Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach (ďalej len „odvod“) upravuje zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o osobitnom odvode“).

Regulovanou osobou je osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v regulovanej oblasti a predpokladá, že bude činnosť, na ktorú má oprávnenie, vykonávať celé odvodové obdobie.

S účinnosťou od 31.decembra 2024 sa zmenou v § 3 ods. 1 písm. a) druhý bod zákona č. 235/2012 Z. z. rozšíril rozsah regulovaných osôb (ďalej len „nová regulovaná osoba“).

Regulovanou osobou sa stáva aj osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti farmácie na základe povolenia vydaného okrem Ministerstva zdravotníctva SR a samosprávnym krajom aj Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti v oblasti výroby výrobkov z ropy a jej chemického spracovania na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe povolenia vydaného v inom členskom štáte Európskej únie a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a predpokladá, že bude činnosť v danej oblasti vykonávať celé odvodové obdobie.

Regulovanej osobe vzniká povinnosť platiť odvod, ak jej výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej len „výsledok hospodárenia“), resp. predpokladaný výsledok hospodárenia za účtovné obdobie dosiahne aspoň sumu 3 000 000,00 eur. Na účely stanovenia povinnosti platiť odvod sa použije výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný podľa postupov účtovania upravených zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) alebo výsledok hospodárenia pred zdanením vykázaný podľa medzinárodných účtovných noriem (§ 17a zákona o účtovníctve) upravený podľa § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).

Odvodovým obdobím je kalendárny mesiac.

Výška odvodu sa vypočíta ako súčin sadzby odvodu a základu odvodu.

Základ odvodu je výsledok hospodárenia za dané účtovné obdobie vynásobený koeficientom. Koeficient je podiel výnosov alebo príjmov z regulovanej činnosti k celkovým výnosom alebo príjmom. Zaokrúhľuje sa na dve desatinné miesta nadol.

V súlade s § 5 ods. 6 zákona sa základ odvodu pred vynásobením koeficientom zníži o výnos štátneho dlhopisu a výnos z dlhopisu vydaného členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Uvedené sa prvýkrát použije za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2025.

Pre odvodové obdobia patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po 31. decembri 2024 sú stanovené štyri sadzby odvodu:

Upozornenie: pre odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po 31. decembri 2023 platila pre tieto osoby sadzba odvodu vo výške 0,025.
Odvod je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca. Ak výška odvodu za príslušné odvodové obdobie nepresiahne sumu 1 000 eur, regulovaná osoba odvod neplatí.

Odvod sa platí na číslo účtu:

Upozornenie:
Ak posledný deň kalendárneho mesiaca pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom je najbližší nasledujúci pracovný deň.

Správcom odvodu je daňový úrad príslušný na správu dane z príjmov.

Odvod, preplatok zo zúčtovania odvodov a nedoplatok zo zúčtovania odvodov sa zahŕňa do základu dane z príjmov v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov.

Nová regulovaná osoba má povinnosť do 31. januára 2025 zaplatiť odvod ak:

Oznamovacie povinnosti

Nová regulovaná osoba

Nová regulovaná osoba, ktorej vznikla povinnosť platiť odvod podľa § 16 ods. 1 alebo ods. 4 zákona má povinnosť do 31. januára 2025 predložiť správcovi odvodu oznámenie, v ktorom uvedie: a) oblasť podľa § 3 ods. 1 písm. a) druhého bodu,

b) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) druhého bodu,
c) sumu výsledku hospodárenia za účtovné obdobie podľa § 16 odseku 1 zákona alebo sumu odhadu predpokladaného výsledku hospodárenia podľa § 16 ods. 4 zákona,
d) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.

Túto oznamovaciu povinnosť si nová regulovaná osoba splní podaním elektronického formulára Oznámenie regulovanej osoby podľa § 3 ods. 2 zákona o osobitnom odvode pod označením OZNRO32v25.

Nová regulovaná osoba, ktorej vznikla povinnosť platiť odvod podľa § 16 ods. 1 zákona o osobitnom odvode v kolónke formulára „Odhad predpokladaného výsledku hospodárenia“ uvedie výsledok hospodárenia za účtovné obdobie roka 2023 prípadne účtovné obdobie, ktoré začalo v roku 2023 a zároveň má povinnosť účtovnú závierku predložiť spolu s daňovým priznaním v lehote do 31.12.2024.

V kolónke formulára „Odhad predpokladaného koeficientu“ uvedie koeficient vypočítaný ako podiel výnosov alebo príjmov, ak regulovaná osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva z činnosti v oblasti podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o osobitnom odvode k celkovým výnosom alebo príjmom, ak regulovaná osoba účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, podľa osobitného predpisu, patriacich do účtovného obdobia, za ktoré bol vykázaný výsledok hospodárenia použitý na výpočet základu odvodu. Koeficient sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nadol.

Nová regulovaná osoba, ktorej vznikla povinnosť platiť odvod podľa § 16 ods. 4 zákona o osobitnom odvode vo formulári uvedie sumu odhadu predpokladaného výsledku hospodárenia za účtovné obdobie, ktoré začalo bezprostredne pred 1. januárom 2025.

V ďalšom období sa na novú regulovanú osobu vzťahujú oznamovacie povinnosti podľa § 8 ods. 3 a § 9 ods. 1 zákona o osobitnom odvode.

Ostatné regulované osoby

Oznámenie podľa § 3 ods. 2 zákona o osobitnom odvode

Regulovaná osoba je povinná doručiť správcovi odvodu do konca odvodového obdobia, za ktoré jej vznikne povinnosť platiť odvod, počnúc odvodovým obdobím nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v regulovanej oblasti, písomné oznámenie, v ktorom uvedie:

a) regulovanú oblasť, v ktorej získala oprávnenie na výkon činnosti,

b) dátum, od ktorého je oprávnená vykonávať činnosť v regulovanej oblasti,
c) odhad predpokladaného výsledku hospodárenia podľa § 4 ods. 3 zákona o osobitnom odvode,
d) odhad predpokladaného koeficientu na účel výpočtu základu odvodu podľa § 5 ods. 5,
e) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.

Oznámenie sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určilo FR SR a je zverejnené na stránke www.financnasprava.sk/Formuláre/Elektronické formuláre/ Správa daní/Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach/Oznámenie podľa zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach:

OZNRO32v25 Oznámenie podľa § 3 ods. 2 zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (platné od 1.1.2025)

Príklad č. 1 – Odhad predpokladaného výsledku hospodárenia

Regulovaná osoba predpokladá, že bude mať výnosy z činnosti v regulovanej oblasti vo výške 6 500 000,00 eur, predpokladá, že celkové výnosy budú vo výške 10 000 000,00 eur a predpokladá, že výsledok hospodárenia bude vo výške 6 000 000,00 eur. Výnos zo štátneho dlhopisu nevykazuje.
Výpočet:
Odhad predpokladaného výsledku hospodárenia 6 000 000,00 eur
Predpokladaný koeficient 6 500 000,00 eur / 10 000 000,00 eur = 0,65
Výška odvodu (6 000 000,00 eur * 0,65) * 0,00363 (nevykonáva činnosť podľa zákona o bankách, v oblasti elektronických komunikácií ani v oblasti výroby výrobkov z ropy) = 14 157,00 eur

Oznámenie podľa § 8 ods. 3 zákona o osobitnom odvode

Ak dôjde k zmene sumy základu odvodu, je regulovaná osoba do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mala povinnosť podať daňové priznanie, alebo ak táto zmena nemá vplyv na povinnosť podať daňové priznanie, do konca kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom sa dozvedela, že došlo k zmene sumy základu odvodu, povinná doručiť správcovi odvodu písomné oznámenie, v ktorom uvedie:

a) výsledok hospodárenia upravený podľa § 5 vykázaný za účtovné obdobie bezprostredne predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom došlo k zmene sumy základu odvodu, alebo ak dôjde k dodatočnej zmene výsledku hospodárenia, nový výsledok hospodárenia,

b) sumu výnosu štátneho dlhopisu a sumu výnosu z dlhopisu vydaného členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore,, c) koeficient na účel výpočtu základu odvodu,
d) výšku odvodu, ktorú je povinná platiť.

Oznámenie sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určilo FR SR a je zverejnené na stránke www.financnasprava.sk/Formuláre/Elektronické formuláre/ Správa daní/Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach/Oznámenie podľa zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach:

OZNRO83v25 Oznámenie podľa § 8 ods. 3 zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (platné od 1.1.2025)

Príklad č. 2 – Odvod nižší ako 1 000 eur

Regulovaná osoba dosiahla výnosy z činnosti v regulovanej oblasti vo výške 210 000,00 eur. Jej celkové výnosy sú vo výške 8 000 000,00 eur a výsledok hospodárenia vo výške 5 000 000,00 eur. Výnosy zo štátneho dlhopisu nevykazuje.
Výpočet:
Výsledok hospodárenia 5 000 000,00 eur
Koeficient na účel výpočtu základu odvodu 210 000,00 eur / 8 000 000,00 eur = 0,02
Výška odvodu (5 000 000,00 eur * 0,02) *0,00363 (nevykonáva činnosť podľa zákona o bankách, v oblasti elektronických komunikácií ani v oblasti výroby výrobkov z ropy) = 363,00 eur
Regulovaná osoba podá oznámenie, ale odvod neplatí, nakoľko výška odvodu za príslušné odvodové obdobie nepresiahne sumu 1000 eur.

Príklad č. 3 – Výpočet odvodu

Regulovaná osoba dosiahla v roku 2024 výnosy z činnosti v regulovanej oblasti vo výške 500 820 000,00 eur a výsledok hospodárenia vo výške 80 600 000,00 eur. Všetky dosiahnuté výnosy sú z činnosti v regulovanej oblasti. Výnosy zo štátneho dlhopisu nevykazuje.Regulovaná osoba vykonáva činnosť v oblasti bankovníctva na základe bankového povolenia udeleného NBS podľa zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Výpočet:
Výsledok hospodárenia 80 600 000,00 eur
Koeficient na účel výpočtu základu odvodu = 1,00
Výška odvodu 80 600 000,00 eur * 0,0208 = 1 676 480 eur.

Oznámenie podľa § 9 ods. 1 zákona o osobitnom odvode

Odvody zaplatené alebo odvody, ktoré mali byť zaplatené za odvodové obdobia patriace do príslušného účtovného obdobia, za ktoré regulovaná osoba má povinnosť zostaviť účtovnú závierku a predložiť ju spolu s daňovým priznaním, podliehajú zúčtovaniu, ktoré vykonáva správca odvodu. Regulovaná osoba je povinná v lehote na predloženie účtovnej závierky podľa prvej vety predložiť správcovi odvodu písomné oznámenie na zúčtovanie odvodov, v ktorom uvedie :

a) výsledok hospodárenia,

b) sumu výnosu štátneho dlhopisu a sumu výnosu z dlhopisu vydaného členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, c) koeficient na účel výpočtu základu odvodu,
d) základ odvodu,
e) výšku zaplateného odvodu.

Oznámenie sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určilo FR SR a je zverejnené na stránke www.financnasprava.sk/Formuláre/Elektronické formuláre/ Správa daní/Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach/Oznámenie podľa zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach:

OZNRO91v25 Oznámenie na zúčtovanie odvodov podľa § 9 ods. 1 zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach (platné od 1.1.2025)

Oznámenie OZNRO91v25 regulovaná osoba podáva pri zúčtovaní odvodov prvýkrát po 31.12.2024, pričom položku „suma výnosu štátneho dlhopisu“ bude možné vyplniť len v prípade, keď sa podáva za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2025.

O výsledku zúčtovania odvodov správca odvodu vydá do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bola predložená účtovná závierka a oznámenie podľa § 9 ods. 1, rozhodnutie o zúčtovaní odvodov, v ktorom uvedie výšku preplatku zo zúčtovania odvodov alebo výšku nedoplatku zo zúčtovania odvodov.

Kladný rozdiel súčtu odvodov zaplatených a súčtu odvodov vypočítaných správcom odvodu je preplatkom zo zúčtovania odvodov, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia daňového poriadku k daňovým preplatkom.

Záporný rozdiel súčtu odvodov zaplatených a súčtu odvodov vypočítaných správcom odvodu je nedoplatkom zo zúčtovania odvodov. Nedoplatok zo zúčtovania odvodov je regulovaná osoba povinná zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o zúčtovaní odvodov.

Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR

Národná rada Slovenskej republiky dňa 5.2.2025 schválila zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), [ďalej len „zákon č. 25/2025 Z. z.“] a zákon č. 26/2025 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom (ďalej len „zákon č. 26/2025 Z. z.“).

1. Zákon č. 25/2025 Z. z. a jeho vplyv na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“)

Zavedením novej právnej úpravy v oblasti územného plánovania a výstavby zákonom č. 25/2025 Z. z. dochádza k zmene a zrušeniu právnych predpisov v oblasti stavebnej legislatívy, ktoré majú vplyv aj na zákon o dani z príjmov. Zákon č. 25/2025 Z. z. nahrádza nielen zákon č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31.3.2025, ale tiež zrušuje zákon č. 201/2022 Z. z., ktorý mal odloženú účinnosť od 1.4.2025.

V článku II zákona č. 25/2025 Z. z. dochádza k zmene zákona č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy v znení zákona č. 46/2024 Z. z. a zákona č. 204/2024 Z. z. (ďalej len „zákon č. 205/2023 Z. z.“).
Zákon č. 205/2023 Z. z. v článku XXXII menil a dopĺňal vybrané ustanovenia zákona o dani z príjmov za účelom zjednotenia pojmov používaných v zákone o dani z príjmov s pojmami zavedenými v platných právnych predpisoch v oblasti stavebnej legislatívy a definoval jednotlivé druhy hmotného majetku na účely jeho odpisovania podľa zákona o dani z príjmov.

Podľa bodu 28 článku II zákona č. 25/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 15.3.2025 vypúšťajú body 2 až 6 uvedené v článku XXXII zákona č. 205/2023 Z. z., tzn. zostáva platný len prvý bod upravujúci poznámku pod čiarou k odkazu 59). Poznámka pod čiarou k odkazu 59) odkazuje príkladmo na § 4 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zmeny a doplnenia zákona o dani z príjmov sú uvedené v Informácii o novele zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov zákonom č. 205/2023 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy sú uvedené na www.financnasprava.sk pod č. 19/DZPaU/2023/I z júla 2023.

2. Zákon č. 26/2025 Z. z. a zmeny zákona o dani z príjmov

Zámerom zákona je zosúladiť osobitné právne predpisy, v nich používané pojmy a zavedené postupy so schváleným zákonom č. 25/2025 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1.4.2025 nahrádza v územných a stavebných konaniach doteraz účinný zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) a zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 201/2022 Z. z.“).

Zákon č. 26/2025 Z. z. v článku XXXIV mení a dopĺňa zákon nasledujúce ustanovenia zákona o dani z príjmov:

2.1 Zmeny v zákone o dani z príjmov účinné od 15.3.2025

• z dôvodu zachovania právnej istoty sa v ustanovení § 33 ods. 11 zákona o dani z príjmov spresňuje zámer tzv. krátenia nároku na daňový bonus aj v prípade douplatnenia nároku na daňový bonus formou navýšenia základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka o základ dane (čiastkový základ dane) druhej oprávnenej osoby (§ 33 ods. 8 zákona o dani z príjmov).
• spresňujú sa ustanovenia § 33 ods. 5 a 8 zákona o dani z príjmov, pričom zmeny majú legislatívno-technický charakter.

• v nadväznosti na zmeny v § 33 zákona o dani z príjmov sa dopĺňa nové prechodné ustanovenie § 52zzzd k úpravám účinným od 15.3.2025, podľa ktorého sa ustanovenia § 33 ods. 5, 8 a 11 zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 15.3.2025 prvýkrát použijú pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025.

2.2 Zmeny v zákone o dani z príjmov účinné od 1.4.2025

• znenie poznámky pod čiarou k odkazu 106) sa nahrádza odkazom na § 3 a § 4 zákona č. 25/2025 Z. z. vymedzujúce základné definície a druhové členenie budov a inžinierskych stavieb a na vyhlášku Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb. Uvedené druhové členenie sa použije pri určovaní budov a iných stavieb, ktoré sú považované za odpisovaný hmotný majetok podľa § 22 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov.

• v § 22 ods. 2 písm. b) druhý bod zákona o dani z príjmov dochádza k úprave znenia vymedzujúceho stavby, ktoré nie sú na účely zákona o dani z príjmov považované za postupne odpisovaný hmotný majetok, ale sú odpisované jednorazovo. Týmto hmotným majetkom sú drobné stavby na lesných pozemkoch a iných pozemkoch slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m² a výšku 5 m¹⁰⁷⁾ a rovnako tiež oplotenia slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva.

• nové znenie poznámky pod čiarou k odkazu 107) odkazuje na § 2 ods. 4 zákona č. 25/2025 Z. z., ktorý vymedzuje pojem „drobná stavba“ a demonštratívnym spôsobom uvádza stavby, konštrukcie a zariadenia, ktoré sú považované na účely tohto zákona za drobné stavby. Stavby na lesných pozemkoch a iných pozemkoch slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 50 m² a výšku 5 m, najmä sklady krmiva, náradia alebo hnojiva, sú podľa § 2 ods. 4 písm. c) zákona č. 25/2025 Z. z. považované za drobnú stavbu.

• za účelom zjednotenia pojmov používaných v zákone o dani z príjmov s pojmami používanými v zákone č. 25/2025 Z. z. sa v § 22 ods. 9 písm. c) zákona o dani z príjmov nahrádzajú slová „na predčasné užívanie“ slovami „predčasného užívania“, slová „dočasného užívania stavby na skúšobnú prevádzku“ sa nahrádzajú slovami „skúšobnej prevádzky“, nad slovom „úrad“ sa odkaz „¹⁰⁷⁾“ nahrádza odkazom „^111c)“ a slovo „rozhodnutie“ sa nahrádza slovom „osvedčenie“.

• v nadväznosti na zavedenie nových pojmov v zákone č. 25/2025 dochádza k zmene znenia poznámok pod čiarou nasledovne:

• v § 26 ods. 6 zákona o dani z príjmov sa odkaz „107)“ nad slovom „stavieb“ nahrádza odkazom „120aaa)“, ktorý odkazuje na § 2 zákona č. 25/2025 Z. z. definujúci pojem „stavba“ a vymedzujúci jednotlivé druhy stavieb (napr. „samostatne stojaca stavba“, „súbor stavieb, drobná stavba“, „jednoduchá stavba“, „vyhradená stavba“).

• ustanovenie § 26 zákona o dani z príjmov sa dopĺňa novým odsekom 13, podľa ktorého sa každá stavba, ktorá je súčasťou súboru stavieb tvoriacich funkčný celok,^120aaaa) zaradí do odpisovej skupiny podľa odseku 1 samostatne.

• nová poznámka pod čiarou k odkazu 120aaaa) odkazuje na § 2 ods. 3 zákona č. 25/2025 Z. z., podľa ktorého sa súborom stavieb rozumie viac stavieb tvoriacich funkčný celok, pričom hlavnou stavbou súboru stavieb je stavba, ktorej funkcia určuje účel súboru stavieb.

• v § 29 ods. 1 zákona o dani z príjmov sa slová „prístavby a stavebné úpravy,¹⁰⁷⁾“ nahrádzajú slovami „prístavby, vstavby a stavebné úpravy, ^120aaaaa)“. Ide o legislatívno–technickú úpravu pojmov v zákone o dani z príjmov v nadväznosti na pojmy používané v zákone č. 25/2025 Z. z.

• nová poznámka pod čiarou k odkazu 120aaaaa) odkazuje na § 2 a § 5 zákona č. 25/2025 Z. z., ktoré definujú základné pojmy v oblasti stavieb a určujú, že zmenou dokončenej stavby je nadstavba, prístavba a vstavba.

• dopĺňa sa nové prechodné ustanovenie § 52zzze zákona o dani z príjmov k úpravám účinným od 1.4.2025, podľa ktorého na účely uplatnenia daňových odpisov sa budovy a stavby, pri ktorých bolo podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31.3.2025 konanie začaté a právoplatne ukončené a budovy a stavby, pri ktorých sa postupuje v súlade so zákonom č. 25/2025 Z. z.¹⁶⁰⁾ a pri ktorých dochádza po 31.3.2025 k zmene vymedzenia charakteru stavby, považujú za budovy a stavby podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31.3.2025.

• nová poznámka pod čiarou k odkazu 160) odkazuje na prechodné ustanovenia uvedené v § 84 ods. 4 až 7 zákona č. 25/2025 Z. z., ktoré upravujú postup pri prechode z právnej úpravy uvedenej v zákone č. 50/1976 Zb. na novú právnu úpravu uvedenú v zákone č. 25/2025 Z. z. (napr. postup pri vybavení podaní doručených alebo konaní začatých do 31.3.2025, konaní právoplatne neskončených rozhodnutím vo veci do 31.3.2025).

V nadväznosti na uvedené sa po 1.4.2025 na účely uplatňovania daňových odpisov podľa zákona o dani z príjmov za budovu a stavbu podľa zákona č. 50/1976 Zb. bude považovať taká budova alebo stavba, pri ktorej: - bolo konanie začaté a právoplatne ukončené podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31.3.2025 a
- bolo konanie začaté podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31.3.2025 a na ktorú sa uplatňuje § 84 ods. 4 až 7 zákona č. 25/2025 Z. z., ak pri nej dochádza po 31.3.2025 k zmene vymedzenia charakteru stavby.

Pri budovách a stavbách, pri ktorých sa postupuje podľa zákona č. 50/1976 Zb., sa aj po 31.3.2025 na účely odpisovania podľa zákona o dani z príjmov vychádza z charakteru stavby vymedzeného v zákone č. 50/1976 Zb., t. j. na daňové účely sa pri takýchto budovách a stavbách nebude ani po 1.4.2025 postupovať podľa zákona
č. 25/2025 Z. z. a nebude po nadobudnutí účinnosti zákona č. 25/2025 Z. z. dochádzať k zmene charakteru stavby.

Príklad:
Pri stavbe bolo začaté a právoplatne ukončené konanie podľa zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 31.3.2025, pričom podľa tohto zákona bola stavba považovaná za drobnú stavbu.
Hoci by sa takáto stavba považovala podľa zákona č. 25/2025 Z. z. po 1.4.2025 za jednoduchú stavbu, na účely uplatňovania daňových odpisov sa tento odpisovaný majetok v súlade s § 52zzze zákona o dani z príjmov bude aj po 31.3.2025 považovať za drobnú stavbu podľa zákona č. 50/1976 Zb.

Pri budovách a stavbách, pri ktorých bolo konanie začaté po 1.4.2025 podľa zákona č. 25/2025 Z. z., sa na účely uplatnenia daňových odpisov podľa zákona o dani z príjmov vychádza z charakteru stavby podľa zákona č. 25/2025 Z. z.

Zákon č. 26/2025 Z. z. nadobúda podľa článku LXXIX účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovení uvedených v článku XXXIV bodoch 7, 8 a § 52zzzd v bode 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 15.3.2025 a okrem ustanovení uvedených v článku XXXIV bodoch 1 až 6 a § 52zzze v bode 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1.4.2025.



Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica
Odbor daňovej metodiky FR SR
Február 2025

Príklad č. 1 – Príspevok na rekreáciu a príspevok na športovú činnosť dieťaťa
Zamestnanec si v januári 2025 požiadal o príspevok na rekreáciu uskutočnenú na začiatku januára 2025. Zamestnávateľ mu vyplatil príspevok na rekreáciu v plnej výške, t. j. v sume 275 eur. Zároveň by si zamestnanec chcel uplatniť aj príspevok na športovú činnosť svojho dieťaťa za rok 2025. Je uvedené možné, alebo ak už mu zamestnávateľ poskytol príspevok na rekreáciu v plnej sume 275 eur, už nemá nárok na príspevok na športovú činnosť?
Odpoveď:
V danom prípade si zamestnanec môže požiadať aj o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, nakoľko ide o dva rôzne príspevky – príspevok na rekreáciu poskytuje zamestnávateľ za splnenia podmienok podľa § 152a Zákonníka práce v maximálne výške 275 eur za zdaňovacie obdobie a príspevok na športovú činnosť dieťaťa za splnenia podmienok podľa § 152b Zákonníka práce v maximálne výške 275 eur.

Príklad č. 2 – Pracovný pomer u dvoch zamestnávateľov

Zamestnanec má uzatvorené dva pracovné pomery viac ako 24 mesiacov u dvoch rôznych zamestnávateľov. Môže požiadať o príspevok na športovú činnosť dieťaťa oboch zamestnávateľov?
Odpoveď:
Nie, podľa § 152b ods. 4 Zákonníka práce môže zamestnanec za kalendárny rok požiadať o príspevok len u jedného zamestnávateľa.

Príklad č. 3 – Nedodržanie 30-dňovej lehoty na predloženie dokladov

Podľa § 152b ods. 5 Zákonníka práce zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na športovú činnosť dieťaťa najneskôr do 30 dní odo dňa jeho vydania oprávnenou osobou, ktorého súčasťou musí byť meno a priezvisko dieťaťa, ktoré vykonáva športovú činnosť, a obdobie, na ktoré sa vzťahuje tento doklad. Ak zamestnanec nedodrží 30-dňovú lehotu, bude možné uznať oneskorene predložené doklady?
Odpoveď:
Pre daňové účely zmeškanie tejto lehoty nemožno považovať za porušenie podmienok. Príspevok na športovú činnosť dieťaťa poskytnutý zamestnancovi pri nedodržaní 30-dňovej lehoty sa považuje za príspevok poskytnutý podľa § 152b Zákonníka práce, na ktorý možno aplikovať oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príklad č. 4 – Náležitosti dokladov

Aké náležitosti musia obsahovať doklady predložené zamestnancom na uplatnenie príspevku na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce?
Odpoveď:
Medzi základné údaje, ktoré má doklad vystavený oprávnenou osobou obsahovať, patria: Zamestnanec je povinný predložiť zamestnávateľovi aj doklad o úhrade, ktorý znie na meno zamestnanca (napr. výpis z účtu). Zamestnanec k žiadosti o príspevok prikladá kópiu dokladu a originál predloží zamestnávateľovi len k nahliadnutiu, ak ho zamestnávateľ oň požiada.

Príklad č. 5 - Úhrada z iného účtu

Zamestnanec uhradil oprávnené výdavky súvisiace so športovou činnosťou dieťaťa z účtu manželky. Môže zamestnávateľ túto úhradu akceptovať a poskytnúť zamestnancovi príspevok na športovú činnosť podľa § 152b Zákonníka práce?
Odpoveď:
Za oprávnené výdavky možno považovať len preukázané výdavky zamestnanca, pričom zamestnávateľ môže akceptovať úhradu z iného účtu, ak sa jedná o účet manželky/manžela, a to v prípade, že majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (všetky financie sú ich spoločnými financiami).

Príklad č. 6 – Športová organizácia nezapísaná v registri právnických osôb v športe

Zamestnanec predložil vo februári 2025 zamestnávateľovi žiadosť o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, ktoré je členom športového klubu, ktorý nie je zapísaný v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu. Športový klub vydal zamestnancovi potvrdenie o zaplatení členského poplatku za I. polrok 2025 a v potvrdení uviedol, že dieťa je členom ich športového klubu od 1.3.2024 (teda viac ako 6 mesiacov). Zamestnanec preukázal úhradu oprávnených výdavkov z vlastných finančných prostriedkov. Môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi príspevok na športovú činnosť?
Odpoveď:
Nie, zamestnancovi nevzniká nárok na príspevok na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce, nakoľko nie sú splnené podmienky – športový klub, ktorého je dieťa príslušníkom, nie je zapísaný v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu, tzn. že daný športový klub sa nepovažuje za oprávnenú osobu. Skutočnosť, či ide o oprávnenú osobu si zamestnávateľ preverí priamo cez športový portál (sport.iedu.sk).

Príklad č. 7– Preverenie splnenia podmienky u dieťaťa zamestnanca

Je zamestnávateľ povinný preveriť, či dieťa zamestnanca je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii zapísanej v registri právnických osôb podľa osobitného predpisu najmenej 6 mesiacov?
Odpoveď:
Splnenie uvedenej podmienky môže športová organizácia ako oprávnená osoba potvrdiť priamo v doklade/potvrdení vystavenom touto oprávnenou osobou, prípadne, ak táto skutočnosť na doklade uvedená nie je, zamestnávateľ môže preveriť danú skutočnosť prostredníctvom športového portálu - sport.iedu.sk (dieťa nemusí byť zapísané v športovom portáli). Ak by doba príslušnosti dieťaťa nebola uvedená v potvrdení od oprávnenej osoby a ani by dieťa nebolo evidované ako príslušník športovej organizácie v evidencii športového portálu, nie sú potom splnené podmienky na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce.

Príklad č. 8 – Dieťa nespĺňa podmienku príslušnosti najmenej 6 mesiacov

Dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti vykonáva športovú činnosť od 1.10.2024. Zamestnanec športovej organizácii zapísanej v registri právnických osôb uhradil dňa 3.1.2025 členské na I. polrok 2025 v sume 500 eur. Môže zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť príspevok na športovú činnosť dieťaťa, ak o to zamestnanec požiadal v januári 2025?
Odpoveď:
V uvedenom prípade nie sú splnené podmienky na poskytnutie príspevku na športovú činnosť dieťaťa podľa § 152b Zákonníka práce, nakoľko dieťa podmienku príslušnosti k športovej organizácii najmenej počas 6 mesiacov splní až 1.4.2025. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku zamestnávateľ posudzuje ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad, t. j. v danom prípade k 1.1.2025, nakoľko ide o členské za I. polrok 2025. Keďže podmienka príslušnosti dieťaťa k športovej organizácii (najmenej 6 mesiacov) k 1.1.2025 nie je splnená, výdavky zamestnanca za prvý polrok 2025 nemožno považovať za oprávnené výdavky podľa § 152b Zákonníka práce.

Príklad č. 9 – Ukončenie členstva dieťaťa v športovej organizácii

Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa v mesiaci február 2025, nakoľko zamestnanec splnil podmienky podľa § 152b Zákonníka práce a zamestnanec preukázal oprávnené výdavky za členské v športovom klube zapísanom v registri právnických osôb v športe podľa osobitného predpisu na obdobie I. polroka 2025. Dieťa zamestnanca však od marca 2025 už nie je členom športového klubu. Musí zamestnanec alikvotnú časť poskytnutého príspevku vrátiť zamestnávateľovi?
Odpoveď:
Nie, zamestnanec nemá povinnosť vrátiť poskytnutý príspevok (ani jeho alikvotnú časť), nakoľko ak zamestnávateľ za ustanovených podmienok vyplatí zamestnancovi príspevok a podmienky na výplatu príspevku sa v priebehu roka zmenia, nie je dôvod, aby zamestnanec vrátil poskytnutý príspevok, pri ktorom boli splnené všetky ustanovené podmienky.

Príklad č. 10 – Mesačné členské predložené po polroku

Zamestnanec uhrádza poplatky do športového klubu, ktorý je oprávnenou osobou každý mesiac. Je zamestnanec povinný žiadať o príspevok na športovú činnosť každý mesiac zvlášť alebo je možné požiadať o príspevok jednou žiadosťou napr. za 6 mesiacov?
Odpoveď:
Je na rozhodnutí zamestnanca, či bude zamestnávateľovi predkladať doklad vystavený športovou organizáciou spolu s dokladom o úhrade postupne, čiže každý mesiac, alebo všetky doklady predloží jednorazovo – napr. naraz za polroka alebo na konci roka a pod. V prípade splnenia podmienok zamestnávateľ zamestnancovi poskytne príspevok po predložení dokladu v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Príklad č. 11 – Oprávnené výdavky za obdobie roka 2024 uhradené v 2025

Zamestnanec v januári 2025 požiadal zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov o príspevok na športovú činnosť dieťaťa a predložil potvrdenie z januára 2025 vystavené športovou organizáciou zapísanou v registri právnických osôb v športe (dieťa zamestnanca je členom od 1.1.2024), v ktorom fakturuje výdavky za športovú činnosť vykonávanú v II. polroku 2024 a doklad o úhrade faktúry z januára 2025. Môže zamestnávateľ príspevok na športovú činnosť poskytnúť v súlade s § 152b Zákonníka práce v znení účinnom od 1.1.2025, ako povinný príspevok a považovať ho za príspevok roka 2025?
Odpoveď:
Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad, čo v tomto prípade je 1.7.2024. Ak zamestnávateľ tomuto zamestnancovi poskytne príspevok (nakoľko do 31.12.2024 išlo o dobrovoľný príspevok, zamestnávateľ nemal povinnosť poskytovať v roku 2024 tento príspevok), považuje sa za príspevok roka 2024, nakoľko doklad sa vzťahuje na obdobie roka 2024, bez ohľadu na to, že zamestnanec úhradu oprávnených výdavkov vykonal až v roku 2025.

Príklad č. 12 – Oprávnené výdavky za obdobie roka 2025 uhradené v 2024
Zamestnanec v januári 2025 požiadal zamestnávateľa o príspevok na športovú činnosť dieťaťa a predložil potvrdenie z januára 2025 vystavené športovou organizáciou zapísanou v registri právnických osôb v športe (dieťa zamestnanca je členom od 1.6.2024) v ktorom fakturuje členský poplatok za január až jún 2025 a doklad o úhrade členského poplatku z decembra 2024. Možno tento príspevok poskytnúť v súlade s § 152b Zákonníka práce v znení účinnom od 1.1.2025, ako povinný príspevok a považovať ho za príspevok roka 2025?
Odpoveď:
V danom prípade splnenie podmienok na poskytnutie príspevku posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad, čo v tomto prípade je 1.1.2025. Poskytnutý príspevok sa považuje za príspevok roka 2025, nakoľko doklad sa vzťahuje na obdobie roka 2025, bez ohľadu na to, že zamestnanec úhradu oprávnených výdavkov vykonal už v roku 2024.

Vypracovalo:

Finančné riaditeľstvo SR
Centrum podpory pre dane
Február 2025

Vymedzenie daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie Rozdelenie daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie do dvoch skupín vyplýva zo skutočnosti, že zákon o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2018 daňovníkom uvedeným v prvej skupine (občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby) oslobodil prijaté príjmy z reklamy určené na charitatívne účely do výšky 20 000 eur za zdaňovacie obdobie.

Rozšírením okruhu daňovníkov uvedených v prvej skupine od 1.1.2024 (o účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácie s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž a subjekty výskumu a vývoja) sa uvedeným daňovníkom oslobodzujú prijaté príjmy z reklamy určené na charitatívne účely počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína 1.1.2024. Prijímateľmi oslobodených príjmov z charitatívnej reklamy môžu tak byť všetky subjekty, ktoré sú prijímateľmi podielu zaplatenej dane podľa § 50 ods. 4 zákona o dani z príjmov.

Zároveň od 1.1.2024 dochádza k zvýšeniu hornej hranice oslobodených príjmov plynúcich z charitatívnej reklamy, a to z 20 000 eur na 30 000 eur za zdaňovacie obdobie v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov.

Obchodné spoločnosti nezaložené za účelom podnikania sa nepovažujú za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení za účelom podnikania v zmysle § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Príklad č.1

Považuje sa profesionálny športový klub založený podľa Obchodného zákonníka ako akciová spoločnosť za daňovníka nezriadeného alebo nezaloženého na podnikanie?

Nie, pretože ide o akciovú spoločnosť založenú za účelom podnikania a pre účely zákona o dani z príjmov sa tento športový klub považuje za klasickú obchodnú spoločnosť - podnikateľský subjekt.

V súlade s § 221 Obchodného zákonníka družstvo môže vzniknúť aj na iný účel ako podnikanie; bytové družstvá sú posudzované podľa účelu vzniku a ich činnosti. Družstvá, ktoré nevznikli na účely podnikania podľa § 2 ods 1 Obchodného zákonníka, ani túto činnosť nevykonávajú, sú zdaňované rovnako ako daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie.

Upozornenie:

Novelou Daňového poriadku účinnou od 1.1.2020 na účely tohto zákona a osobitných predpisov (aj zákona o dani z príjmov) sa organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene považuje za právnickú osobu (napríklad organizačné jednotky občianskeho združenia podľa § 11a zákona č .83/1990 Zb. o združovaní občanov v z .n. p.).

Registrácia na daň z príjmov

Registrácia na daň z príjmov je upravená v § 49a zákona o dani z príjmov a v § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

V prípade, ak daňové subjekty nezriadené alebo nezaložené na podnikanie dosahujú akékoľvek príjmy podľa § 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú tieto príjmy predmetom dane. V súvislosti s uvedeným, ak daňové subjekty nezriadené alebo nezaložené na podnikanie získajú povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu v zmysle § 67 ods. 7 daňového poriadku.

Ak daňové subjekty nezriadené alebo nezaložené na podnikanie ktoré nie sú registrované a vznikla im povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, majú povinnosť požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať.

Upozornenie:

S účinnosťou od 1.1.2023 novelou zákona o dani z príjmov a daňového poriadku došlo k zmenám v registrácii, a to k registrácii pre daň z príjmov právnickej osoby z úradnej moci na základe zápisu do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej „RPO“). Registrácia z úradnej moci sa týka právnických osôb zapísaných do RPO s povolením alebo oprávnením na podnikanie, účinným od 01. januára 2023, zo zdrojových registrov - z obchodného registra a živnostenského registra. Táto zmena sa však daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie, ak začnú vykonávať podnikateľskú činnosť po 1.1.2023 na základe povolenia alebo oprávnenia na podnikanie nedotkne. Výnimkou od 15.4.2024 sú spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko došlo k rozšíreniu zdrojových registrov pri registrácii z úradnej moci o register spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Ak daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie sú už registrovaní na daň z príjmov a po 1.1.2023 im vzniká povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo vyberať daň, nemajú povinnosť oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stali platiteľom dane.

Registračná a oznamovacia povinnosť podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17 zákona o dani z príjmov.

Príklad č.2

Občianske združenie - športový klub dosiahlo v zdaňovacom období roka 2025 okrem príjmov z činnosti na ktorú bolo zriadené aj príjmy z predaja autobusu. Má občianske združenie povinnosť registrovať sa u správcu dane?

Občianske združenie nemá povinnosť registrácie. Povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2025 však vzniká, pretože dosiahlo príjmy (z predaja majetku), ktoré sú príjmom, pri ktorom vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa zákona o dani z príjmov, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je daňovník povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali.

Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa daňového poriadku (napr. ak dôjde k zmene názvu), oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. V tejto lehote predloží správcovi dane aj osvedčenie o registrácii, ak je potrebné nahlásené zmeny zapísať do osvedčenia o registrácii. Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.

Zdaňovanie príjmov z činnosti daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie

Príjmy, ktoré sú predmetom dane

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú :

• príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť,
• príjmy z predaja majetku,
• príjmy z nájomného,
• príjmy z reklám,
• príjmy z členských príspevkov,
• príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov,
• príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Na príjmy, ktoré sú predmetom dane u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie, dosahované z kontrolovaných transakcií ustanovených v § 2 písm. ab) zákona o dani z príjmov medzi závislými osobami podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov musí byť aplikovaný postup podľa § 17 ods.5 zákona o dani z príjmov týkajúci sa určenia základu dane závislej osoby. Zároveň pri transakciách medzi závislými osobami musia byť dodržané ustanovenia § 18 zákona o dani z príjmov, ktorý ustanovuje pravidlá pre úpravu základu dane závislých osôb.

Hlavným poslaním daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie je vykonávanie neziskovej činnosti, ktorá vyplýva zo stanov, štatútu, zriaďovacej listiny alebo zakladateľskej listiny a zameraná je predovšetkým na verejnoprospešný účel. Títo daňovníci môžu vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ak to osobitné predpisy na základe ktorých vznikli dovolia, resp. takúto činnosť vykonávajú so súhlasom svojho zriaďovateľa. Príjmy, ktoré sú predmetom dane automaticky nie sú zdaňované, pri ich posudzovaní je potrebné vychádzať z ustanovenia § 13 zákona o dani z príjmov, ktorý niektoré druhy príjmov, ktoré sú predmetom dane oslobodzuje od dane z príjmov.

Príklad č.3

Rozpočtová organizácia - základná škola prijala od svojho zriaďovateľa príspevky na svoju základnú činnosť a tiež prijala príjmy z prenájmu plaveckého bazénu poskytnutého verejnosti, ktoré boli súčasťou rozpočtu od zriaďovateľa. Sú tieto príjmy predmetom dane a zdaniteľným príjmom?

Áno, oba príjmy sú predmetom dane, ale následne sú oslobodené od dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.4

Profesionálny volejbalový športový klub založený podľa zákona o združovaní občanov prijal v roku 2024 sponzorské v zmysle zmluvy o sponzorstve v športe vo výške 15 000 eur. Je tento príjem predmetom dane?

Áno ide o príjem, ktorý je predmetom dane a súčasne je aj zdaniteľným príjmom, pretože nie je oslobodený podľa iných ustanovení § 13 zákona o dani z príjmov.

Príklad č.5

Poľovnícke združenie má príjem z predaja diviny. Ide o zdaniteľný príjem?

Podľa § 2 písm. j) zákona č.274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) sa rozumie poľovníckym hospodárením súbor činností vykonávaných užívateľom poľovného revíru v oblasti poľovníckeho plánovania, ochrany, chovu, starostlivosti o zver a jej životné prostredie a lovu zveri smerujúcich na zabezpečenie normovaných kmeňových stavov zveri v požadovanej kvalite a štruktúre populácií pri zachovaní ekologickej rovnováhy v prírode. Právom a výkonom poľovníctva je podľa § 2 písm. q) zákona o poľovníctve súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty. Vzhľadom k tomu, že predaj ulovenej a inak usmrtenej zveri je právom a výkonom poľovníctva, možno túto činnosť považovať za základnú činnosť poľovníckeho združenia vymedzenú osobitným predpisom (zákonom o poľovníctve), to znamená, že na príjem za predaj zveriny je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.6

Občianske združenie (folklórny súbor) má príjem z predaja pripomienkových predmetov, pohľadníc, pamätných mincí pre turistov, CD, koláčov a pod. Zdaňujú sa tieto príjmy ako príjmy z predaja majetku, alebo ide o oslobodený príjem v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov? Ak ide o zdaňovaný príjem, aký výdavok si môže k uvedenému príjmu uplatniť občianske združenie (niekedy ide o predmety, ktoré si občianske združenie vyrobí samo)?

Ak základnou činnosťou občianskeho združenia určenou v stanovách nie je predaj pripomienkových predmetov, pohľadníc, pamätných mincí pre turistov, CD, koláčov a pod., ide o zdaniteľné príjmy, ktoré nespĺňajú podmienky oslobodenia podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ako daňové výdavky k týmto zdaniteľným príjmom si môže občianske združenie v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov uplatniť daňové výdavky (náklady) súvisiace priamo s uvedenými príjmami. Ak sa výdavky (náklady) súčasne vzťahujú k zdaniteľným aj nezdaniteľným príjmom, je potrebné aby daňovník vo svojej vnútornej smernici určil pravidlo, podľa ktorého bude rozvrhovať celkové náklady na jednotlivé druhy príjmov podľa činností daňovníka pre potreby ich zahrnutia do základu dane.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, sú vymedzené v § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením predmetom dane nie je:

• prijatý podiel zaplatenej dane podľa § 50 zákona o dani z príjmov
• príjmy získané dedením (napr. § 460 až 487 Občianskeho zákonníka) a darovaním (napr. § 628 až 630 Občianskeho zákonníka) okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,
• príjmy z podielov na zisku vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva /§ 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov/ v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku; vyrovnací podiel; podiel na likvidačnom zostatku; podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou okrem príjmov z podielov na zisku vyplácaných právnickej osobe do nespolupracujúcich štátov a prijatých od právnickej osoby z nespolupracujúcich štátov a okrem príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov vyplácaného právnickej osobe, ktorý je predmetom dane a zdaniteľným príjmom aj u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie.

Príklad č.7

Tuzemské poľovnícke združenie ako nezisková organizácia je členom tuzemského pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, od ktorého v roku 2024 prijalo podiel na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie z výsledku hospodárenia z r. 2021 a 2022. Je tento príjem možné považovať za príjem, ktorý nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov?

Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou (poľovníckeho združenia) na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykázaný za zdaňovacie obdobie 2021 a 2022, vyplácaný v roku 2024 nie je predmetom dane.

Príklad č.8

Obec prijala v r.2024 podiely na zisku vyplácané z výsledku hospodárenia vykázaného za účtovné obdobie 2022 od svojej tuzemskej dcérskej obchodnej spoločnosti vo výške 5 000 eur. Ide o zdaniteľný príjem?

Nie, pretože podiely na zisku vyplácané tuzemskou obchodnou spoločnosťou inej tuzemskej spoločnosti v roku 2024 nie sú naďalej predmetom dane.

Príklad č.9

Občianske združenie prijalo v roku 2024 podiel zaplatenej dane (príjem 2 % z podielu zaplatenej dane) vo výške 3 500 eur. Ide o zdaniteľný príjem?

Nie, príjem z podielu zaplatenej dane nie je predmetom dane v nadväznosti na § 12 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Upozornenie:

Príjemcom podielu zaplatenej dane podľa § 50 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú len v zákone vymedzení daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie:

• občianske združenie - z. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v z. n. p,
• nadácia - z. č. 34/2002 Z. z.,
• neinvestičný fond - z.č. 147/1997 Z. z.,
• nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby - z. č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 35/2002 Z. z.,
• účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti - § 6 ods. 1 písm. h) a k) z. č. 308/1991 Zb.,
• organizácia s medzinárodným prvkom – zákon č. 116/1985 Zb. v znení z. č 157/1989 Zb.,
• subjekty výskumu a vývoja- § 7 písm. a) a b) z. č. 172/2005 Z. z. a z. č. 575/2001 Z. z.,
• Slovenský Červený kríž

Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy od 1.1.2020 už nie je prijímateľom podielu zaplatenej dane.

Príjemcovia podielu zaplatenej dane môžu prijaté prostriedky využiť len na účely uvedené v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Upozornenie:

Správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi, ktorý je zapísaný do registra mimovládnych neziskových organizácii podľa z. č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak prijímateľ ktorým je nadácia, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, neinvestičný fond, občianske združenie a jeho organizačné zložky, odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov, organizácia s medzinárodným prvkom nebude zapísaný v tomto registri, nárok na podiel zaplatenej dane mu zaniká. Splnenie tejto podmienky overuje prijímateľovi každoročne notár spolu s ostatnými podmienkami, ktoré prijímateľ musí dodržať pre účely zápisu do zoznamu prijímateľov podielu zaplatenej dane na príslušné zdaňovacie obdobie.

Príjmy oslobodené od dane

Príjmy právnických osôb oslobodené od dane sú uvedené v § 13 zákona o dani z príjmov. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je predmetom dane podľa § 2 písm. b) a § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Medzi príjmy oslobodené od dane u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie patria:

Príklad č.10

Nadácia prenajímala v roku 2024 časť svojich administratívnych priestorov podnikateľskému subjektu. Podliehajú príjmy z prenájmu budovy zdaneniu aj napriek tomu, že v zriaďovacej listine má nadácia prenájom priestorov uvedený ako svoju hlavnú činnosť ?

Áno, keďže ide o príjem ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený podľa iných ustanovení zákona o dani z príjmov, ide o zdaniteľný príjem napriek skutočnosti, že je uvedený v zriaďovacej listine nadácie ako hlavná činnosť.

Príklad č.11

Rozpočtová organizácia zriadená obcou – základná škola dosiahla v zdaňovacom období roku 2024 príjmy z nájomného a tieto boli súčasťou rozpočtu od zriaďovateľa. Uvedený príjem je oslobodený od dane podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.12

Príspevková organizácia – mestské múzeum dosiahla v roku 2024 príjmy z prenájmu časti priestorov múzea pre konanie rôznych spoločenských akcií podnikateľov aj širokej verejnosti. Ide o zdaniteľný príjem príspevkovej organizácie, pretože tieto príjmy nie sú oslobodené od dane.

Upozornenie:

Príspevkové organizácie nemajú príjmy z predaja a prenájmu ich majetku oslobodené od dane, u týchto daňovníkov ide o zdaniteľný príjem.

Príklad č.13

Obec predala v r.2024 obchodný podiel, ktorý vlastnila od roku 2011. Podlieha tento príjem zdaneniu?

Nie, pretože obce a vyššie územné celky majú všetky príjmy plynúce z predaja a prenájmu ich majetku (aj finančného majetku) oslobodené od dane podľa §13 ods.1 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.14

Nadácia účtujúca v sústave podvojného účtovníctva prijala od obchodnej spoločnosti v roku 2024 príjmy z charitatívnej reklamy vo výške 23 800 eur, ktoré zaúčtovala do výnosov a uviedla ich na riadku 100 tlačiva daňového priznania právnických osôb ako súčasť výsledku hospodárenia. Vzhľadom na novelizované znenie § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov celá výška príjmu z charitatívnej reklamy predstavuje oslobodený príjem od dane.

Príklad č.15

Občianske združenie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva sa v r.2024 zmluvne dohodlo s obchodnou spoločnosťou na poskytnutí prostriedkov na reklamu na charitatívne účely vo výške 17 000 eur, ktoré v decembri 2024 aj skutočne prijalo na účet. Do konca roka 2025 však vyčerpalo z týchto prostriedkov len sumu 10 000 eur. Ako uvedie príjemca tieto skutočnosti v daňovom priznaní za rok 2024 a 2025?

V roku 2024 zaúčtuje občianske združenie výnosy v sume 17 000 eur účtovným zápisom na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky a v prospech účtu /602- Tržby z predaja služieb. Príjem prostriedkov zaúčtuje účtovným zápisom na ťarchu účtu 221- Banka a v prospech účtu 315 – Ostatné pohľadávky. V daňovom priznaní za rok 2024 bude suma 17 000 eur súčasťou riadku 100 – Výsledok hospodárenia pred zdanením a súčasne bude uvedená na riadku 230 daňového priznania ako oslobodený príjem (suma 17 000 eur je do výšky limitu zákonom oslobodených príjmov). Ak však vyčerpá do konca roka 2025 tieto prostriedky len vo výške 10 000 eur, v daňovom priznaní za rok 2025 bude suma 7 000 eur uvedená na riadku 180 ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia.

Upozornenie:

Príjmy (výnosy) z reklám plynúce občianskym združeniam, nadáciám, neinvestičným fondom, neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby, účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž a subjekty výskumu a vývoja, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva sa nezahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtovali do výnosov, ale až v zdaňovacom období, v ktorom ich prijali.

Príklad č.16

Občianske združenie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva účtovalo v roku 2024 vo výnosoch príjmy z charitatívnej reklamy vo výške 20 000 eur, ale do 31.decembra 2024 ich skutočne neprijalo. Zaúčtovaný výnos bude súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 100 tlačiva daňového priznania, ale súčasne ho občianske združenie uvedie na riadku 230 tlačiva daňového priznania ako položku znižujúcu výsledok hospodárenia. Ak príjmy z reklamy na charitatívne účely prijme napr. v marci 2025, v daňovom priznaní za rok 2025 uvedie sumu 20 000 eur na riadku 180 (pretože sú súčasťou základu dane po prijatí) a súčasne sumu 20 000 eur uvedie na riadku 230 tlačiva daňového priznania ako príjem oslobodený od dane.

Príklad č.17

Občianske združenie dosiahlo v roku 2024 príjmy z charitatívnej reklamy vo výške 35 000 eur. Zdaneniu podlieha len suma 5 000 eur (35 000-30 000). Celkové výdavky (náklady) k príjmom z reklamy boli zaúčtované vo výške 14 000 eur.

Akým spôsobom prepočítať výdavky priradené k oslobodeným príjmom, ktoré nie sú daňovými výdavkami a výdavky priradené k zdaňovaným príjmom ?

Ak vzniká povinnosť zdaniť len časť príjmu (časť je oslobodená), je potrebné aj výdavky (náklady) rozdeliť na časť vzťahujúcu sa k oslobodeným príjmom a časť vzťahujúcu sa k zdaniteľným príjmom v súlade s § 21 ods.1 písm. j) zákona o dani z príjmov. Pre prepočet je možné využiť dva spôsoby:

- výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom bola suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane

Výpočet: 30 000/35 000 = 85,71%, 85,71% zo sumy 14 000 eur = 12 000 eur sú výdavky priradené k oslobodeným príjmom a rozdiel vo výške 2 000 eur (14 000 eur - 12 000 eur) sú výdavky priradené k zdaňovaným príjmom z reklamy. Základ dane zo zdaniteľných príjmov z reklamy sa vypočíta takto:

- pomer celkových výdavkov priradených k reklame k celkovým príjmom z reklamy

Výpočet: 14 000/35 000 = 40% , týmto percentom sa vynásobí zdaniteľný príjem z reklám (5 000 eur*40% = 2 000 eur). Základ dane zo zdaniteľných príjmov z reklamy sa vypočíta takto :

Poznámka:

Ustanovenie § 12 ods. 3 písm. a) a ustanovenie § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1.1.2024 sa uplatní prvýkrát u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok začínajúci najskôr 1.1.2024 alebo hospodársky rok, do ktorého spadá 1.1.2024.

Príklad č.18

Cirkevná organizácia dosahuje príjem z členských príspevkov podľa jej štatútu. Ide o príjem oslobodený od dane alebo o príjem, ktorý je predmetom dane a súčasne je zdaniteľným príjmom?

Príjmy z členských príspevkov sú v súlade s § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane všetkých daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie. Následne však podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú v cirkevných organizáciách od dane oslobodené aj výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam. Príjmy z príspevkov od členov sú v registrovaných cirkvách a náboženských spoločnostiach oslobodené od dane.

Príklad č.19

Sú členské príspevky prijaté poľovníckym združením, ktoré je založené podľa zákona o poľovníctve oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, alebo podliehajú zdaneniu?

V súlade s § 32 zákona o poľovníctve sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie je založená za účelom dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Poľovnícke združenia pred účinnosťou zákona o poľovníctve, tzn. do 01.09.2009 boli zakladané podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov ako občianske združenia registrované na výkon práva poľovníctva. V súlade s § 1 ods. 3 písm. d) zákona o združovaní občanov sa tento zákon od 01.09.2009 už na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje.

Z prechodného ustanovenia § 80 ods. 9 zákona o poľovníctve vyplýva, že občianske združenia registrované na výkon práva poľovníctva podľa zákona o združovaní občanov sú poľovníckou organizáciou podľa zákona o poľovníctve, ktorá bola povinná do 31.01.2010 uviesť svoje stanovy do súladu so zákonom o poľovníctve.

Podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov právnickej osoby oslobodené členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami.

Nakoľko v ustanovení § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov nie je pri pojme „občianske združenie“ uvedený odkaz na konkrétny právny predpis (napr. na zákon o združovaní občanov), na účely predmetného ustanovenia aj poľovnícku organizáciu zriadenú podľa zákona o poľovníctve možno považovať vzhľadom na podmienky jej vzniku za občianske združenie, a preto aj členské príspevky podľa stanov poľovníckej organizácie je možné považovať za oslobodené od dane z príjmov právnickej osoby.

Členenie výdavkov vynaložených k príjmom dosiahnutých zo zdaňovanej a z nezdaňovanej činnosti pre účely vyčíslenia základu dane

Pri uplatnení oslobodenia od dane je zároveň potrebné vzhľadom na ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov zo základu dane vylúčiť výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom a výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane podľa § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov (príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy oslobodené od dane).

Daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie dosahujú výdavky (náklady), ktoré sa súčasne vzťahujú k zdaniteľným aj nezdaniteľným príjmom, napr. náklady na administratívne a prevádzkové činnosti. Takýto daňovník vo svojej vnútornej smernici určí pravidlo, podľa ktorého bude rozvrhovať celkové náklady na jednotlivé druhy príjmov pre potreby ich zahrnutia do základu dane z príjmov. Vnútorná smernica (rozvrhový kľúč) musí však zodpovedať právnej úprave zákona o dani z príjmov Spôsob určenia daňového výdavku k zdaniteľnému príjmu závisí od individuálnych podmienok a povahy činnosti daňovníka.

K príjmom zo zdaňovanej činnosti možno priradiť výdavky pomocou koeficientov, ktoré vyjadrujú pomer medzi týmito nákladmi a príslušnou zdaňovanou činnosťou. Kritériom pre rozdelenie spoločných nákladov môže byť napr. počet odpracovaných hodín zamestnancom v rámci jednotlivých činností, počet najazdených kilometrov vozidlom pri jednotlivých činnostiach, výmera priestorov v m2, ktoré sú určené na prenájom majetku a pod.

Ak v internej smernici daňovníka nie je uvedené pravidlo (rozvrhový kľúč), ktorým boli priraďované výdavky k jednotlivým činnostiam, daňovník pre účely uznania daňových výdavkov do základu dane z príjmov musí preukázať výpočet, ktorým určil percentuálny pomer použitý pri uplatnení daňových výdavkov z celkových výdavkov. Aj účtovná jednotka (daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva má povinnosť viesť analytické účty vo vzťahu k zdaňovanej a nezdaňovanej činnosti.

Predaj majetku a uplatnenie výdavkov

Pri predaji majetku daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie dochádza k realizácii príjmu, ktorý je podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane. Postup daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri predaji majetku upravuje § 17 ods. 16 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia sa pri predaji majetku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov môže uplatniť cena, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí v súlade s účtovnými predpismi, tzn. obstarávacia cena, všeobecná cena, resp. v špecifických prípadoch darovaného a vloženého majetku cena uvedená v § 25 ods. 1 písm. a), f), g) zákona o dani z príjmov. Súčasťou ocenenia majetku sú náklady na technické zhodnotenie vymedzené v § 29 zákona o dani z príjmov.

• Predaj majetku používaného na činnosť, príjmy z ktorej sú predmetom dane

Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie predáva majetok, ktorý bol využívaný na dosahovanie príjmov (zdaňovaná činnosť), pri jeho predaji sa do základu dane zahrnie rozdiel medzi príjmom z predaja tohto majetku a vstupnou cenou podľa § 25 zákona o dani z príjmov, ktorou bol majetok ocenený pri jeho nadobudnutí (napr. obstarávacia cena, všeobecná cena, vlastné náklady a iné), zníženou o odpisy uplatnené ako daňový výdavok. To znamená, zdaní sa rozdiel medzi predajnou cenou a daňovou zostatkovou cenou.

Príklad č.20

Nadácia mala v r. 2024 príjem z predaja budovy vo výške 35 000 eur. Budova bola nadobudnutá za 20 000 eur, v predchádzajúcich rokoch ju nadácia príležitostne prenajímala a k príjmu z prenájmu uplatňovala v pomernej výške aj daňové odpisy, celkom vo výške 5 000 eur. V akej výške je možné uplatniť výdavok k príjmu z predaja tohto majetku?

Pokiaľ daňovník predáva majetok, ktorý bol daňovo odpisovaný, pri predaji sa do základu dane zahrnie daňový výdavok vo výške rozdielu medzi cenou tohto majetku pri jeho nadobudnutí a uplatnenými daňovými odpismi

/20 000 - 5 000 = 15 000 eur/. Zdaneniu podlieha základ dane vo výške 20 000 eur /35 000-15 000 /.

• Predaj majetku používaného na základnú (hlavnú) činnosť

Ak majetok nebol používaný na činnosť, z ktorej príjmy by boli predmetom dane (zdaňovanú činnosť), daňovník neuplatňoval daňové odpisy z tohto majetku. V tomto prípade sa do základu dane zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, prípadne zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie (nadstavba, prístavba, stavebná úprava, rekonštrukcia a modernizácia).

Príklad č.21

Nadácia v r. 2024 predala budovu, ktorú využívala na účely svojej základnej činnosti (neuplatňovala daňové odpisy) za 100 000 eur. Pri nadobudnutí bola budova v účtovníctve ocenená vo výške 55 000 eur. Pred predajom boli na budove vykonané stavebné úpravy charakteru technického zhodnotenia v hodnote 10 000 eur. Môže sa stavebná úprava realizovaná v predchádzajúcich rokoch považovať za daňový výdavok daňovníka? Aká suma v tomto prípade podlieha zdaneniu?

Daňovým výdavkom na účely zistenia základu dane je suma, v ktorej bola budova zaevidovaná v účtovníctve nadácie, vrátane sumy vykonaného technického zhodnotenia, t. j. 65 000 eur (55 000 + 10 000). Zdaneniu podlieha suma 35 000 eur /100 000-65 000/.

Ustanovenie § 17 ods.16 zákona o dani z príjmov sa nevzťahuje na obce, VÚC a rozpočtové organizácie (ak majú príjmy z predaja majetku zahrnuté v rozpočte od zriaďovateľa), ktoré majú tieto príjmy oslobodené od dane.

Vstupná cena majetku pri začatí jeho používania na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane

Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený za účelom podnikania majetok používa na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, môže z tohto majetku uplatňovať daňové odpisy. Postup pri preradení majetku do majetku určeného na zabezpečenie zdaniteľného príjmu a začatí odpisovania je upravený v § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, je cena určená podľa § 25 ods.1 písmeno a) až c) zákona o dani z príjmov, pričom za roky v ktorom sa hmotný a nehmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú.

To znamená, že:

Príklad č.22

Neinvestičný fond vlastní budovu, ktorú nadobudol kúpou v roku 2012 za 80 000 eur, ktorú začal v januári 2024 sčasti prenajímať (30 % z celkovej plochy budovy). Príjem z prenájmu za rok 2024 bol vo výške 4 500 eur. Ostatnú časť budovy využíva pre svoju základnú činnosť, na ktorú bol zriadený. Akú časť odpisov si môže uplatniť do daňových výdavkov v roku 2024 a v nasledujúcich rokoch za predpokladu prenájmu nehnuteľnosti za rovnakých podmienok?

Do daňových výdavkov sa uplatní len 30% ročných odpisov z budovy v zmysle § 24 ods. 4 zákona o daniach z príjmov, nakoľko zákon v tomto ustanovení definuje, že pri odpisovaní hmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov. Zvyšná časť odpisov budovy sa považuje za nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 1 písm. j ) zákona o dani z príjmov ako výdavok priradený k oslobodeným príjmom podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z príjmov, súvisiaci so základným poslaním.

Pri výpočte daňových odpisov neinvestičný fond vychádza z obstarávacej ceny nehnuteľnosti vo výške 80 000 eur, ktorú v roku 2024 bude odpisovať ako v 13.roku odpisovania podľa § 24 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Podľa Prílohy č.1 k zákonu o dani z príjmov je nehnuteľnosť zaradená v 6. odpisovej skupine, teda nehnuteľnosť sa odpisuje rovnomerným spôsobom odpisovania. Výška ročného odpisu je 1/40 vstupnej ceny podľa § 25 zákona o dani z príjmov. Pretože nehnuteľnosť sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, do daňových výdavkov sa zahrnie pomerná časť (30%) z vypočítaného odpisu.

Výpočet odpisov /v eurách/:

Obstarávacia cena majetku 80 000

Doba odpisovania 40 rokov
Výpočet ročného odpisu 80 000 /40 = 2 000 eur ročne

Ročný daňový odpis, ktorý môže byť zahrnutý do základu dane v r. 2024 = 2 000*30% = 600 eur.

Za zdaňovacie obdobie roka 2024 môže daňovník uplatniť pomernú časť daňového odpisu vo výške 600 eur ako v 13. roku odpisovania, pretože nehnuteľnosť bolo zaradená do majetku v roku 2012 a fond začal časť nehnuteľnosti poskytovať na prenájom v januári 2024, ak dosiahnutý príjem z prenájmu je aspoň vo výške 600 eur. Upozornenie:

Aj v prípade daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie sa pri prenajatom majetku aplikuje § 19 ods.3 písm. a) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa odpisy zahrnú do daňových výdavkov len do výšky príjmov z prenájmu za príslušné zdaňovacie obdobie.

Sadzba dane

V zdaňovacom období roka 2024 platí pre právnické osoby, ktorými sú aj daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie sadzba dane z príjmov právnických osôb vo výške:

• 15% ak úhrn zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie nepresiahne 60 000 eur (vrátane)
• 21% ak úhrn zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie presiahne 60 000 eur

Počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1.januára 2025 sa stanovila zvýšená sadzba dane pre daňovníkov právnické osoby vo výške 24% , ak úhrn ich zdaniteľných príjmov presiahne sumu 5 000 000 eur .

Upozornenie:

Úhrn zdaniteľných príjmov sa vyčísli u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie z celkových príjmov (výnosov), ktoré sa uvádzajú v riadku 6 tabuľky C 1 alebo C2 tlačiva daňového priznania právnických osôb (teda ide o príjmy /výnosy/ z hlavnej /nezdaňovanej/ aj z vedľajšej /zdaňovanej/ činnosti), od ktorých sa odpočítajú predovšetkým príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy oslobodené od dane, resp. sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov). Takto vypočítaná výška zdaniteľných príjmov sa uvedie na riadku 560 tlačiva daňového priznania právnických osôb platného pre rok 2024.

S účinnosťou od 1.1.2024 došlo k opätovnému zavedeniu minimálnej dane pre právnické osoby ustanovením § 46b zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Minimálnou daňou právnickej osoby ja daň po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré vykázal:

• daňovú stratu
• alebo jeho daňová povinnosť je nižšia ako stanovená výška minimálnej dane

Výška minimálnej dane závisí len od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov), ktoré daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie.

Daňovníci, ktorí neplatia minimálnu daň, sú vymedzení v § 46b ods. 7 zákona o dani z príjmov. Do tohto okruhu daňovníkov patria aj daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie uvedení v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitných predpisov, na základe ktorých vznikli (napr. občianske združenia, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, obce a VÚC atď.); Upozornenie:

Výnimka z neplatenia minimálnej dane sa vzťahuje na daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie uvedeného v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na skutočnosť, či vykonávajú len hlavnú (základnú) činnosť, z ktorej príjmy sú oslobodené od dane alebo vykonávajú aj podnikateľskú činnosť, z ktorej príjmy podliehajú zdaneniu.

Príklad č.23

Občianske združenie športového charakteru, účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, dosiahlo za rok 2024 aj príjmy z prenájmu. Na riadku 6 tabuľky C2 vykázalo celkové výnosy (z hlavnej aj zdaňovanej činnosti) vo výške 785 260 eur, na riadku 220 tlačiva daňového priznania právnických osôb vykázalo príjmy z podielu zaplatenej dane a z prijatých darov vo výške 17 800 € (ide o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane), a na riadku 230 vykázala príjmy z činností, na ktoré bolo občianske združenie zriadené, vo výške 740 542,80 eur, ktoré sú oslobodené od dane. Ako vyčísli výšku zdaniteľných príjmov pre účely aplikácie správnej sadzby dane z príjmu právnických osôb?

Z celkových príjmov uvedených v riadku 6 tabuľky C2 vo výške 785 260 eur odpočíta sumu z riadku 220 (17 800 eur) a sumu z riadku 230 (740 542,80 eur). Úhrn zdaniteľných príjmov vo výške 26 917,20 eur uvedie na riadku 560 tlačiva daňového priznania právnických osôb a použije sadzbu dane z príjmov vo výške 15%, ktorú uvedie na riadku 550, pretože úhrn zdaniteľných príjmov nepresiahol za zdaňovacie obdobie 2024 sumu 60 000 eur.

Príklad č.24

Obec účtujúca v sústave podvojného účtovníctva vykonávala v roku 2024 aj podnikateľskú činnosť v oblasti pestovania viniča a výroby vína. Za rok 2024 dosiahla celkovú výšku výnosov na riadku 6 tabuľky C1 (z hlavnej aj zdaňovanej činnosti ) vo výške 1 965 320,75 eur. Na riadku 220 tlačiva daňového priznania právnických osôb vykázala prijaté dividendy z rokov 2018 a 2019 vo výške 15 000 eur ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a na riadku 230 vykázala príjmy z činností na ktorú bola zriadená, vo výške 1 680 040 eur ako príjmy oslobodené od dane. Ako vyčísli výšku zdaniteľných príjmov (výnosov) pre účely aplikácie správnej sadzby dane z príjmu právnických osôb?

Z celkových výnosov uvedených v riadku 6 tabuľky C1 (1 965 320,75) odpočíta sumu z riadku 220 (15 000) a sumu z riadku 230 vo výške 1 680 040 eur. Úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) vo výške 270 280,75 eur uvedie na riadku 560 tlačiva daňového priznania právnických osôb za rok 2024 a použije sadzbu dane z príjmov vo výške 21%, ktorú uvedie na riadku 550, pretože úhrn zdaniteľných príjmov presiahol sumu 60 000 eur.

Upozornenie:

Od 1.1.2021 bol v zákone o dani z príjmov zavedený inštitút mikrodaňovníka. Tento status môže získať aj daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie, ak dosiahol zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie 2024 neprevyšujúce 60 000 eur (riadok 560 daňového priznania) za podmienok ustanovených v §2 písm. w) zákona o dani z príjmov.

Počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1.januára 2024 pre použitie statusu mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona o dani z príjmov sa stanovila pevná suma zdaniteľných príjmov vo výške neprevyšujúcej 60 000 eur.

Príjmy vyberané zrážkou

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 7%, 10%, 19%, resp.35% sú vymedzené v § 43 zákona o dani z príjmov. Vybratím dane zrážkou sa u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie pri všetkých druhoch príjmov považuje daňová povinnosť za splnenú.

Ak je daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie v postavení platiteľa dane vyberanej zrážkou je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech daňovníka. Súčasne je platiteľ v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa §43 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Od 1.1.2021 platí vzor oznámenia OZN4311v21, ktorý sa prvýkrát použil vo februári 2021 za plnenia podliehajúce zrážkovej dani podľa § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov vyplatené v januári 2021 a je naďalej v platnosti.

Príklad č. 25

Mesto Košice pozvalo v rámci letného filmového festivalu v mesiaci jún 2024 umelcov z Českej republiky, ktorým vyplatilo honorár za ich osobné vystúpenie. Akým spôsobom má zdaniť predmetný príjem?

Príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sú podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu.

V zmysle článku 16 ods. 1 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená pod č. 238/2003 Z. z., ďalej len „zmluva“) príjmy, ktoré poberá rezident Českej republiky ako na verejnosti vystupujúci umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo ako hudobník, alebo ako športovec, z takýchto osobne vykonávaných činností v Slovenskej republike sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 zdaniť v SR. Právo na zdanenie predmetných príjmov má SR v zmysle slovenskej daňovej legislatívy.

Takýto príjem je podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou, ak sa nepostupuje podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov a nadväzne podľa ods. 14 tohto ustanovenia. Podľa § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov povinnosť vyberať daň zrážkou vo výške 19% ak ide o daňovníka zo spolupracujúceho štátu má slovenský platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka (bez ohľadu na moment vykonávania činnosti daňovníka). Ak ide o daňovníka z nespolupracujúceho štátu, platiteľ má povinnosť zraziť zrážkovú daň vo výške 35 % a odviesť správcovi dane. Súčasne má platiteľ povinnosť zaslať správcovi dane Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou do 15. dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech daňovníka. Platiteľ dane teda umelcovi reálne vyplatí len príjem znížený o zrazenú daň, ktorú je povinný odviesť správcovi dane v súlade s § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Príjmy umelcov, z ktorých bola daň zrazená zrážkou, sa môžu v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov považovať za preddavok na daň. Ak sa daňovník (český umelec) rozhodne, že bude daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní v SR, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku (§ 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Od 1.1.2016 pri všetkých príjmoch, ktoré spadajú pod ustanovenia autorského zákona (autori, umelci) zdaňovaných daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov sa môže autor/umelec dopredu písomne dohodnúť (môže byť aj jednoduchá klauzula priamo v zmluve), že sa mu daň zrážať nebude, čo znamená, že bude podávať daňové priznanie, kde potom zaradí takto dosahované príjmy medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Táto úprava sa týka príjmov dosahovaných na území SR daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou ako aj daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Ak ide o príjmy podľa § 43 ods.13 zákona o dani z príjmov (príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv za prenájom, predaj spoločných priestorov, príjmy zo zmluvných pokút a úrokov z omeškania v spoločenstvách vlastníkov bytov) je platiteľ dane povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv. Súčasne je platiteľ v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 13 zákona o dani z príjmov - vzor tohto oznámenia OZN4313v20 platí pre rok 2024 a povinnosť podať ho správcovi dane vzniká najneskôr do 31.1.2025.

Dani vyberanej zrážkou podlieha u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie aj výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, alebo výnos (príjem) z ich predaja. Platiteľom dane z výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok a z výnosov (príjmov) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ktorý je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov vzor tohto oznámenia OZN4315v20 sa použije v zdaňovacom období, ktoré končí 31.12.2024 a povinnosť podať ho správcovi dane vzniká najneskôr do 31.1.2025.

S účinnosťou od 1. januára 2025 sa z okruhu príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí) vylučujú výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vydaných v mene SR, iným členským štátom EÚ alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP. Z týchto príjmov vyplatených od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 sa daň bude vyberať zrážkou vo výške 16% (a z príjmov vyplatených po 31. decembri 2025 vo výške 13%) podľa § 43 ods. 3 písm. v) zákona o dani z príjmov a budú súčasťou nového oznámenia podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

Daňou vyberanou zrážkou sa výnosy (príjmy) z dlhopisov a pokladničných poukážok a z ich predaja zdania aj vtedy, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie zo zdrojov v zahraničí. Ak mu tieto príjmy plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy, s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c)zákona o dani z príjmov. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže v týchto prípadoch zamedziť dvojitému zdaneniu v príslušnom Oznámení platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynú príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), zdaňujú sa zrážkou. Daň vyberanú zrážkou nie je možné považovať za preddavok na daň, daňová povinnosť sa aj v tomto prípade považuje u týchto daňovníkov za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane podľa § 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovník povinný podať v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Túto lehotu si daňovník môže predĺžiť v súlade s ustanovením § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Daňové priznanie podáva daňovník správcovi dane.

Daňovníci, ktorí nie sú zriadení alebo založení na podnikanie majú negatívne vymedzenú povinnosť podať daňové priznanie v § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov :

Príklad č.26

Obec dosiahla príjmy zo štátneho rozpočtu na účely výkonu verejnej správy, príjmy z miestnych poplatkov a daní, dotáciu z Európskej únie a príjmy z úrokov z účtu vedeného v banke. Má povinnosť podať daňové priznanie?

Áno, pretože okrem príjmov vyberaných zrážkou dosiahla aj príjmy, ktoré sú predmetom dane a napriek skutočnosti, že sú tieto príjmy následne oslobodené od dane, vzniká jej povinnosť podať daňové priznanie. Oslobodenie si uplatní v daňovom priznaní.

Príklad č.27

Občianske združenie dosiahlo v roku 2024 príjmy z podielu zaplatenej dane, dary od fyzických a právnických osôb, príjmy z členských príspevkov určené v stanovách a príjmy z úrokov z účtu vedeného v banke. Vzniká mu povinnosť podať daňové priznanie?

Nie, pretože dosiahlo len príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (podiel zaplatenej dane, dary), príjmy z členských príspevkov oslobodené od dane podľa §13 ods.2 písm. b) zákona o dani z príjmov a príjmy vyberané zrážkou (úroky).

Príklad č.28

Občianske združenie dosiahlo v roku 2024 príjmy z podielu zaplatenej dane, dary od fyzických a právnických osôb, príjmy z členských príspevkov určené v stanovách, dotáciu od obce na svoju činnosť a príjmy z úrokov z účtu vedeného v banke. Vzniká povinnosť podať daňové priznanie?

Áno, pretože okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane (podiel zaplatenej dane, dary), príjmov z členských príspevkov oslobodených od dane podľa §13 ods.2 písm. b) zákona o dani z príjmov a príjmov vyberaných zrážkou (úroky) dosiahlo aj príjmy, ktoré sú predmetom dane (dotáciu od obce), ktoré sú následne oslobodené od dane, oslobodenie si občianske združenie uplatní v podanom daňovom priznaní.

Daňové priznanie je daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie povinný podať aj vtedy, ak ho na podanie vyzve daňový úrad.

V lehote na podanie daňového priznania je daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie povinný daň z príjmov právnickej osoby aj zaplatiť. Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur.

Vyplnenie daňového priznania

Daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádzajú:

To znamená, že aj daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie pre účely zistenia základu dane vyplnia r. 100 daňového priznania - účtovný výsledok hospodárenia pred zdanením alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ktorý následne upravujú na základ dane podľa § 14 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú v tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby určené predovšetkým nasledujúce riadky:

• r. 100 - účtovný výsledok hospodárenia v nadväznosti na údaje z tabuľky C1 alebo C2 uvedenej v III. Časti tlačiva daňového priznania,
• r.130 - výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona o dani z príjmov; ide o odpočet výdavkov vynaložených na príjmy oslobodené od dane alebo príjmy nezahŕňané do základu dane (prenos údajov z r. 14 tabuľky A uvedenej v III.časti tlačiva),
• r. 210 - príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, ak sú súčasťou účtovného výsledku hospodárenia uvedeného na r. 100 ( tieto príjmy sa tu uvedú len ak v súlade s platnými postupmi účtovania boli účtované do výnosov);od 1.1.2019 aj príjmy vyberané zrážkou podľa §43 zákona o dani z príjmov, u ktorých je vybratím dane zrážkou splnená daňová povinnosť,
• r. 220 - príjmy, ktoré nie sú predmetom dane u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ak sú súčasťou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami na r.100 a nie sú uvedené na r. 210,
• r. 230 - všetky príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 13 zákona, ak sú tieto príjmy súčasne uvedené na r. 100,
• r.560 – úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) pre účely aplikácie zníženej sadzby dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 %, ak ich úhrn nepresiahne 60 000 eur vrátane sa prvý krát použije v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr po 1.1.2024. Úhrn zdaniteľných príjmov sa vypočíta z riadku 6 tabuľky C1 a C2 predovšetkým znížený o tie príjmy (výnosy), ktoré nie sú predmetom dane, alebo sú od dane oslobodené, resp. sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov).

Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie realizuje kontrolované transakcie so závislými osobami podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov v tlačive daňového priznania označí túto skutočnosť v zaškrtávacom poli na prednej strane tlačiva a taktiež vyplní tabuľku I – Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) zákona.

Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, ktoré je totožné so vzorom tlačiva vydaného Ministerstvom financií SR, je umiestnené aj na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Pre zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2024 je platné tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby - DPPOv24

Účtovníctvo daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie

Právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, sú podľa § 1 ods. 2 zákona o účtovníctve účtovnými jednotkami, čo znamená, že sú povinné viesť účtovníctvo a vždy zostaviť účtovnú závierku.

Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie majú povinnosť v zmysle § 9 ods. 1 zákona č.431/2002 Z. z o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Výnimku tvoria v nadväznosti na § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve títo daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie, ktorí môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva:

Na účely zákona o účtovníctve sa príjmom rozumie akýkoľvek prírastok peňažných prostriedkov, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný alebo tiež akýkoľvek prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný, napr. prijaté dotácie, prijatý úver pripísaný na účet, prijatý finančný dar pripísaný na účet alebo vložený v hotovosti do pokladne, atď. Ak teda účtovná jednotka nepodniká, nie je subjektom verejnej správy, ale jej príjem spolu so všetkými prírastkami a ekvivalentami peňažných prostriedkov (prijatou dotáciou, úverom, atď.) je vyšší ako 200 000 eur, je povinná viesť účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva, a to od účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom suma príjmov presiahla 200 000 eur.

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky pre vedenie jednoduchého účtovníctva. Prechod sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia z dôvodu zmeny účtovnej sústavy.

Pri prechode medzi účtovnými sústavami postupuje účtovná jednotka podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 17 599/2003-92 , ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov

Upozornenie:

V zmysle zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike, a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2019 „registrovaný sociálny podnik“, ktorým môže byť aj občianske združenie, nadácia, účelové zariadenie cirkvi, nezisková organizácia je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Účtovným obdobím registrovaného sociálneho podniku je kalendárny rok.

Poznámka

Novelou Daňového poriadku účinnou od 1.1.2020 na účely tohto zákona a osobitných predpisov (aj zákona o dani z príjmov) sa organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene považuje za právnickú osobu (napríklad organizačné jednotky občianskeho združenia podľa §11a zákona č.83/1990 Zb. o združovaní občanov v z. n. p.) .

Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok (v zmysle § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov).

Ak má teda účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie, toto predkladá daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania k dani z príjmov a v tomto termíne je zároveň povinná uložiť účtovnú závierku do registra účtovných závierok. Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie sú od 1.1.2022 v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (novela zákona č. 456/2021 Z.z.) povinní ukladať dokumenty podľa § 23 ods. 2 – to znamená, aj riadnu individuálnu účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky v elektronickej podobe.

Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva postupujú podľa Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení opatrenia č. MF/27210/2011-74, opatrenia č. MF/22612/2012-74, opatrenia č. MF/17695/201374, opatrenia č. MF/19751/2015-74, opatrenia č. MF/13416/2018-74, opatrenia č. MF/011075/2020-74, opatrenia č. MF/011077/2021-74, opatrenia č MF/011687/2023-74 a opatrenia č.MF/013647/2024-74.

Podľa § 25 ods. 4 tohto opatrenia sa vo výkaze o príjmoch a výdavkoch uvádzajú jednotlivé položky príjmov a výdavkov v členení podľa druhov za nezdaňovanú činnosť a za zdaňovanú činnosť v eurách zaokrúhlene na dve desatinné miesta.

Ukladanie účtovných dokumentov za účtovné obdobie po 31.12 2024:

Na zostavenie individuálnej účtovnej závierky po 31.12.2024 sa použije vzor účtovnej závierky neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva uvedený v prílohe k opatreniu MF SR č. MF/011077/202174 (FS pod por.č.21/2021) Úč NO, ktorej neoddeliteľnými súčasťami sú účtovné výkazy:

Vzor Účtovnej závierky UZNOv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva (platná od 1.1.2022) sa prvýkrát použije pri zostavovaní riadnej účtovnej závierky, mimoriadnej účtovnej závierky a priebežnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré začína po 31. decembri 2021. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie

Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie, ktorí majú povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pri jeho vedení postupujú podľa Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení opatrenia z 27. novembra 2008 č. MF/24485/2008-74, opatrenia z 12. marca 2009 č. MF/10294/2009-74, opatrenia z 3. decembra 2009 č. MF/25238/2009-74, opatrenia z 26. novembra 2010 č. MF/25000/2010-74, opatrenia z 13. decembra 2011 č. MF/26582/2011-74, opatrenia z 20. novembra 2013 č. MF/17613/2013-74, opatrenia z 3. decembra 2014 č. MF/22612/2014-74, opatrenia z 2. decembra 2015 č. MF/19760/2015-74, opatrenia z 19. septembra 2018 č. MF/13135/2018-74, opatrenia z 5. decembra 2018 č. MF/16715/2018-74 , opatrenia z 9. decembra 2020 č. MF/014816/2020-74, opatrenia č. MF/013340/2023-74 a patrenia č.MF/013620/2024-74.

Daňovníci, ktorí nie sú zriadení alebo založení na podnikanie účtujúci v sústave podvojného účtovníctva postupujú pri zostavovaní účtovnej závierky podľa Opatrenia MF SR z 30.októbra 2013 č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania, ktoré sa mení dopĺňa Opatrením MF SR z 3.novembra 2021 č. MF/011079/2021-74.

Na zostavenie individuálnej účtovnej závierky po 31.12.2024 sa použije vzor účtovnej závierky neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva uvedený v prílohe k opatreniu MF SR č. MF/011079/2021-74 (FS pod por.č 19/2021) Úč NUJ, ktorej neoddeliteľnými súčasťami sú účtovné výkazy:

• Súvaha Úč NUJ 1-01
• Výkaz ziskov a strát Úč NUJ 2-01
• Poznámky Úč NUJ 3-01

Vzor Účtovnej závierky UZNUJv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (platná od 1.1.2022) sa prvýkrát použije pri zostavovaní riadnej účtovnej závierky, mimoriadnej účtovnej závierky a priebežnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré začína po 31. decembri 2021. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie

§ UZNUJv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (platná od 1.1.2022) Upozornenie:

Podanie vyplneného formulára je umožnené až po priložení minimálne 1 súboru, ktorý reprezentuje Poznámky účtovnej jednotky, inak nebude účtovná závierka postúpená do registra.

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond, nadácia) účtujúca v sústave podvojného účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu).

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie

V súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. januára 2022 daňovník nezriadený alebo nezaložený na účely podnikania oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra účtovných závierok už len v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického tlačiva Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky - OZOZNv21 (platné od 1.1.2022).

Nový vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky sa použije na všetky podania po 1. januári 2022, t.j. aj na roky pred 1.1.2022.

Účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania ukladajú účtovné závierky do Registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) elektronicky:

Povinnosť uložiť dokumenty do RÚZ sa nevzťahuje na účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem subjektov verejnej správy, ak:
Lehota na uloženie účtovnej závierky do RÚZ je 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak (napr. § 49 ods. 2 a ods. 3 zákona o dani z príjmov, § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch v z. n. p.; § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v z. n. p., atď. ).

Sumy v účtovných závierkach pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania sa vykazujú v eurocentoch, v poznámkach v celých eurách alebo v eurocentoch.

Príklad č.29

Aká je lehota na uloženie účtovnej závierky k 31.12.2024 neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby podľa zákona č. 213/1997 Z. z., ak:

Lehota na uloženie účtovnej závierky neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby podľa príkladu je takáto:
Schválenie účtovnej závierky podlieha osobitným predpisom, napr. schválenie správnou radou v zmysle § 19 ods. 2 písm. b) zákona č. 213/1997. Účtovná jednotka ukladá oznámenie o schválení ÚZ do 15 kalendárnych dní odo dňa schválenia, ak v čase podania účtovnej závierky táto už nebola schválená

Rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a VÚC postupujú podľa Opatrenia MF SR z 5. decembra 2007 č. MF/25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov. Na zostavenie individuálnej účtovnej závierky po 31.12.2023 sa použije vzor účtovnej závierky uvedený v prílohe k opatreniu MF SR č. MF/13542/2023-36 uverejnený v príspevku č.14(b) vo FS v roku 2023, ktorej neoddeliteľnými súčasťami sú:

• Súvaha Úč ROPO SFOV 1-01,
• Výkaz ziskov a strát Úč ROPO SFOV 2-01,
• Poznámky.

Bližšie informácie o štruktúre súborov a postupe ukladania dokumentov do Registra účtovných závierok prostredníctvom systémov CKS a RISSAM, výkazy sú dostupné na webovej stránke MF SR, link:
Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR