v Maďarsku v hodnote 800 EUR. Vzhľadom na to, že dodaním 800 EUR dňa 2.10.2025 prekročila ročný obrat v Únii 100 000 EUR (100 600 EUR), musí prestať uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky v tuzemsku, v Poľsku aj v Maďarsku, t. j. vo všetkých členských štátoch v ktorých osobitnú úpravu uplatňovala, počnúc týmto dodaním. Zdaniteľná osoba teda nemôže oslobodiť od dane dodanie v hodnote 800 EUR, ale musí ho zdaniť. Obdobie karantény začne dňa 2.10.2025 a skončí 31.12.2026.

1.3.2.2. Presiahnutie ročného obratu v tuzemsku 62 500 EUR

Malý podnik zahraničnej osoby, ktorý v priebehu kalendárneho roka nepresiahne hranicu ročného obratu v Únií 100 000 EUR, ale presiahne hranicu ročného obratu v tuzemsku 62 500 EUR, nenapĺňa definíciu malého podniku zahraničnej osoby a dodaním, ktorým presiahol uvedený ročný obrat sa stáva platiteľom podľa § 5, a v prípade, ak má v tuzemsku výlučne prevádzkareň, platiteľom podľa § 4. Od tohto momentu nemôže uplatňovať oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2. Oslobodenie od dane nebude môcť uplatňovať počas obdobia jedného kalendárneho roka, keď sa ročný obrat v tuzemsku 62 500 EUR v predchádzajúcom kalendárnom roku presiahol. Po uplynutí tohto obdobia sa zdaniteľná osoba môže znovu rozhodnúť pre uplatňovanie osobitnej úpravy § 68f, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky.

Podľa čl. 37b nariadenia 904/2010 má Slovenská republika v postavení členského štátu oslobodenia povinnosť bezodkladne elektronicky oznámiť členskému štátu usadenia dátum, ku ktorému prestala byť zdaniteľná osoba oprávnená na oslobodenie od dane na našom území, napr. z dôvodu presiahnutia obratu 62 500 EUR.

Príklad č. 6:

Malý podnik zahraničnej osoby usadený v Maďarsku uplatňuje oslobodenie od dane pre malé podniky na Slovensku a v Česku. Dňa 21.10.2025 je jeho obrat v tuzemsku 49 000 EUR. Dňa 22.10.2025 zdaniteľná osoba uskutočnila dodanie tovaru v tuzemsku v hodnote 20 000 EUR. Vzhľadom na to, že dodaním 20 000 EUR prekročila ročný obrat v tuzemsku 62 500 EUR (69 000 EUR), musí prestať uplatňovať oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 v tuzemsku počnúc týmto dodaním. Zdaniteľná osoba teda nemôže oslobodiť od dane dodanie v hodnote 20 000 EUR, ale musí ho zdaniť. Obdobie karantény začne dňa 22.10.2025 a skončí 31.12.2026.

1.3.2.3. Presiahnutie ročného obratu v tuzemsku 50 000 EUR

Zdaniteľná osoba, ktorá presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku ročný obrat v tuzemsku 50 000 EUR, ale nepresiahne ročný obrat v tuzemsku 62 500 EUR ani ročný obrat v Únii 100 000 EUR, môže naďalej uplatňovať oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 do konca kalendárneho roka, v ktorom obrat 50 000 EUR presiahla. Počnúc 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka sa stáva platiteľom podľa § 4 alebo § 5 a je povinná prestať uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky zahraničnej osoby v tuzemsku. Zdaniteľná osoba v zmysle § 68f ods. 7 zároveň nemôže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane ani počas nasledujúceho kalendárneho roka po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat v tuzemsku 50 000 EUR.

Ustanovenie § 68g zavádza osobitnú úpravu uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby (ďalej aj „osobitná úprava podľa § 68g“ alebo v tomto diele len „osobitná úprava“) Od 1.januára 2025 táto úprava umožňuje zdaniteľným osobám usadeným v tuzemsku, ktoré spĺňajú definíciu malého podniku, dodávať tovary a služby s miestom dodania v inom členskom štáte s oslobodením od dane (ak má pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tento členský štát). Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na tie dodania malého podniku tuzemskej osoby, pri ktorých sa uplatňuje režim prenesenia daňovej povinnosti, keďže takéto dodania sú oslobodené od dane, nedochádza ani k preneseniu daňovej povinnosti na príjemcu tovaru alebo služby.

2.1. Podmienky uplatňovania osobitnej úpravy pre malý podnik tuzemskej osoby

Aby zdaniteľná osoba mohla uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68g, musí spĺňať nasledovné podmienky:

I. Status malého podniku tuzemskej osoby

II. Formálne podmienky
Podľa § 68g ods. 1 je malým podnikom tuzemskej osoby na účely uplatňovania osobitnej úpravy zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, ak v prebiehajúcom a zároveň v predchádzajúcom kalendárnom roku nepresiahne ročný obrat v Únií 100 000 EUR. Okrem hranice ročného obratu v Únii malý podnik tuzemskej osoby nesmie presiahnuť ročný obrat v inom členskom štáte (štátoch), v ktorom chce využiť osobitnú úpravu, stanovený týmto členským štátom v prebiehajúcom kalendárnom roku a predchádzajúcom kalendárnom roku, pričom niektoré členské štáty môžu rozšíriť túto podmienku aj na rok predchádzajúci predchádzajúcemu kalendárnemu roku. Zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku výlučne len prevádzkareň, nenapĺňa definíciu malého podniku tuzemskej osoby. Malým podnikom tuzemskej osoby môže byť aj zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku postavenie platiteľa podľa § 4. Malým podnikom tuzemskej osoby však nemôže byť skupina registrovaná za platiteľa podľa § 4b, ktorá je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov považovaná za jednu zdaniteľnú osobu, ani samostatne jednotlivý člen tejto skupiny.

Príklad č. 7:

Platiteľ so sídlom v tuzemsku chce uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68g v iných členských štátoch, v ktorých vykonáva svoju ekonomickú činnosť. Oznámenie § 68g ods. 2 podal dňa 1.10.2025, kde uviedol svoj zámer uplatňovať oslobodenie od dane v členskom štáte (ďalej aj „ČŠ“) 1, ČŠ 2 a ČŠ 3. ČŠ 1 a ČŠ 2 vyžadujú, aby malé podniky poskytovali informácie o ročnom obrate za prebiehajúci kalendárny rok a za dva predchádzajúce kalendárne roky, preto pre tieto členské štáty musí malý podnik v oznámení uviesť celkovú hodnotu dodávok uskutočnených za celý rok 2023, celý rok 2024 a celkovú hodnotu dodávok uskutočnených od 1.1.2025 do 30.9.2025. Zatiaľ čo pre ČŠ 3 a tuzemsko, t. j. v ostatných členských štátoch, v ktorých vykonáva ekonomickú činnosť, uvedie celkovú hodnotu dodávok uskutočnených za celý rok 2024 a celkovú hodnotu dodávok uskutočnených od 1.1.2025 do 30.9.2025). V ostatných členských štátoch, kde negeneruje malý podnik žiadny obrat, uvedie hodnotu „0“.

Tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá má záujem uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68g, je povinná vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“, uverejnenom na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Oznámenie podľa § 68g ods. 2 obsahuje najmä:

Zdaniteľná osoba v oznámení podľa § 68g ods. 2 uvádza celkové hodnoty dodaní bez dane dodaných tovarov a služieb vo všetkých členských štátoch EÚ. Celkové hodnoty dodaní sa uvádzajú v eurách. Ak boli platby za dodávky uskutočnené v iných menách, prepočet sa vykoná použitím referenčného výmenného kurzu zverejneného Európskou centrálnou bankou v prvý deň kalendárneho roka alebo, ak v tento deň výmenný kurz nie je zverejnený, v nasledujúci deň zverejnenia. V prípade, ak zdaniteľná osoba nedodala v príslušnom období v členských štátoch žiadne tovary alebo služby, uvedie hodnotu „0“ pri konkrétnom členskom štáte, prípadne pri limite jednotlivého odvetvia podnikania. Členské štáty majú väčšinou stanovenú jednu hranicu vnútroštátneho obratu, avšak niektoré členské štáty zaviedli rôzne ročné limity pre rôzne odvetvia podnikania. Preto pre každý členský štát, ktorý uplatňuje viac ako jednu hranicu vnútroštátneho obratu, sa bude musieť celková hodnota, ktorá sa má oznámiť v oznámení podľa § 68g ods. 2, rozčleniť podľa jednotlivých limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania. Ak členský štát stanovil rôzne limity pre rôzne odvetvia podnikania, zdaniteľná osoba môže využiť iba jeden z týchto odvetvových limitov pre všetky svoje dodávky v tomto členskom štáte. Každý členský štát, ktorý uplatňuje rôzne limity pre rôzne odvetvia podnikania, by mal poskytnúť malému podniku jasné usmernenie, ktorý limit by mal použiť.

Príklad č. 8:

ČŠ 1, v ktorom vykonáva činnosť malý podnik tuzemskej osoby, uplatňuje dva rôzne limity pre určené odvetvia podnikania: limit 35 000 EUR pre odvetvie podnikania „stavebníctvo“ a limit 40 000 EUR pre „všetky ostatné ekonomické činnosti“. Malý podnik tuzemskej osoby má v ČŠ 1 ročný obrat 30 000 EUR v prebiehajúcom kalendárnom roku a 33 000 EUR v predchádzajúcom kalendárnom roku. Malý podnik musí uviesť svoj ročný obrat v ČŠ 1 zodpovedajúci každému odvetviu podnikania samostatne.

Podľa § 68g ods. 16 oznámenie podľa § 68g ods. 2, ako aj všetky ostatné písomnosti na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy sa doručujú elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Predpokladom na využívanie osobitnej úpravy uplatňovania dane pre malé podniky je identifikácia malého podniku v členskom štáte usadenia prostredníctvom individuálneho identifikačného čísla s príponou EX. Individuálne identifikačné číslo s príponou EX ako také nie je identifikačným číslom pre DPH. Používa sa len na účely uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky tuzemskej osoby v inom členskom štáte.

Po prijatí oznámenia podľa § 68g ods. 2 daňový úrad v prvom rade overí, či zdaniteľná osoba nepresahuje ročný obrat v Únií. V prípade, že daňový úrad zistí, že ročný obrat v Únii je vyšší ako 100 000 EUR, t. j. dotknutá zdaniteľná osoba nie je malým podnikom tuzemskej osoby, individuálne identifikačné číslo s príponou EX jej nepridelí, o čom vydá rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podať odvolanie.

Príklad č. 9:

Zdaniteľná osoba so sídlom v tuzemsku v súčasnosti neuplatňuje osobitnú úpravu. Dňa 1.1.2026 sa rozhodne uplatňovať osobitnú úpravu v Rakúsku a v Poľsku, prostredníctvom oznámenia informuje príslušný daňový úrad o svojom zámere. Po overení dostupných informácií správca dane zistí, že ročný obrat v Únií v predchádzajúcom roku presiahol hranicu 100 000 EUR, to znamená, že zdaniteľná osoba nie je malým podnikom tuzemskej osoby. Daňový úrad jej v lehote do 35 pracovných dní od doručenia oznámenia rozhodnutím nepridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX. To znamená, že zdaniteľná osoba nemôže uplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom inom členskom štáte.

V prípade, ak ročný obrat zdaniteľnej osoby v Únii nie je vyšší ako 100 000 EUR, daňový úrad najneskôr do 15 pracovných dní od prijatia oznámenia zdieľa informácie poskytnuté zdaniteľnou osobou v oznámení podľa § 68 g ods. 2 s členskými štátmi, v ktorých zamýšľa zdaniteľná osoba využívať oslobodenie od dane. Každý takýto členský štát overí, či zdaniteľná osoba je oprávnená využívať oslobodenie od dane na jeho území a či celková hodnota dodávok na jeho území nepresahuje vnútroštátny ročný limit stanovený týmto štátom. Následne má potencionálny členský štát oslobodenia povinnosť do 15 pracovných dní informovať členský štát usadenia o výsledku. V prípade, ak aspoň jeden členský štát potvrdí splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, daňový úrad zdaniteľnej osobe rozhodnutím pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX a oznámi jej každý členský štát, ktorý potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území a každý členský štát, ktorý potvrdil, nesplnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území.

V rámci ustanoveného procesu, na ktorý sa okrem zákona vzťahuje aj postup ustanovený nariadením Rady (EÚ)

č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, je daňový úrad povinný zdaniteľnej osobe doručiť rozhodnutie o pridelení alebo rozhodnutie o nepridelení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX do 35 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia podľa § 68g ods. 2. V zmysle § 68g ods. 5 môže byť toto obdobie aj dlhšie. Ide o prípad, ak by si kompetentný orgán iného členského štátu vyžiadal dodatočný čas na overenie poskytnutých údajov s cieľom zabrániť daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam alebo ak do dňa vydania rozhodnutia nebolo doručené potvrdenie členského štátu o splnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy v dotknutom členskom štáte. V týchto prípadoch daňový úrad doručí zdaniteľnej osobe rozhodnutie bezodkladne potom ako získa prvé potvrdenie o splnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68g a následne jej bezodkladne oznámi potvrdenie o splnení podmienok alebo potvrdenie o nesplnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na území ďalšieho osloveného členského štátu (členských štátov) po tom, ako ho získa, alebo ak všetky oslovené členské štáty potvrdili, že zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68g, bezodkladne potom, čo získa odpoveď od posledného dotknutého členského štátu. Daňový úrad bezodkladne oznámi malému podniku tuzemskej osoby potvrdenie o splnení podmienok alebo potvrdenie o nesplnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na území iného členského štátu po tom, ako ho získa.

Príklad č. 10:

Dňa 1.1.2025 sa rozhodne platiteľ so sídlom v tuzemsku uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68g v Holandsku a v Belgicku, prostredníctvom oznámenia informuje príslušný daňový úrad o svojom zámere. Keďže ročný obrat v Únií v prebiehajúcom ani predchádzajúcom roku nepresiahol hranicu 100 000 EUR, postúpi správca dane žiadosť príslušnému orgánu v Holandsku a v Belgicku.

Zákonom sa vylúčila možnosť podania odvolania voči rozhodnutiu o pridelení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, a to z dôvodu umožnenia okamžitého uplatňovania oslobodenia od dane v členskom štáte, ktorý potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území.

V prípade, ak všetky členské štáty, v ktorých zdaniteľná osoba zamýšľala uplatňovať oslobodenie od dane, potvrdili, že malý podnik tuzemskej osoby nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na ich území, daňový úrad individuálne identifikačné číslo s príponou EX zdaniteľnej osobe nepridelí. Proti takémuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, pretože vo svojej podstate ide o rozhodovanie orgánu iného členského štátu, resp. iných členských štátov, v ktorých zamýšľala zdaniteľná osoba využívať oslobodenie od dane a daňový úrad v tomto prípade v zásade len sprostredkúva túto informáciu. Zdaniteľná osoba sa proti takémuto výsledku môže brániť spôsobom ustanoveným právnym poriadkom tohto iného členského štátu. Ide v zásade o analógiu s postupom ustanoveným v § 68f ods. 8 (možnosť podania námietky v tuzemsku, ak Slovenská republika potvrdila členskému štátu usadenia, že osoba nespĺňa podmienky pre uplatňovanie oslobodenia od dane na našom území).

Ak zdaniteľná osoba zistí, že podané oznámenie podľa § 68g ods. 2 obsahuje neúplné alebo nesprávne údaje alebo ak nastala akákoľvek skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene uvedených údajov (napr. vrátenie tovaru), je zdaniteľná osoba povinná podať opravné oznámenie podľa § 68g ods. 4 bezodkladne po tom, ako uvedenú skutočnosť zistila alebo bezodkladne po tom, ako nastala skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene údajov uvedených v podanom oznámení. Opravné oznámenie podáva zdaniteľná osoba na tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“.

V prípade, ak zdaniteľná osoba zistí, že údaje v oznámení podľa § 68g ods. 2 sú neúplné, nesprávne alebo došlo k zmene vykázaných údajov pred prijatím do osobitnej úpravy podľa § 68g, je potrebné podať oznámenie podľa § 68g ods. 2 na tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“ po vyznačení kolónky „Oznámenie o začatí uplatňovania osobitnej úpravy“ ešte raz už s opravenými údajmi. V prípade, ak ide o opravu údajov po začatí uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68g, je potrebné opravu vykonať prostredníctvom toho istého tlačiva podľa § 68g ods. 2 „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“ prostredníctvom kolónky „Oznámenie zmeny údajov“.

Ak zdaniteľná osoba pred doručením rozhodnutia o pridelení alebo o nepridelení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX podľa § 68g ods. 5 doručila daňovému úradu opravné oznámenie podľa odseku 4, táto skutočnosť spôsobí pretrhnutie lehoty na vydanie rozhodnutia. Daňový úrad je preto povinný doručiť rozhodnutie do 35 pracovných dní odo dňa doručenia opravného oznámenia s výnimkou prípadu, ak si kompetentný orgán iného členského štátu vyžiadal dodatočný čas na overenie údajov a taktiež prípadu, ak do dňa vydania rozhodnutia nebolo doručené potvrdenie členského štátu o splnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy v dotknutom členskom štáte.

Malý podnik tuzemskej osoby, uplatňujúci oslobodenie od dane pre malé podniky v inom členskom štáte/iných členských štátoch, je povinný podľa § 68g ods. 8 do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka podať výkaz na tlačive „Štvrťročný výkaz malého podniku tuzemskej osoby“, ktorého vzor je uverejnený na webovom sídle finančného riaditeľstva. Výkaz sa podáva elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov za každý kalendárny štvrťrok, a to aj v prípade, ak v danom štvrťroku malý podnik tuzemskej osoby nedodal žiadny tovar ani službu, t. j. podáva sa aj tzv. nulový výkaz. Ak koniec lehoty na podanie výkazu pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

Kalendárny štvrťrok (Q)		Lehota na podanie výkazu
Q1: 1. januára – 31. marca	1.	apríla – 30.apríla
Q2: 1. apríla – 30. júna	1.	júla – 31. júla
Q3: 1. júla – 30. septembra	1.	októbra – 31. októbra
Q4: 1. októbra – 31. decembra	1.	januára – 31. januára

Malý podnik tuzemskej osoby uvádza vo výkaze najmä tieto údaje:
Ak malý podnik tuzemskej osoby pri dodaní tovaru alebo služby uskutočnenom v inom členskom štáte prijíma platbu v cudzej mene, táto platba sa prepočíta na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou v prvý deň príslušného kalendárneho roka alebo nasledujúci deň, ak nebol tento kurz v prvý deň príslušného kalendárneho roka určený a vyhlásený.
Malý podnik tuzemskej osoby je povinný podať prvýkrát výkaz za kalendárny štvrťrok, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, resp. v ktorom mu bolo pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX. Keďže v oznámení podľa § 68g ods. 2 malý podnik tuzemskej osoby uvádza celkové hodnoty dodaní v tuzemsku a v iných členských štátoch do dňa podania oznámenia, z dôvodu zabránenia duplicite uvádzania tých istých údajov v prvom výkaze alebo naopak z dôvodu možných chýbajúcich údajov o dodaniach v medziobdobí od podania oznámenia do začatia prvého štvrťroku uplatňovania osobitnej úpravy, sa v § 68g ods. 9 ustanovuje, aké hodnoty má malý podnik tuzemskej osoby zahrnúť do prvého štvrťročného výkazu, vzhľadom na skutočnosť, či podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu alebo počas kalendárneho štvrťroka, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu.

Ak malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, v prvom štvrťročnom výkaze uvádza okrem hodnôt dodaní tovarov a služieb za kalendárny štvrťrok, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, aj hodnoty dodaní tovarov a služieb v tuzemsku a v iných členských štátoch za obdobie od podania oznámenia podľa § 68g ods. 2 do konca kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo toto oznámenie podané.

Príklad č. 11:

Malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 dňa 28.2.2025. Individuálne identifikačné číslo s príponou EX bolo malému podniku tuzemskej osoby oznámené dňa 15.4.2025 a od tohto dátumu je oprávnený využívať osobitnú úpravu podľa § 68g. Podľa § 68g ods. 8 je do 31.7.2025 povinný podať svoj prvý štvrťročný výkaz za druhý kalendárny štvrťrok. Obdobie do 27.2.2028 je vykázané v oznámení podľa § 68g ods. 2. Keďže toto oznámenie bolo podané 28.2.2025, t. j. pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom začal malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať osobitnú úpravu, do svojho prvého štvrťročného výkazu za druhý kalendárny štvrťrok zahrnie aj dodávky od 28.2.2025. Z uvedeného vyplýva, že prvý výkaz za druhý štvrťrok 2025 bude zahŕňať dodávky za obdobie od 28.2.2025 do 30.6.2025.

V prípade, že malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 počas kalendárneho štvrťroka, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, v prvom výkaze neuvádza ako súčasť celkových hodnôt dodaní v tuzemsku a v iných členských štátoch hodnoty dodaní v príslušnom kalendárnom štvrťroku, ktoré už uviedol v podanom oznámení podľa § 68g ods. 2, z dôvodu aby sa zabránilo duplicitnému zahrnutiu toho istého obratu, aj v oznámení aj vo výkaze, v rámci toho istého obdobia.

Príklad č. 12:

Malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 dňa 15.2.2025. Individuálne identifikačné číslo s príponou EX bolo malému podniku tuzemskej osoby oznámené dňa 15.3.2025 a od tohto dátumu je oprávnený využívať osobitnú úpravu podľa § 68g. Do 30.4.2025 je malý podnik tuzemskej osoby povinný podať svoj prvý štvrťročný výkaz za obdobie 1. štvrťrok. Keďže oznámenie bolo podané 15.2.2025, t. j. počas kalendárneho štvrťroka, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, do prvého štvrťročného výkazu už nezahrnie dodávky vykázané v oznámení podľa § 68g ods. 2 od 1.1.2025 do 14.2.2025. Vo výkaze za 1. štvrťrok bude zahrnuté iba dodania za obdobie od 15.2.2025 do 31.3.2025.

V prípade, ak výkaz obsahuje údaje, ktoré sú neúplné, nesprávne alebo došlo k zmene vykázaných údajov (napríklad k vráteniu tovaru), malý podnik tuzemskej osoby má povinnosť ich v zmysle § 68g ods. 10 bezodkladne opraviť, a to prostredníctvom opravného výkazu na tlačive „Štvrťročný výkaz malého podniku tuzemskej osoby“, ktorého vzor je uverejnený na webovom sídle finančného riaditeľstva.
Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý už uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g (má pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX), môže požiadať o využívanie oslobodenia od dane pre malé podniky aj v iných členských štátoch ako v tých, ktoré uviedol v oznámení o začatí uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68g ods. 2. Na tento účel musí zdaniteľná osoba predložiť daňovému úradu aktualizáciu zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy, a to na tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“, kde okrem svojho individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, ktoré mu bolo na účely uplatňovania osobitnej úpravy pridelené, uvedie aj zoznam členských štátov, v ktorých má záujem uplatňovať osobitnú úpravu. Taktiež uvedie celkovú hodnotu dodaní na území EÚ v členení podľa jednotlivých členských štátov, príp. sektorov podnikania do podania tejto aktualizácie oznámenia. Z dôvodu eliminovania uvádzania duplicity údajov by nemal malý podnik tuzemskej osoby uvádzať údaje o hodnote dodaní, ktoré už uviedol v podaných štvrťročných výkazoch podľa odseku 8.

Aktualizácia oznámenia podľa § 68g ods. 12 sa riadi rovnakým procesom ako oznámenie podľa § 68g ods. 2, ktoré predtým podala zdaniteľná osoba. Daňový úrad overí, z dostupných údajov, zo štvrťročných výkazov a z aktualizácie oznámenia, či zdaniteľná osoba nepresahuje ročný obrat Únie 100 000 EUR. V prípade, že daňový úrad zistí, že ročný obrat v Únii je vyšší ako 100 000 EUR, rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, a zdaniteľná osoba počnúc dodaním, ktorým presiahla limit 100 000 EUR, je povinná prestať uplatňovať osobitnú úpravu. Zdaniteľná osoba má možnosť proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie.

V prípade, ak ročný obrat zdaniteľnej osoby v Únii nie je vyšší ako 100 000 EUR, daňový úrad najneskôr do 15 pracovných dní od prijatia aktualizácie oznámenia zdieľa informácie poskytnuté zdaniteľnou osobou s členskými štátmi, v ktorých chce zdaniteľná osoba využívať oslobodenie od dane. Každý takýto členský štát overí, či zdaniteľná osoba je oprávnená využívať oslobodenie od dane na jeho území a či celková hodnota dodaní tovarov a služieb na jeho území nepresahuje vnútroštátny ročný limit dotknutého členského štátu. Následne má členský štát povinnosť do 15 pracovných dní informovať členský štát usadenia o svojom rozhodnutí. Ak členský štát, v ktorom chce malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky potvrdí splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na svojom území, daňový úrad oznámi malému podniku tuzemskej osoby potvrdenie splnenia podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy a rozšíri pôsobnosť individuálneho identifikačného čísla s príponou EX pre daný členský štát. Ak členský štát potvrdil nesplnenie podmienok, daňový úrad bezodkladne oznámi túto skutočnosť malému podniku tuzemskej osoby. Na podanie opravného prostriedku sa vzťahujú príslušné ustanovenia právneho predpisu platného v dotknutom členskom štáte, keďže vo svojej podstate ide o rozhodnutie príslušného orgánu členského štátu, v ktorom chce malý podnik uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky.

Vo všeobecnosti by tento postup nemal trvať dlhšie ako 35 pracovných dní, s výnimkou prípadu, ak dotknuté členské štáty potrebujú viac času na vykonanie potrebných kontrol, aby sa predišlo daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a prípadu, ak po uplynutí lehoty 15 pracovných dní podľa čl. 37b nariadenia 904/2010, ktorú má k dispozícií potenciálny členský štát oslobodenia, nebolo doručené potvrdenie o splnení alebo nesplnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy. V týchto prípadoch daňový úrad doručí zdaniteľnej osobe oznámenie, či zdaniteľná osoba spĺňa alebo nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy v tomto členskom štáte bezodkladne potom, ako ho získa. Odo dňa doručenia oznámenia o potvrdení splnenia podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy v konkrétnom členskom štáte sú dodávky v tomto členskom štáte oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane.

Ak sa malý podnik tuzemskej osoby po pridelení identifikačného čísla s príponou EX, avšak pred doručením oznámenia daňového úradu o tom, že splnil alebo nesplnil podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy v poslednom z pôvodne oznámených členských štátov, rozhodne, že chce uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte/štátoch, môže svoj zámer oznámiť na štruktúrovanom tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“, prostredníctvom časti „Aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy“. Toto nové oznámenie sa z dôvodu ustanovenej právnej fikcie v § 68g ods. 12 považuje za oznámené až v deň, keď daňový úrad doručí malému podniku tuzemskej osoby oznámenie o potvrdení splnenia alebo nesplnenia podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na území posledného z členských štátov, ktoré uviedol v pôvodnom oznámení.

Zdaniteľná osoba sa môže rozhodnúť ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy dobrovoľne alebo v prípade, ak už nie sú splnené podmienky na jej využívanie, je povinná ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy zo zákona.
Malý podnik tuzemskej osoby sa podľa § 68g ods. 13 môže kedykoľvek rozhodnúť ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy v niektorom alebo vo všetkých členských štátoch, v ktorých predmetné oslobodenie uplatňuje. Svoje rozhodnutie je povinný vopred oznámiť daňovému úradu na tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“, prostredníctvom kolónky „Aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy“ alebo ak sa rozhodne ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy vo všetkých členských štátoch, tak prostredníctvom časti „Zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“. Oznámenie musí obsahovať individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré mu bolo pridelené a označenie každého členského štátu, v ktorom sa malý podnik rozhodol neuplatňovať osobitnú úpravu, alebo vyznačenie skutočnosti, že sa rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy.

Zákon v tomto ustanovení stanovuje exaktne deň, od kedy malý podnik tuzemskej osoby nesmie uplatňovať osobitnú úpravu v dotknutom členskom štáte v nadväznosti na skutočnosť, kedy bolo oznámenie o ukončení uplatňovania osobitnej úpravy doručené daňovému úradu. V prípade, ak bolo doručené počas prvých dvoch kalendárnych mesiacov kalendárneho štvrťroka, malý podnik tuzemskej osoby nesmie uplatňovať osobitnú úpravu v dotknutom členskom štáte od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho štvrťroka po doručení oznámenia. Ak bolo oznámenie doručené počas posledného mesiaca kalendárneho štvrťroka, tak od prvého dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka. Ak malý podnik tuzemskej osoby v oznámení vyznačil skutočnosť, že sa rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, nakoľko ide o dobrovoľné rozhodnutie zdaniteľnej osoby, ktorá spĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy.

Príklad č. 13:

Malý podnik tuzemskej osoby využívajúci osobitnú úpravu v ČŠ 1, ČŠ 2 a v ČŠ 3 sa rozhodne prestať ju uplatňovať vo všetkých členských štátoch. Zdaniteľná osoba svoje rozhodnutie ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy vo všetkých členských štátoch, oznámila daňovému úradu na príslušnom tlačive dňa 13.8.2025. Malý podnik tuzemskej osoby nesmie uplatňovať osobitnú úpravu od 1.10.2025. Keďže sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX ku dňu, počnúc ktorým nemôže malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať osobitnú úpravu , t. j. k 1.10.2025.

Príklad č. 14:

Malý podnik tuzemskej osoby využívajúci osobitnú úpravu v ČŠ 1, ČŠ 2 a v ČŠ 3 sa rozhodne prestať uplatňovať osobitnú úpravu v ČŠ 1. Malý podnik tuzemskej osoby svoje rozhodnutie oznámil daňovému úradu na príslušnom tlačive dňa 13.9.2025. V tomto prípade skončenie uplatňovania osobitnej úpravy v ČŠ 1 nadobudne účinnosť 1.11.2025. Zdaniteľná osoba nemôže využívať osobitnú úpravu v ČŠ 1 od tohto dátumu. V ČŠ 2 a ČŠ 3 malý podnik tuzemskej osoby naďalej uplatňuje osobitnú úpravu, ak spĺňa podmienky pre jej uplatňovanie.

V prípade, ak po doručení oznámenia od príslušného orgánu iného členského štátu vyplynie, že táto osoba už fakticky prestala uplatňovať osobitnú úpravu na území iných členských štátov, daňový úrad bezodkladne podľa 68g ods. 15 rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX.

V prípade dobrovoľného ukončenia uplatňovania osobitnej úpravy môže dotknutý členský štát stanoviť karanténne obdobie, počas ktorého zdaniteľná osoba nemôže uplatňovať osobitnú úpravu na jeho území. Po uplynutí tohto obdobia sa zdaniteľná osoba môže znovu rozhodnúť pre jej uplatňovanie, ak spĺňa všetky ustanovené podmienky, a to prostredníctvom aktualizácie oznámenia alebo ak dobrovoľne ukončila uplatňovanie osobitnej úpravy vo všetkých členských štátoch, tak prostredníctvom oznámenia podľa § 68g ods. 2.

Zdaniteľná osoba, je povinná ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68g, ak:
Podľa § 68g ods. 14 zdaniteľná osoba, ktorej ročný obrat v Únii presiahol v prebiehajúcom kalendárnom roku hodnotu 100 000 EUR, je povinná prestať uplatňovať osobitnú úpravu počnúc tým dodaním tovaru alebo služby, ktorým bol tento obrat presiahnutý. Od tohto okamihu je zdaniteľná osoba vylúčená z osobitnej úpravy a nemôže uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky v žiadnom inom členskom štáte, v ktorom vykonáva ekonomickú činnosť a osobitnú úpravu uplatňovala. Uvedené platí aj v prípade, ak ročné obraty v jednotlivých iných členských štátoch, v ktorých zdaniteľná osoba uplatňovala oslobodenie od dane pre malé podniky nie sú presiahnuté.

Zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, môže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia od dane na svoje dodávky tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku (nezdaňovať svoje dodania) za predpokladu, že jej ročný obrat podľa § 4 ods. 15 v tuzemsku neprekročí zákonom stanovenú hranicu a nestane sa platiteľom.

Zdaniteľná osoba, ktorá presiahla ročný obrat v Únii 100 000 EUR je zároveň povinná do 15 pracovných dní odo dňa presiahnutia ročného limitu v Únií, podať výkaz podľa ods. 8 za obdobie od začiatku príslušného kalendárneho štvrťroka do dňa, v ktorom presiahla tento obrat, a to na tlačive „Štvrťročný výkaz malého podniku tuzemskej osoby“, kde okrem vykázania obratov za stanovené obdobie uvedie aj dátum prekročenia stanoveného ročného obratu v Únií a dátum ukončenia uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malé podniky.

Následne daňový úrad podľa § 68g ods. 15 bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, ak ročný obrat v Únií uvedený vo výkazoch podľa ods. 8 alebo 14 presiahol 100 000 EUR.

Príklad č. 15:

Zdaniteľná osoba usadená v tuzemsku uplatňuje oslobodenie od dane pre malé podniky v ČŠ 1 a ČŠ 2. Zdaniteľná osoba vykonáva aj transakcie v ČŠ 3, v rámci štandardného režimu dane, v ktorom má postavenie platiteľa. K 29.11.2025 bol jej ročný obrat v Únii 99 500 EUR, avšak dňa 30.11.2025 zdaniteľná osoba uskutočnila dodanie v ČŠ 3 v hodnote 1 500 EUR (bez dane platnej v ČŠ 3). Vzhľadom k tomu, že 30.11.2025 jej ročný obrat v Únii presiahol hranicu 100 000 EUR, je povinná počnúc týmto dodaním prestať uplatňovať osobitnú úpravu v ČŠ 1 a ČŠ 2. Zároveň je povinná do 15 pracovných dní, t. j. do 19.12.2025 podať výkaz, v ktorom uvedie hodnoty dodaní bez dane v tuzemsku a v iných členských štátoch za obdobie od 1.10.2025 do 30.11.2025. Zároveň uvedie dátum prekročenia ročného obratu v Únií 30.11.2025 a dátum ukončenia uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malé podniky 30.11.2025.

Ak na základe nových informácií napr. z opravného oznámenia podľa § 68g ods. 4, z výkazov podľa § 68g ods. 8 alebo ods. 14 daňový úrad zistí, že zdaniteľná osoba nesplnila podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy, bude zdaniteľná osoba zo schémy vylúčená so spätnou účinnosťou. Ak zdaniteľná osoba uplatňovala oslobodenie od dane pre malé podniky na dodávky tovarov alebo služieb v dotknutých členských štátoch, bude ich musieť zdaniť.

Zdaniteľná osoba, ktorej ročný obrat v Únií presiahol hranicu 100 000 EUR, nemôže uplatňovať osobitnú úpravu ešte počas celého nasledujúceho kalendárneho roka, čo vyplýva z podmienok ustanovených v § 68g ods. 1, podľa ktorého zdaniteľná osoba usadená v tuzemsku musí spĺňať obratové podmienky za predchádzajúci a prebiehajúci kalendárny rok. Obdobie karantény sa začína od okamihu prekročenia ročného prahu Únie a bude pokrývať zvyšok bežného kalendárneho roka a celý nasledujúci kalendárny rok. Po skončení karanténneho obdobia môže zdaniteľná osoba opätovne požiadať o uplatňovanie osobitnej úpravy na tlačive oznámenia podľa § 68g ods. 2.

Príklad č. 16:

Malý podnik tuzemskej osoby uplatňuje osobitnú úpravu v inom ČŠ 1 a v inom ČŠ 2. Dňa 11.9.2025 je jej ročný obrat v Únii 99 000 EUR. Dňa 12.9.2025 zdaniteľná osoba uskutoční dodanie tovaru v ČŠ 2 v hodnote 2 000 EUR. Vzhľadom na to, že dodaním 2 000 eur dňa 12.9.2025 prekročila ročný obrat v Únii 100 000 EUR (101 000 EUR), musí prestať uplatňovať osobitnú úpravu v ČŠ 1 aj v ČŠ 2, t. j. vo všetkých členských štátoch v ktorých osobitnú úpravu uplatňovala. Zdaniteľná osoba teda nemôže oslobodiť od dane dodanie v hodnote 2 000 EUR, ale musí dodanie zdaniť. Obdobie karantény začne dňa 12.9.2025 a skončí 31.12.2026. Od 1.1.2027 môže zdaniteľná osoba podať nové oznámenie pre uplatnenie osobitnej úpravy podľa § 68g.

Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý v priebehu kalendárneho roka nepresiahne ročný obrat v Únií 100 000 EUR, ale presiahne národný obrat stanovený iným členským štátom, bude povinný ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy v tomto členskom štáte. Zároveň v tomto členskom štáte nebude môcť opätovne využívať oslobodenie od dane pre malé podniky počas obdobia jedného kalendárneho roka, keď sa limit stanovený iným členským štátom v predchádzajúcom kalendárnom roku prekročil. To znamená, že tzv. obdobie karantény začína od okamihu, keď zdaniteľná osoba prekročí vnútroštátny ročný obrat stanovený členským štátom a bude pokrývať zvyšok bežného kalendárneho roka a nasledujúceho kalendárneho roka. Jednotlivé členské štáty na základe čl. 288a smernice o DPH môžu toto obdobie predĺžiť na dva nasledujúce kalendárne roky. Po uplynutí tohto obdobia sa zdaniteľná osoba môže znovu rozhodnúť pre uplatňovanie osobitnej úpravy, ak spĺňa všetky podmienky, a to prostredníctvom aktualizácie oznámenia podľa § 68g ods. 12, prípadne prostredníctvom oznámenia podľa § 68g ods. 2.

Podľa čl. 37b nariadenia 904/2010 členský štát poskytujúci oslobodenie od dane pre malé podniky bezodkladne elektronicky oznámi daňovému úradu dátum, ku ktorému prestala byť zdaniteľná osoba oprávnená na oslobodenie od dane na jeho území z dôvodu presiahnutia národného obratu. Daňový úrad podľa § 68g ods. 15 písm. b) zdaniteľnej osobe oznámi túto skutočnosť. Na podanie opravného prostriedku sa vzťahuje právny predpis členského štátu, ktorý oznámil, že zdaniteľná osoba nie je oprávnená na uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území. V prípade, ak zdaniteľná osoba už neuplatňuje osobitnú úpravu na území žiadneho iného členského štátu, daňový úrad zároveň bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX.

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy je členským štátom usadenia členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa obvykle zdržiavala. Členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba prevádzkareň alebo v ktorom je identifikovaná pre DPH bez toho, aby v ňom mala prevádzkareň, sa nepovažuje na účely uplatňovania osobitnej úpravy za členský štát usadenia. Ak má fyzická zdaniteľná osoba v tuzemsku výlučne len trvalé bydlisko, ale miesto svojej ekonomickej činnosti (miesto podnikania) má v inom členskom štáte, je považovaná za usadenú v tomto inom členskom štáte (pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci C-421/10 Markus Stoppelkamp).

Zdaniteľná osoba využívajúca osobitnú úpravu podľa § 68g v tuzemsku, ktorá zmení svoj členský štát usadenia z tuzemska do iného členského štátu, prípadne do 3. štátu, nenapĺňa už definíciu malého podniku tuzemskej osoby, a preto nie je oprávnená osobitnú úpravu podľa § 68g naďalej uplatňovať. Podľa § 68g ods. 4 je povinná oznámiť túto skutočnosť na tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“, a to prostredníctvom časti „Oznámenie o ukončení uplatňovania osobitnej úpravy“. Daňový úrad podľa bodu 3 ust. § 68g ods. 15 písm. a) bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX.

Ak zdaniteľná osoba premiestnila sídlo svojej ekonomickej činnosti do iného členského štátu a chce naďalej uplatňovať osobitnú úpravu pre malé podniky musí podať oznámenie svojmu novému členskému štátu usadenia. Ak naďalej spĺňa podmienky pre jej uplatňovanie, nový členský štát usadenia jej pridelí nové individuálne identifikačné číslo s príponou EX.

V prípade, ak zdaniteľná osoba premiestnila miesto usadenia do 3. štátu, nie je viac oprávnená pre uplatňovanie osobitnej úpravy.

Daňový úrad bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, ak malý podnik tuzemskej osoby prestal vykonávať podnikanie, čím prestal napĺňať nielen definíciu malého podniku tuzemskej osoby, ale aj zdaniteľnej osoby ako takej.
Malým podnikom tuzemskej osoby uplatňujúcim osobitnú úpravu podľa § 68g môže byť aj osoba, ktorá má v tuzemsku postavenie platiteľa a vo všeobecnosti, ktorá má právo na odpočítanie dane v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 49 až 51. Podľa § 49 ods. 6 platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku. Zákon v súlade s princípom daňovej neutrality ďalej ustanovuje, že takáto osoba nemá možnosť odpočítať daň z tovarov a služieb nakúpených v tuzemsku, ak tieto tovary a služby použije na účely podnikania oslobodeného od dane v členskom štáte/v členských štátoch, v ktorých uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g. To znamená, malý podnik tuzemskej osoby, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g a uplatňuje oslobodenie od dane na dodania tovaru a služieb v iných členských štátoch si nemôže odpočítať daň z prijatých tovarov a služieb, ktoré použije na dodania, pri ktorých uplatní oslobodenie od dane pre malé podniky.

Ak platiteľ prijaté tovary a služby použije na svoje zdaniteľné obchody, ktoré podliehajú dani a súčasne aj na plnenia, pri ktorých nemôže odpočítať daň, je povinný postupovať pri výpočte výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50.

Koeficient vypočíta ako pomer uskutočnených plnení pri prijatí, ktorých platiteľ má právo na odpočítanie dane, ku všetkým uskutočneným dodávkam tovarov a služieb. Do koeficientu platiteľ uvádza aj dodania, ktoré uskutočnil s miestom dodania v inom členskom štáte a do menovateľa uvádza aj ním uskutočnené dodávky tovarov a služieb, ktoré sú z dôvodu uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68g oslobodené od dane v dotknutom členskom štáte/ členských štátoch. Z pravidla však do koeficientu neuvádza tie plnenia, ktoré sú uskutočnené na území iného členského štátu prostredníctvom jeho prevádzkarne (organizačnej zložky), v ktorých neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g (viac o výpočte koeficientu v rozsudkoch Súdneho dvora vo veci C-136/99 Monte Dein Paschi Di Siena, C-388/11 Lé Credit Lyonnais, C-165/17 Morgan Stanley & Co Interanational plc).

Príklad č .17:

Platiteľ so sídlom v tuzemsku vykonáva svoju ekonomickú činnosť v tuzemsku, v ČŠ 1 a v ČŠ 2. V obidvoch iných členských štátoch používa osobitnú úpravu podľa § 68g a dodáva tovary a služby s oslobodením od dane. Platiteľ nakupuje tovary a služby v tuzemsku od tuzemských dodávateľov, ako aj dodávateľov z iných členských štátov. Tieto dodania podliehajú v tuzemsku dani (či už sú v režime s daňou, alebo v režime prenesenia daňovej povinnosti alebo ide o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v tuzemsku). Platiteľ má v tomto prípade úplný nárok na odpočítanie dane na vstupe z tých nákupov, ktoré použije na uskutočnenie zdaniteľných plnení v tuzemsku, nárok na pomerný odpočet dane na vstupe z nákupov použitých na dodávky v tuzemsku a zároveň v ČŠ 1 a/alebo ČŠ 2 (napr. režijné náklady), ale nemá právo odpočítať si daň zo žiadneho nákupu použitého na uskutočnenie oslobodených dodaní v ČŠ 1 alebo v ČŠ 2.

Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý má postavenie platiteľa v tuzemsku, a ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch EÚ, nemá nárok na vrátenie dane z tých prijatých zdaniteľných plnení, ktoré nakúpi v iných členských štátoch, v ktorých uplatňuje osobitnú úpravu, i napriek tomu, že ich ďalej používa na zdaniteľné plnenia v tuzemsku, prípadne v iných členských štátoch, v ktorých neuplatňuje osobitnú úpravu pre malé podniky. Uvedené je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora vo veci C-507/16 Entertainment Bulgaria System.

Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý využíva osobitnú úpravou uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku na území EÚ, určité domáce dodania tovaru a služby dodané pre osoby iné ako zdaniteľné osoby (ďalej len „OSS EÚ“) môže zároveň uplatňovať aj osobitnú úpravu podľa § 68g. Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý spĺňa požiadavky, môže oslobodiť od dane svoje dodania v rámci osobitnej úpravy podľa § 68g v iných členských štátoch, a zároveň byť zaregistrovaný v OSS EÚ a deklarovať dodávky nachádzajúce sa v členských štátoch, v ktorých malý podnik neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g. Avšak nie je možné súčasne uplatňovať osobitnú úpravu § 68g a OSS EÚ v jednom členskom štáte.
Osobitná úprava pre malé podniky a osobitná úprava uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov sa navzájom vylučujú. Zdaniteľná osoba, ktorá využíva oslobodenie v rámci schémy pre malé podniky, sa musí odhlásiť z osobitnej úpravy pre malé podniky, aby mohla využívať osobitnú úpravu uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov (IOSS) a naopak.

Vypracoval: Odbor daňovej metodiky Finančného riaditeľstva SR

Národná rada Slovenskej republiky dňa 5.2.2025 schválila zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), [ďalej len „zákon č. 25/2025 Z. z.“] a zákon č. 26/2025 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom (ďalej len „zákon č. 26/2025 Z. z.“).

1. Zákon č. 25/2025 Z. z. a jeho vplyv na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)

Zavedením novej právnej úpravy v oblasti územného plánovania a výstavby zákonom č. 25/2025 Z. z. dochádza k zmene a zrušeniu právnych predpisov v oblasti stavebnej legislatívy, ktoré majú vplyv aj na zákon o dani z príjmov. Zákon č. 25/2025 Z. z. nahrádza nielen zákon č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31.3.2025, ale tiež zrušuje zákon č. 201/2022 Z. z., ktorý mal odloženú účinnosť od 1.4.2025.

V článku II zákona č. 25/2025 Z. z. dochádza k zmene zákona č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 Z. z. a zákona č. 204/2024 Z. z. (ďalej len „zákon č. 205/2023 Z. z.“).
Zákon č. 205/2023 Z. z. v článku XXXII menil a dopĺňal vybrané ustanovenia zákona o dani z príjmov za účelom zjednotenia pojmov používaných v zákone o dani z príjmov s pojmami zavedenými v platných právnych predpisoch v oblasti stavebnej legislatívy a definoval jednotlivé druhy hmotného majetku na účely jeho odpisovania podľa zákona o dani z príjmov.

Podľa bodu 28 článku II zákona č. 25/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 15.3.2025 vypúšťajú body 2 až 6 uvedené v článku XXXII zákona č. 205/2023 Z. z., tzn. zostáva platný len prvý bod upravujúci poznámku pod čiarou k odkazu 59). Poznámka pod čiarou k odkazu 59) odkazuje príkladmo na § 4 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zmeny a doplnenia zákona o dani z príjmov sú uvedené v Informácii o novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zákonom č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy sú uvedené na www.financnasprava.sk pod č. 19/DZPaU/2023/I z júla 2023.

2. Zákon č. 26/2025 Z. z. a zmeny zákona o dani z príjmov

Zámerom zákona je zosúladiť osobitné právne predpisy, v nich používané pojmy a zavedené postupy so schváleným zákonom č. 25/2025 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1.4.2025 nahrádza v územných a stavebných konaniach doteraz účinný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) a zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 201/2022 Z. z.“).

Zákon č. 26/2025 Z. z. v článku XXXIV mení a dopĺňa zákon nasledujúce ustanovenia zákona o dani z príjmov:

2.1 Zmeny v zákone o dani z príjmov účinné od 15.3.2025

• z dôvodu zachovania právnej istoty sa v ustanovení § 33 ods. 11 zákona o dani z príjmov spresňuje zámer tzv. krátenia nároku na daňový bonus aj v prípade douplatnenia nároku na daňový bonus formou navýšenia základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka o základ dane (čiastkový základ dane) druhej oprávnenej osoby (§ 33 ods. 8 zákona o dani z príjmov).
• spresňujú sa ustanovenia § 33 ods. 5 a 8 zákona o dani z príjmov, pričom zmeny majú legislatívno-technický charakter.

• v nadväznosti na zmeny v § 33 zákona o dani z príjmov sa dopĺňa nové prechodné ustanovenie § 52zzzd k úpravám účinným od 15.3.2025, podľa ktorého sa ustanovenia § 33 ods. 5, 8 a 11 zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 15.3.2025 prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.

2.2 Zmeny v zákone o dani z príjmov účinné od 1.4.2025

• znenie poznámky pod čiarou k odkazu 106) sa nahrádza odkazom na § 3 a § 4 zákona č. 25/2025 Z. z. vymedzujúce základné definície a druhové členenie budov a inžinierskych stavieb a na vyhlášku Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb. Uvedené druhové členenie sa použije pri určovaní budov a iných stavieb, ktoré sú považované za odpisovaný hmotný majetok podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov.

• v § 22 ods. 2 písm. b) druhý bod zákona o dani z príjmov dochádza k úprave znenia vymedzujúceho stavby, ktoré nie sú na účely zákona o dani z príjmov považované za postupne odpisovaný hmotný majetok, ale sú odpisované jednorazovo. Týmto hmotným majetkom sú drobné stavby na lesných pozemkoch a iných pozemkoch slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m² a výšku 5 m¹⁰⁷⁾ a rovnako tiež oplotenia slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva.

• nové znenie poznámky pod čiarou k odkazu 107) odkazuje na § 2 ods. 4 zákona č. 25/2025 Z. z., ktorý vymedzuje pojem „drobná stavba“ a demonštratívnym spôsobom uvádza stavby, konštrukcie a zariadenia, ktoré sú považované na účely tohto zákona za drobné stavby. Stavby na lesných pozemkoch a iných pozemkoch slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m² a výšku 5 m, najmä sklady krmiva, náradia alebo hnojiva, sú podľa § 2 ods. 4 písm. c) zákona č. 25/2025 Z. z. považované za drobnú stavbu.

• za účelom zjednotenia pojmov používaných v zákone o dani z príjmov s pojmami používanými v zákone č. 25/2025 Z. z. sa v § 22 ods. 9 písm. c) zákona o dani z príjmov nahrádzajú slová „na predčasné užívanie“ slovami „predčasného užívania“, slová „dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku“ sa nahrádzajú slovami „skúšobnej prevádzky“, nad slovom „úrad“ sa odkaz „¹⁰⁷⁾“ nahrádza odkazom „^111c)“ a slovo „rozhodnutie“ sa nahrádza slovom „osvedčenie“.

• v nadväznosti na zavedenie nových pojmov v zákone č. 25/2025 dochádza k zmene znenia poznámok pod čiarou nasledovne:

• v § 26 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa odkaz „107)“ nad slovom „stavieb“ nahrádza odkazom „120aaa)“, ktorý odkazuje na § 2 zákona č. 25/2025 Z. z. definujúci pojem „stavba“ a vymedzujúci jednotlivé druhy stavieb (napr. „samostatne stojaca stavba“, „súbor stavieb, drobná stavba“, „jednoduchá stavba“, „vyhradená stavba“).

• ustanovenie § 26 zákona o dani z príjmov sa dopĺňa novým odsekom 13, podľa ktorého sa každá stavba, ktorá je súčasťou súboru stavieb tvoriacich funkčný celok,^120aaaa) zaradí do odpisovej skupiny podľa odseku 1 samostatne.

• nová poznámka pod čiarou k odkazu 120aaaa) odkazuje na § 2 ods. 3 zákona č. 25/2025 Z. z., podľa ktorého sa súborom stavieb rozumie viac stavieb tvoriacich funkčný celok, pričom hlavnou stavbou súboru stavieb je stavba, ktorej funkcia určuje účel súboru stavieb.

• v § 29 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa slová „prístavby a stavebné úpravy,¹⁰⁷⁾“ nahrádzajú slovami „prístavby, vstavby a stavebné úpravy, ^120aaaaa)“. Ide o legislatívno–technickú úpravu pojmov v zákone o dani z príjmov v nadväznosti na pojmy používané v zákone č. 25/2025 Z. z.

• nová poznámka pod čiarou k odkazu 120aaaaa) odkazuje na § 2 a § 5 zákona č. 25/2025 Z. z., ktoré definujú základné pojmy v oblasti stavieb a určujú, že zmenou dokončenej stavby je nadstavba, prístavba a vstavba.

• dopĺňa sa nové prechodné ustanovenie § 52zzze zákona o dani z príjmov k úpravám účinným od 1.4.2025, podľa ktorého na účely uplatnenia daňových odpisov sa budovy a stavby, pri ktorých bolo podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31.3.2025 konanie začaté a právoplatne ukončené a budovy a stavby, pri ktorých sa postupuje v súlade so zákonom č. 25/2025 Z. z.¹⁶⁰⁾ a pri ktorých dochádza po 31.3.2025 k zmene vymedzenia charakteru stavby, považujú za budovy a stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31.3.2025.

• nová poznámka pod čiarou k odkazu 160) odkazuje na prechodné ustanovenia uvedené v § 84 ods. 4 až 7 zákona č. 25/2025 Z. z., ktoré upravujú postup pri prechode z právnej úpravy uvedenej v zákone č. 50/1976 Zb. na novú právnu úpravu uvedenú v zákone č. 25/2025 Z. z. (napr. postup pri vybavení podaní doručených alebo konaní začatých do 31.3.2025, konaní právoplatne neskončených rozhodnutím vo veci do 31.3.2025).

V nadväznosti na uvedené sa po 1.4.2025 na účely uplatňovania daňových odpisov podľa zákona o dani z príjmov za budovu a stavbu podľa zákona č. 50/1976 Zb. bude považovať taká budova alebo stavba, pri ktorej: - bolo konanie začaté a právoplatne ukončené podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31.3.2025 a
- bolo konanie začaté podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31.3.2025 a na ktorú sa uplatňuje § 84 ods. 4 až 7 zákona č. 25/2025 Z. z., ak pri nej dochádza po 31.3.2025 k zmene vymedzenia charakteru stavby.

Pri budovách a stavbách, pri ktorých sa postupuje podľa zákona č. 50/1976 Zb., sa aj po 31.3.2025 na účely odpisovania podľa zákona o dani z príjmov vychádza z charakteru stavby vymedzeného v zákone č. 50/1976 Zb., t. j. na daňové účely sa pri takýchto budovách a stavbách nebude ani po 1.4.2025 postupovať podľa zákona
č. 25/2025 Z. z. a nebude po nadobudnutí účinnosti zákona č. 25/2025 Z. z. dochádzať k zmene charakteru stavby.

Príklad:
Pri stavbe bolo začaté a právoplatne ukončené konanie podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31.3.2025, pričom podľa tohto zákona bola stavba považovaná za drobnú stavbu.
Hoci by sa takáto stavba považovala podľa zákona č. 25/2025 Z. z. po 1.4.2025 za jednoduchú stavbu, na účely uplatňovania daňových odpisov sa tento odpisovaný majetok v súlade s § 52zzze zákona o dani z príjmov bude aj po 31.3.2025 považovať za drobnú stavbu podľa zákona č. 50/1976 Zb.

Pri budovách a stavbách, pri ktorých bolo konanie začaté po 1.4.2025 podľa zákona č. 25/2025 Z. z., sa na účely uplatnenia daňových odpisov podľa zákona o dani z príjmov vychádza z charakteru stavby podľa zákona č. 25/2025 Z. z.

Zákon č. 26/2025 Z. z. nadobúda podľa článku LXXIX účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovení uvedených v článku XXXIV bodoch 7, 8 a § 52zzzd v bode 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 15.3.2025 a okrem ustanovení uvedených v článku XXXIV bodoch 1 až 6 a § 52zzze v bode 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1.4.2025.



Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica
Odbor daňovej metodiky FR SR
Február 2025

Príklad č. 1 – Príspevok na rekreáciu a príspevok na športovú činnosť dieťaťa
Zamestnanec si v januári 2025 požiadal o príspevok na rekreáciu uskutočnenú na začiatku januára 2025. Zamestnávateľ mu vyplatil príspevok na rekreáciu v plnej výške, t. j. v sume 275 eur. Zároveň by si zamestnanec chcel uplatniť aj príspevok na športovú činnosť svojho dieťaťa za rok 2025. Je uvedené možné, alebo ak už mu zamestnávateľ poskytol príspevok na rekreáciu v plnej sume 275 eur, už nemá nárok na príspevok na športovú činnosť?
Odpoveď:
V danom prípade si zamestnanec môže požiadať aj o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, nakoľko ide o dva rôzne príspevky – príspevok na rekreáciu poskytuje zamestnávateľ za splnenia podmienok podľa § 152a Zákonníka práce v maximálne výške 275 eur za zdaňovacie obdobie a príspevok na športovú činnosť dieťaťa za splnenia podmienok podľa § 152b Zákonníka práce v maximálne výške 275 eur.

Príklad č. 2 – Pracovný pomer u dvoch zamestnávateľov

Zamestnanec má uzatvorené dva pracovné pomery viac ako 24 mesiacov u dvoch rôznych zamestnávateľov. Môže požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa oboch zamestnávateľov?
Odpoveď:
Nie, podľa § 152b ods. 4 Zákonníka práce môže zamestnanec za kalendárny rok požiadať o príspevok len u jedného zamestnávateľa.

Príklad č. 3 – Nedodržanie 30-dňovej lehoty na predloženie dokladov

Podľa § 152b ods. 5 Zákonníka práce zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa najneskôr do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou, ktorého súčasťou musí byť meno a priezvisko dieťaťa, ktoré vykonáva športovú činnosť, a obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad. Ak zamestnanec nedodrží 30-dňovú lehotu, bude možné uznať oneskorene predložené doklady?
Odpoveď:
Pre daňové účely zmeškanie tejto lehoty nemožno považovať za porušenie podmienok. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa poskytnutý zamestnancovi pri nedodržaní 30-dňovej lehoty sa považuje za príspevok poskytnutý podľa § 152b Zákonníka práce, na ktorý možno aplikovať oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 4 – Náležitosti dokladov

Aké náležitosti musia obsahovať doklady predložené zamestnancom na uplatnenie príspevku na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce?
Odpoveď:
Medzi základné údaje, ktoré má doklad vystavený oprávnenou osobou obsahovať, patria: Zamestnanec je povinný predložiť zamestnávateľovi aj doklad o úhrade, ktorý znie na meno zamestnanca (napr. výpis z účtu). Zamestnanec k žiadosti o príspevok prikladá kópiu dokladu a originál predloží zamestnávateľovi len k nahliadnutiu, ak ho zamestnávateľ oň požiada.

Príklad č. 5 - Úhrada z iného účtu

Zamestnanec uhradil oprávnené výdavky súvisiace so športovou činnosťou dieťaťa z účtu manželky. Môže zamestnávateľ túto úhradu akceptovať a poskytnúť zamestnancovi príspevok na športovú činnosť podľa § 152b Zákonníka práce?
Odpoveď:
Za oprávnené výdavky možno považovať len preukázané výdavky zamestnanca, pričom zamestnávateľ môže akceptovať úhradu z iného účtu, ak sa jedná o účet manželky/manžela, a to v prípade, že majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (všetky financie sú ich spoločnými financiami).

Príklad č. 6 – Športová organizácia nezapísaná v registri právnických osôb v športe

Zamestnanec predložil vo februári 2025 zamestnávateľovi žiadosť o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, ktoré je členom športového klubu, ktorý nie je zapísaný v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu. Športový klub vydal zamestnancovi potvrdenie o zaplatení členského poplatku za I. polrok 2025 a v potvrdení uviedol, že dieťa je členom ich športového klubu od 1.3.2024 (teda viac ako 6 mesiacov). Zamestnanec preukázal úhradu oprávnených výdavkov z vlastných finančných prostriedkov. Môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi príspevok na športovú činnosť?
Odpoveď:
Nie, zamestnancovi nevzniká nárok na príspevok na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce, nakoľko nie sú splnené podmienky – športový klub, ktorého je dieťa príslušníkom, nie je zapísaný v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu, tzn. že daný športový klub sa nepovažuje za oprávnenú osobu. Skutočnosť, či ide o oprávnenú osobu si zamestnávateľ preverí priamo cez športový portál (sport.iedu.sk).

Príklad č. 7– Preverenie splnenia podmienky u dieťaťa zamestnanca

Je zamestnávateľ povinný preveriť, či dieťa zamestnanca je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii zapísanej v registri právnických osôb podľa osobitného predpisu najmenej 6 mesiacov?
Odpoveď:
Splnenie uvedenej podmienky môže športová organizácia ako oprávnená osoba potvrdiť priamo v doklade/potvrdení vystavenom touto oprávnenou osobou, prípadne, ak táto skutočnosť na doklade uvedená nie je, zamestnávateľ môže preveriť danú skutočnosť prostredníctvom športového portálu - sport.iedu.sk (dieťa nemusí byť zapísané v športovom portáli). Ak by doba príslušnosti dieťaťa nebola uvedená v potvrdení od oprávnenej osoby a ani by dieťa nebolo evidované ako príslušník športovej organizácie v evidencii športového portálu, nie sú potom splnené podmienky na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce.

Príklad č. 8 – Dieťa nespĺňa podmienku príslušnosti najmenej 6 mesiacov

Dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti vykonáva športovú činnosť od 1.10.2024. Zamestnanec športovej organizácii zapísanej v registri právnických osôb uhradil dňa 3.1.2025 členské na I. polrok 2025 v sume 500 eur. Môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť príspevok na športovú činnosť dieťaťa, ak o to zamestnanec požiadal v januári 2025?
Odpoveď:
V uvedenom prípade nie sú splnené podmienky na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce, nakoľko dieťa podmienku príslušnosti k športovej organizácii najmenej počas 6 mesiacov splní až 1.4.2025. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku zamestnávateľ posudzuje ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad, t. j. v danom prípade k 1.1.2025, nakoľko ide o členské za I. polrok 2025. Keďže podmienka príslušnosti dieťaťa k športovej organizácii (najmenej 6 mesiacov) k 1.1.2025 nie je splnená, výdavky zamestnanca za prvý polrok 2025 nemožno považovať za oprávnené výdavky podľa § 152b Zákonníka práce.

Príklad č. 9 – Ukončenie členstva dieťaťa v športovej organizácii

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa v mesiaci február 2025, nakoľko zamestnanec splnil podmienky podľa § 152b Zákonníka práce a zamestnanec preukázal oprávnené výdavky za členské v športovom klube zapísanom v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu na obdobie I. polroka 2025. Dieťa zamestnanca však od marca 2025 už nie je členom športového klubu. Musí zamestnanec alikvotnú časť poskytnutého príspevku vrátiť zamestnávateľovi?
Odpoveď:
Nie, zamestnanec nemá povinnosť vrátiť poskytnutý príspevok (ani jeho alikvotnú časť), nakoľko ak zamestnávateľ za ustanovených podmienok vyplatí zamestnancovi príspevok a podmienky na výplatu príspevku sa v priebehu roka zmenia, nie je dôvod, aby zamestnanec vrátil poskytnutý príspevok, pri ktorom boli splnené všetky ustanovené podmienky.

Príklad č. 10 – Mesačné členské predložené po polroku

Zamestnanec uhrádza poplatky do športového klubu, ktorý je oprávnenou osobou každý mesiac. Je zamestnanec povinný žiadať o príspevok na športovú činnosť každý mesiac zvlášť alebo je možné požiadať o príspevok jednou žiadosťou napr. za 6 mesiacov?
Odpoveď:
Je na rozhodnutí zamestnanca, či bude zamestnávateľovi predkladať doklad vystavený športovou organizáciou spolu s dokladom o úhrade postupne, čiže každý mesiac, alebo všetky doklady predloží jednorazovo – napr. naraz za polroka alebo na konci roka a pod. V prípade splnenia podmienok zamestnávateľ zamestnancovi poskytne príspevok po predložení dokladu v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Príklad č. 11 – Oprávnené výdavky za obdobie roka 2024 uhradené v 2025

Zamestnanec v januári 2025 požiadal zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov o príspevok na športovú činnosť dieťaťa a predložil potvrdenie z januára 2025 vystavené športovou organizáciou zapísanou v registri právnických osôb v športe (dieťa zamestnanca je členom od 1.1.2024), v ktorom fakturuje výdavky za športovú činnosť vykonávanú v II. polroku 2024 a doklad o úhrade faktúry z januára 2025. Môže zamestnávateľ príspevok na športovú činnosť poskytnúť v súlade s § 152b Zákonníka práce v znení účinnom od 1.1.2025, ako povinný príspevok a považovať ho za príspevok roka 2025?
Odpoveď:
Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad, čo v tomto prípade je 1.7.2024. Ak zamestnávateľ tomuto zamestnancovi poskytne príspevok (nakoľko do 31.12.2024 išlo o dobrovoľný príspevok, zamestnávateľ nemal povinnosť poskytovať v roku 2024 tento príspevok), považuje sa za príspevok roka 2024, nakoľko doklad sa vzťahuje na obdobie roka 2024, bez ohľadu na to, že zamestnanec úhradu oprávnených výdavkov vykonal až v roku 2025.

Príklad č. 12 – Oprávnené výdavky za obdobie roka 2025 uhradené v 2024
Zamestnanec v januári 2025 požiadal zamestnávateľa o príspevok na športovú činnosť dieťaťa a predložil potvrdenie z januára 2025 vystavené športovou organizáciou zapísanou v registri právnických osôb v športe (dieťa zamestnanca je členom od 1.6.2024) v ktorom fakturuje členský poplatok za január až jún 2025 a doklad o úhrade členského poplatku z decembra 2024. Možno tento príspevok poskytnúť v súlade s § 152b Zákonníka práce v znení účinnom od 1.1.2025, ako povinný príspevok a považovať ho za príspevok roka 2025?
Odpoveď:
V danom prípade splnenie podmienok na poskytnutie príspevku posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad, čo v tomto prípade je 1.1.2025. Poskytnutý príspevok sa považuje za príspevok roka 2025, nakoľko doklad sa vzťahuje na obdobie roka 2025, bez ohľadu na to, že zamestnanec úhradu oprávnených výdavkov vykonal už v roku 2024.

Vypracovalo:

Finančné riaditeľstvo SR
Centrum podpory pre dane
Február 2025

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe schváleného zákona č. 26/2025 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom zo dňa 5. februára 2025, ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. (ďalej len „zákon“), ktorý nadobúda účinnosť 15. marca 2025, vydáva vzor Oznámenia podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií.

„Oznámenie podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon")“ s označením OZNDFTv25_1.

Oznámenie OZNDFTv25_1 platiteľ dane prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie apríl 2025, ktorý je v zmysle § 13 ods. 2 zákona prvým zdaňovacím obdobím.

Uvedený vzor oznámenia je prílohou tejto informácie.

Vzor tohto oznámenia Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejňuje v elektronickej podobe na webovom sídle www.financnasprava.sk

Príloha 1

Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica

Odbor daňovej metodiky
február 2025

Obsah:

Úvod

(1) Orgány finančnej správy (ďalej len „orgány FS“) sú v súlade s § 7 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“) zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov (ďalej len „CSEP“) od 18.2.2015.

1. diel Legislatívny rámec

(2) Zákon o správnych poplatkoch vo svojich ustanoveniach upravuje platenie, vedenie evidencie, zúčtovanie a vrátenie správnych poplatkov. Správne poplatky sa platia za úkony a konania, ktoré sú uvedené v sadzobníku správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch (ďalej len „sadzobník“) pod jednotlivými položkami. Sadzobník bol spracovaný do číselníka správnych poplatkov (ďalej len „číselník“). V číselníku sú uvedené všetky úkony a konania, o ktoré môže poplatník požiadať orgány FS.

(3) Slovenská pošta, a. s. má s Ministerstvom financií SR uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní služby vedenia centrálnej evidencie, zúčtovania, vrátenia poplatkov a prevádzkovania centrálneho systému evidencie poplatkov (ďalej len „CSEP“).

(4) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v súlade s podmienkami § 7 ods. 3 zákona o správnych poplatkoch uzatvorilo Zmluvu o umiestnení, prevádzkovaní technického vybavenia a o zapojení do centrálneho systému evidencie poplatkov (ďalej len „zmluva“) s prevádzkovateľom systému Slovenskou poštou, a. s. (ďalej len „prevádzkovateľ systému“). Zmluva nadobudla účinnosť nasledujúcim dňom po dni zverejnenia v centrálnom registri zmlúv, dňa 18.2.2015. Týmto dňom sa všetky orgány FS zapojili do CSEP.

2. diel Technické vybavenie inštalované na orgánoch FS

(5) Prevádzkovateľ systému je povinný v zmysle ustanovenia § 18a ods. 1 písm. a) zákona o správnych poplatkoch zabezpečiť technické vybavenie a podmienky na vykonanie a spracovanie platieb správnych poplatkov.

(6) Na orgánoch FS je z dostupného technického vybavenia prevádzkovateľa systému inštalovaná aplikácia Modul správy poplatkov (ďalej len „MSP“), prípadne čítačka eKolkov/QR kódov a vo vybranej budove Daňového úradu Bratislava aj samoobslužný platobný kiosk (ďalej len „kiosk“). Kiosk je zariadenie slúžiace na úhradu správnych a súdnych poplatkov. Kiosk umožňuje vykonanie platby správneho poplatku v hotovosti alebo platobnou kartou. Zariadenie má evidenčnú funkcionalitu a umožňuje evidovať údaje o vyžiadaných službách a zaplatených správnych poplatkoch.

3. diel Platenie správnych poplatkov podľa sadzobníka a Katalóg služieb orgánov FS

(7) Správne poplatky sa platia za úkony a konania, ktoré sú uvedené v sadzobníku pod jednotlivými položkami. Číselník je odsúhlasená štruktúrovaná podoba sadzobníka poplatkov, ktorá vychádza z prílohy zákona o správnych poplatkoch. Číselník je vložený do informačného systému pre platby a evidenciu poplatkov, ktorého vlastníkom je prevádzkovateľ systému a slúži pre účtovanie a ako podklad pre spracovanie služieb z katalógu.

(8) Katalóg služieb je vytvorený z číselníka prevodovým mostíkom tak, aby reálne zachytával životné situácie poskytované na jednotlivých orgánoch verejnej moci zapojených do CSEP. Služby sú zobrazované na technickom zariadení prevádzkovateľa systému.

(9) Aktuálny číselník/katalóg služieb je zverejnený na webovom sídle finančnej správy www.financnasprava.sk > Infoservis > správne poplatky > v dokumente pod názvom Číselník poskytovaných spoplatnených služieb finančnou správou.

4. diel Spôsob úhrady správnych poplatkov v podmienkach FS

(10) Spôsob úhrady správnych poplatkov sa odvíja od spôsobu podania spoplatneného podania. O spoplatnenú službu môže poplatník požiadať orgány FS buď elektronicky alebo osobne/poštou.

(11) Požiadať elektronicky o spoplatnenú službu môžu poplatníci, ktorí komunikujú s orgánmi FS prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“) alebo prostredníctvom portálu finančnej správy (ďalej len „PFS“). Po odoslaní spoplatneného podania poplatníkom s vybranou spoplatnenou službou systém spracuje podanie a vytvorí doručenku k zaevidovanému podaniu a zašle do elektronickej schránky žiadateľa správu s vygenerovaným príkazom na úhradu (ďalej len „PnÚ“). Ak je podanie realizované z PFS, PnÚ sa vygeneruje aj do elektronickej schránky poplatníka na PFS a aj do elektronickej schránky poplatníka na ÚPVS. Ak je podanie realizované z ÚPVS, tak PnÚ sa vygeneruje len do elektronickej schránky na ÚPVS.

(12) Spoplatnené podanie, ktoré doručuje poplatník osobne alebo poštou, môže uhradiť nasledujúcimi spôsobmi: 5. diel Vznik poplatkovej povinnosti a splatnosť správnych poplatkov

(13) Správne poplatky, ktoré sa platia za úkony a konania orgánov FS podľa položiek sadzobníka, sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania (podaním zároveň vzniká poplatková povinnosť), s výnimkou poplatku podľa položky 2 písm. a) a písm. o) sadzobníka. V zmysle 1. bodu poznámky uvedenej v položke 2, sa poplatky podľa tejto položky vyberú po vykonaní úkonu na základe ústnej alebo písomnej výzvy.

(14) Ak bolo orgánu FS doručené podanie, ktoré podlieha správnemu poplatku a správny poplatok nebol zaplatený pri podaní alebo v určenej výške, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na jeho zaplatenie v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch.

6. diel Vrátenie správnych poplatkov alebo preplatkov poplatkov orgánmi FS

(15) Pretože všetky orgány FS sú zapojené do CSEP, vrátenie správneho poplatku alebo preplatku poplatku v zmysle ustanovenia § 10 ods. 3 písm. b) zákona o správnych poplatkoch realizuje prevádzkovateľ systému, na základe odpisu právoplatného rozhodnutia orgánu FS o vrátení správneho poplatku podľa § 10 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 zákona o správnych poplatkoch.

(16) Orgán FS zašle v zmysle § 10 ods. 3 písm. b) zákona o správnych poplatkoch odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení správneho poplatku alebo preplatku poplatku vydaného podľa § 10 ods. 1, ods. 2 alebo ods. 5 (ďalej len „rozhodnutie“) na realizáciu prevádzkovateľovi systému. Prevádzkovateľ systému odo dňa doručenia právoplatného odpisu rozhodnutia vráti poplatníkovi správny poplatok do 30 dní.

7. diel Odvody výnosu správnych poplatkov

(17) Odvod výnosov správnych poplatkov upravuje ustanovenie § 17 zákona o správnych poplatkoch. Poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu, rozpočtov vyšších územných celkov alebo rozpočtov obcí podľa toho, ktorý správny orgán vykonal úkon alebo uskutočnil konanie.

(18) Odvod výnosu správnych poplatkov správnych orgánov zapojených do CSEP podľa § 17 ods. 3 zákona o správnych poplatkoch realizuje prevádzkovateľ systému. V zmysle citovaného ustanovenia prevádzkovateľ systému odvádza na príjmový účet štátneho rozpočtu sumy správnych poplatkov vždy do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom tieto sumy prijal.

8. diel Spoločné, zrušovacie a záverečné ustanovenia

(19) Tento metodický pokyn nadobúda účinnosť dňa 25. februára 2025.

Vypracoval: Odbor daňovej metodiky
február 2025