Vymedzenie daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie Rozdelenie daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie do dvoch skupín vyplýva zo skutočnosti, že zákon o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2018 daňovníkom uvedeným v prvej skupine (občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby) oslobodil prijaté príjmy z reklamy určené na charitatívne účely do výšky 20 000 eur za zdaňovacie obdobie.

Rozšírením okruhu daňovníkov uvedených v prvej skupine od 1.1.2024 (o účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácie s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž a subjekty výskumu a vývoja) sa uvedeným daňovníkom oslobodzujú prijaté príjmy z reklamy určené na charitatívne účely počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína 1.1.2024. Prijímateľmi oslobodených príjmov z charitatívnej reklamy môžu tak byť všetky subjekty, ktoré sú prijímateľmi podielu zaplatenej dane podľa § 50 ods. 4 zákona o dani z príjmov.

Zároveň od 1.1.2024 dochádza k zvýšeniu hornej hranice oslobodených príjmov plynúcich z charitatívnej reklamy, a to z 20 000 eur na 30 000 eur za zdaňovacie obdobie v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov.

Obchodné spoločnosti nezaložené za účelom podnikania sa nepovažujú za daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení za účelom podnikania v zmysle § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Príklad č.1

Považuje sa profesionálny športový klub založený podľa Obchodného zákonníka ako akciová spoločnosť za daňovníka nezriadeného alebo nezaloženého na podnikanie?

Nie, pretože ide o akciovú spoločnosť založenú za účelom podnikania a pre účely zákona o dani z príjmov sa tento športový klub považuje za klasickú obchodnú spoločnosť - podnikateľský subjekt.

V súlade s § 221 Obchodného zákonníka družstvo môže vzniknúť aj na iný účel ako podnikanie; bytové družstvá sú posudzované podľa účelu vzniku a ich činnosti. Družstvá, ktoré nevznikli na účely podnikania podľa § 2 ods 1 Obchodného zákonníka, ani túto činnosť nevykonávajú, sú zdaňované rovnako ako daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie.

Upozornenie:

Novelou Daňového poriadku účinnou od 1.1.2020 na účely tohto zákona a osobitných predpisov (aj zákona o dani z príjmov) sa organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene považuje za právnickú osobu (napríklad organizačné jednotky občianskeho združenia podľa § 11a zákona č .83/1990 Zb. o združovaní občanov v z .n. p.).

Registrácia na daň z príjmov

Registrácia na daň z príjmov je upravená v § 49a zákona o dani z príjmov a v § 67 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

V prípade, ak daňové subjekty nezriadené alebo nezaložené na podnikanie dosahujú akékoľvek príjmy podľa § 12 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov sú tieto príjmy predmetom dane. V súvislosti s uvedeným, ak daňové subjekty nezriadené alebo nezaložené na podnikanie získajú povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu v zmysle § 67 ods. 7 daňového poriadku.

Ak daňové subjekty nezriadené alebo nezaložené na podnikanie ktoré nie sú registrované a vznikla im povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať, majú povinnosť požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľ dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň, alebo daň vyberať.

Upozornenie:

S účinnosťou od 1.1.2023 novelou zákona o dani z príjmov a daňového poriadku došlo k zmenám v registrácii, a to k registrácii pre daň z príjmov právnickej osoby z úradnej moci na základe zápisu do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (ďalej „RPO“). Registrácia z úradnej moci sa týka právnických osôb zapísaných do RPO s povolením alebo oprávnením na podnikanie, účinným od 01. januára 2023, zo zdrojových registrov - z obchodného registra a živnostenského registra. Táto zmena sa však daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie, ak začnú vykonávať podnikateľskú činnosť po 1.1.2023 na základe povolenia alebo oprávnenia na podnikanie nedotkne. Výnimkou od 15.4.2024 sú spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko došlo k rozšíreniu zdrojových registrov pri registrácii z úradnej moci o register spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Ak daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie sú už registrovaní na daň z príjmov a po 1.1.2023 im vzniká povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň alebo vyberať daň, nemajú povinnosť oznámiť miestne príslušnému správcovi dane skutočnosť, že sa stali platiteľom dane.

Registračná a oznamovacia povinnosť podľa tohto ustanovenia sa nevzťahuje na platiteľa dane uvedeného v § 43 ods. 17 zákona o dani z príjmov.

Príklad č.2

Občianske združenie - športový klub dosiahlo v zdaňovacom období roka 2025 okrem príjmov z činnosti na ktorú bolo zriadené aj príjmy z predaja autobusu. Má občianske združenie povinnosť registrovať sa u správcu dane?

Občianske združenie nemá povinnosť registrácie. Povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2025 však vzniká, pretože dosiahlo príjmy (z predaja majetku), ktoré sú príjmom, pri ktorom vzniká povinnosť podať daňové priznanie.

Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa zákona o dani z príjmov, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je daňovník povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali.

Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa daňového poriadku (napr. ak dôjde k zmene názvu), oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. V tejto lehote predloží správcovi dane aj osvedčenie o registrácii, ak je potrebné nahlásené zmeny zapísať do osvedčenia o registrácii. Ak vznikla daňovníkovi rovnaká oznamovacia povinnosť voči inej inštitúcii a táto inštitúcia nové alebo zmenené skutočnosti oznamuje správcovi dane podľa osobitného predpisu, daňovník nie je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane.

Zdaňovanie príjmov z činnosti daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie

Príjmy, ktoré sú predmetom dane

Predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov sú :

• príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť,
• príjmy z predaja majetku,
• príjmy z nájomného,
• príjmy z reklám,
• príjmy z členských príspevkov,
• príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov,
• príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Na príjmy, ktoré sú predmetom dane u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie, dosahované z kontrolovaných transakcií ustanovených v § 2 písm. ab) zákona o dani z príjmov medzi závislými osobami podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov musí byť aplikovaný postup podľa § 17 ods.5 zákona o dani z príjmov týkajúci sa určenia základu dane závislej osoby. Zároveň pri transakciách medzi závislými osobami musia byť dodržané ustanovenia § 18 zákona o dani z príjmov, ktorý ustanovuje pravidlá pre úpravu základu dane závislých osôb.

Hlavným poslaním daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie je vykonávanie neziskovej činnosti, ktorá vyplýva zo stanov, štatútu, zriaďovacej listiny alebo zakladateľskej listiny a zameraná je predovšetkým na verejnoprospešný účel. Títo daňovníci môžu vykonávať aj podnikateľskú činnosť, ak to osobitné predpisy na základe ktorých vznikli dovolia, resp. takúto činnosť vykonávajú so súhlasom svojho zriaďovateľa. Príjmy, ktoré sú predmetom dane automaticky nie sú zdaňované, pri ich posudzovaní je potrebné vychádzať z ustanovenia § 13 zákona o dani z príjmov, ktorý niektoré druhy príjmov, ktoré sú predmetom dane oslobodzuje od dane z príjmov.

Príklad č.3

Rozpočtová organizácia - základná škola prijala od svojho zriaďovateľa príspevky na svoju základnú činnosť a tiež prijala príjmy z prenájmu plaveckého bazénu poskytnutého verejnosti, ktoré boli súčasťou rozpočtu od zriaďovateľa. Sú tieto príjmy predmetom dane a zdaniteľným príjmom?

Áno, oba príjmy sú predmetom dane, ale následne sú oslobodené od dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.4

Profesionálny volejbalový športový klub založený podľa zákona o združovaní občanov prijal v roku 2024 sponzorské v zmysle zmluvy o sponzorstve v športe vo výške 15 000 eur. Je tento príjem predmetom dane?

Áno ide o príjem, ktorý je predmetom dane a súčasne je aj zdaniteľným príjmom, pretože nie je oslobodený podľa iných ustanovení § 13 zákona o dani z príjmov.

Príklad č.5

Poľovnícke združenie má príjem z predaja diviny. Ide o zdaniteľný príjem?

Podľa § 2 písm. j) zákona č.274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) sa rozumie poľovníckym hospodárením súbor činností vykonávaných užívateľom poľovného revíru v oblasti poľovníckeho plánovania, ochrany, chovu, starostlivosti o zver a jej životné prostredie a lovu zveri smerujúcich na zabezpečenie normovaných kmeňových stavov zveri v požadovanej kvalite a štruktúre populácií pri zachovaní ekologickej rovnováhy v prírode. Právom a výkonom poľovníctva je podľa § 2 písm. q) zákona o poľovníctve súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty. Vzhľadom k tomu, že predaj ulovenej a inak usmrtenej zveri je právom a výkonom poľovníctva, možno túto činnosť považovať za základnú činnosť poľovníckeho združenia vymedzenú osobitným predpisom (zákonom o poľovníctve), to znamená, že na príjem za predaj zveriny je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.6

Občianske združenie (folklórny súbor) má príjem z predaja pripomienkových predmetov, pohľadníc, pamätných mincí pre turistov, CD, koláčov a pod. Zdaňujú sa tieto príjmy ako príjmy z predaja majetku, alebo ide o oslobodený príjem v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov? Ak ide o zdaňovaný príjem, aký výdavok si môže k uvedenému príjmu uplatniť občianske združenie (niekedy ide o predmety, ktoré si občianske združenie vyrobí samo)?

Ak základnou činnosťou občianskeho združenia určenou v stanovách nie je predaj pripomienkových predmetov, pohľadníc, pamätných mincí pre turistov, CD, koláčov a pod., ide o zdaniteľné príjmy, ktoré nespĺňajú podmienky oslobodenia podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Ako daňové výdavky k týmto zdaniteľným príjmom si môže občianske združenie v súlade s § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov uplatniť daňové výdavky (náklady) súvisiace priamo s uvedenými príjmami. Ak sa výdavky (náklady) súčasne vzťahujú k zdaniteľným aj nezdaniteľným príjmom, je potrebné aby daňovník vo svojej vnútornej smernici určil pravidlo, podľa ktorého bude rozvrhovať celkové náklady na jednotlivé druhy príjmov podľa činností daňovníka pre potreby ich zahrnutia do základu dane.

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane

Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, sú vymedzené v § 12 ods. 7 zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením predmetom dane nie je:

• prijatý podiel zaplatenej dane podľa § 50 zákona o dani z príjmov
• príjmy získané dedením (napr. § 460 až 487 Občianskeho zákonníka) a darovaním (napr. § 628 až 630 Občianskeho zákonníka) okrem darov, ktoré boli poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti od držiteľa,
• príjmy z podielov na zisku vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva /§ 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov/ v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku; vyrovnací podiel; podiel na likvidačnom zostatku; podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi alebo podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou okrem príjmov z podielov na zisku vyplácaných právnickej osobe do nespolupracujúcich štátov a prijatých od právnickej osoby z nespolupracujúcich štátov a okrem príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov vyplácaného právnickej osobe, ktorý je predmetom dane a zdaniteľným príjmom aj u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie.

Príklad č.7

Tuzemské poľovnícke združenie ako nezisková organizácia je členom tuzemského pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, od ktorého v roku 2024 prijalo podiel na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie z výsledku hospodárenia z r. 2021 a 2022. Je tento príjem možné považovať za príjem, ktorý nie je predmetom dane podľa § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov?

Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou (poľovníckeho združenia) na zisku a majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou vykázaný za zdaňovacie obdobie 2021 a 2022, vyplácaný v roku 2024 nie je predmetom dane.

Príklad č.8

Obec prijala v r.2024 podiely na zisku vyplácané z výsledku hospodárenia vykázaného za účtovné obdobie 2022 od svojej tuzemskej dcérskej obchodnej spoločnosti vo výške 5 000 eur. Ide o zdaniteľný príjem?

Nie, pretože podiely na zisku vyplácané tuzemskou obchodnou spoločnosťou inej tuzemskej spoločnosti v roku 2024 nie sú naďalej predmetom dane.

Príklad č.9

Občianske združenie prijalo v roku 2024 podiel zaplatenej dane (príjem 2 % z podielu zaplatenej dane) vo výške 3 500 eur. Ide o zdaniteľný príjem?

Nie, príjem z podielu zaplatenej dane nie je predmetom dane v nadväznosti na § 12 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov.

Upozornenie:

Príjemcom podielu zaplatenej dane podľa § 50 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú len v zákone vymedzení daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie:

• občianske združenie - z. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v z. n. p,
• nadácia - z. č. 34/2002 Z. z.,
• neinvestičný fond - z.č. 147/1997 Z. z.,
• nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby - z. č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 35/2002 Z. z.,
• účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti - § 6 ods. 1 písm. h) a k) z. č. 308/1991 Zb.,
• organizácia s medzinárodným prvkom – zákon č. 116/1985 Zb. v znení z. č 157/1989 Zb.,
• subjekty výskumu a vývoja- § 7 písm. a) a b) z. č. 172/2005 Z. z. a z. č. 575/2001 Z. z.,
• Slovenský Červený kríž

Fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy od 1.1.2020 už nie je prijímateľom podielu zaplatenej dane.

Príjemcovia podielu zaplatenej dane môžu prijaté prostriedky využiť len na účely uvedené v § 50 ods. 5 zákona o dani z príjmov.

Upozornenie:

Správca dane poukáže podiel zaplatenej dane prijímateľovi, ktorý je zapísaný do registra mimovládnych neziskových organizácii podľa z. č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ak prijímateľ ktorým je nadácia, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, neinvestičný fond, občianske združenie a jeho organizačné zložky, odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov, organizácia s medzinárodným prvkom nebude zapísaný v tomto registri, nárok na podiel zaplatenej dane mu zaniká. Splnenie tejto podmienky overuje prijímateľovi každoročne notár spolu s ostatnými podmienkami, ktoré prijímateľ musí dodržať pre účely zápisu do zoznamu prijímateľov podielu zaplatenej dane na príslušné zdaňovacie obdobie.

Príjmy oslobodené od dane

Príjmy právnických osôb oslobodené od dane sú uvedené v § 13 zákona o dani z príjmov. Oslobodený od dane môže byť len ten príjem, ktorý je predmetom dane podľa § 2 písm. b) a § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Medzi príjmy oslobodené od dane u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie patria:

Príklad č.10

Nadácia prenajímala v roku 2024 časť svojich administratívnych priestorov podnikateľskému subjektu. Podliehajú príjmy z prenájmu budovy zdaneniu aj napriek tomu, že v zriaďovacej listine má nadácia prenájom priestorov uvedený ako svoju hlavnú činnosť ?

Áno, keďže ide o príjem ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený podľa iných ustanovení zákona o dani z príjmov, ide o zdaniteľný príjem napriek skutočnosti, že je uvedený v zriaďovacej listine nadácie ako hlavná činnosť.

Príklad č.11

Rozpočtová organizácia zriadená obcou – základná škola dosiahla v zdaňovacom období roku 2024 príjmy z nájomného a tieto boli súčasťou rozpočtu od zriaďovateľa. Uvedený príjem je oslobodený od dane podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.12

Príspevková organizácia – mestské múzeum dosiahla v roku 2024 príjmy z prenájmu časti priestorov múzea pre konanie rôznych spoločenských akcií podnikateľov aj širokej verejnosti. Ide o zdaniteľný príjem príspevkovej organizácie, pretože tieto príjmy nie sú oslobodené od dane.

Upozornenie:

Príspevkové organizácie nemajú príjmy z predaja a prenájmu ich majetku oslobodené od dane, u týchto daňovníkov ide o zdaniteľný príjem.

Príklad č.13

Obec predala v r.2024 obchodný podiel, ktorý vlastnila od roku 2011. Podlieha tento príjem zdaneniu?

Nie, pretože obce a vyššie územné celky majú všetky príjmy plynúce z predaja a prenájmu ich majetku (aj finančného majetku) oslobodené od dane podľa §13 ods.1 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Príklad č.14

Nadácia účtujúca v sústave podvojného účtovníctva prijala od obchodnej spoločnosti v roku 2024 príjmy z charitatívnej reklamy vo výške 23 800 eur, ktoré zaúčtovala do výnosov a uviedla ich na riadku 100 tlačiva daňového priznania právnických osôb ako súčasť výsledku hospodárenia. Vzhľadom na novelizované znenie § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov celá výška príjmu z charitatívnej reklamy predstavuje oslobodený príjem od dane.

Príklad č.15

Občianske združenie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva sa v r.2024 zmluvne dohodlo s obchodnou spoločnosťou na poskytnutí prostriedkov na reklamu na charitatívne účely vo výške 17 000 eur, ktoré v decembri 2024 aj skutočne prijalo na účet. Do konca roka 2025 však vyčerpalo z týchto prostriedkov len sumu 10 000 eur. Ako uvedie príjemca tieto skutočnosti v daňovom priznaní za rok 2024 a 2025?

V roku 2024 zaúčtuje občianske združenie výnosy v sume 17 000 eur účtovným zápisom na ťarchu účtu 315 – Ostatné pohľadávky a v prospech účtu /602- Tržby z predaja služieb. Príjem prostriedkov zaúčtuje účtovným zápisom na ťarchu účtu 221- Banka a v prospech účtu 315 – Ostatné pohľadávky. V daňovom priznaní za rok 2024 bude suma 17 000 eur súčasťou riadku 100 – Výsledok hospodárenia pred zdanením a súčasne bude uvedená na riadku 230 daňového priznania ako oslobodený príjem (suma 17 000 eur je do výšky limitu zákonom oslobodených príjmov). Ak však vyčerpá do konca roka 2025 tieto prostriedky len vo výške 10 000 eur, v daňovom priznaní za rok 2025 bude suma 7 000 eur uvedená na riadku 180 ako položka zvyšujúca výsledok hospodárenia.

Upozornenie:

Príjmy (výnosy) z reklám plynúce občianskym združeniam, nadáciám, neinvestičným fondom, neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby, účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, organizácia s medzinárodným prvkom, Slovenský Červený kríž a subjekty výskumu a vývoja, ktorí účtujú v sústave podvojného účtovníctva sa nezahrnú do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom o nich účtovali do výnosov, ale až v zdaňovacom období, v ktorom ich prijali.

Príklad č.16

Občianske združenie účtujúce v sústave podvojného účtovníctva účtovalo v roku 2024 vo výnosoch príjmy z charitatívnej reklamy vo výške 20 000 eur, ale do 31.decembra 2024 ich skutočne neprijalo. Zaúčtovaný výnos bude súčasťou výsledku hospodárenia na riadku 100 tlačiva daňového priznania, ale súčasne ho občianske združenie uvedie na riadku 230 tlačiva daňového priznania ako položku znižujúcu výsledok hospodárenia. Ak príjmy z reklamy na charitatívne účely prijme napr. v marci 2025, v daňovom priznaní za rok 2025 uvedie sumu 20 000 eur na riadku 180 (pretože sú súčasťou základu dane po prijatí) a súčasne sumu 20 000 eur uvedie na riadku 230 tlačiva daňového priznania ako príjem oslobodený od dane.

Príklad č.17

Občianske združenie dosiahlo v roku 2024 príjmy z charitatívnej reklamy vo výške 35 000 eur. Zdaneniu podlieha len suma 5 000 eur (35 000-30 000). Celkové výdavky (náklady) k príjmom z reklamy boli zaúčtované vo výške 14 000 eur.

Akým spôsobom prepočítať výdavky priradené k oslobodeným príjmom, ktoré nie sú daňovými výdavkami a výdavky priradené k zdaňovaným príjmom ?

Ak vzniká povinnosť zdaniť len časť príjmu (časť je oslobodená), je potrebné aj výdavky (náklady) rozdeliť na časť vzťahujúcu sa k oslobodeným príjmom a časť vzťahujúcu sa k zdaniteľným príjmom v súlade s § 21 ods.1 písm. j) zákona o dani z príjmov. Pre prepočet je možné využiť dva spôsoby:

- výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom bola suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane

Výpočet: 30 000/35 000 = 85,71%, 85,71% zo sumy 14 000 eur = 12 000 eur sú výdavky priradené k oslobodeným príjmom a rozdiel vo výške 2 000 eur (14 000 eur - 12 000 eur) sú výdavky priradené k zdaňovaným príjmom z reklamy. Základ dane zo zdaniteľných príjmov z reklamy sa vypočíta takto:

- pomer celkových výdavkov priradených k reklame k celkovým príjmom z reklamy

Výpočet: 14 000/35 000 = 40% , týmto percentom sa vynásobí zdaniteľný príjem z reklám (5 000 eur*40% = 2 000 eur). Základ dane zo zdaniteľných príjmov z reklamy sa vypočíta takto :

Poznámka:

Ustanovenie § 12 ods. 3 písm. a) a ustanovenie § 13 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1.1.2024 sa uplatní prvýkrát u daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok začínajúci najskôr 1.1.2024 alebo hospodársky rok, do ktorého spadá 1.1.2024.

Príklad č.18

Cirkevná organizácia dosahuje príjem z členských príspevkov podľa jej štatútu. Ide o príjem oslobodený od dane alebo o príjem, ktorý je predmetom dane a súčasne je zdaniteľným príjmom?

Príjmy z členských príspevkov sú v súlade s § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane všetkých daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie. Následne však podľa § 13 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú v cirkevných organizáciách od dane oslobodené aj výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam. Príjmy z príspevkov od členov sú v registrovaných cirkvách a náboženských spoločnostiach oslobodené od dane.

Príklad č.19

Sú členské príspevky prijaté poľovníckym združením, ktoré je založené podľa zákona o poľovníctve oslobodené od dane podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov, alebo podliehajú zdaneniu?

V súlade s § 32 zákona o poľovníctve sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie je založená za účelom dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Poľovnícke združenia pred účinnosťou zákona o poľovníctve, tzn. do 01.09.2009 boli zakladané podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov ako občianske združenia registrované na výkon práva poľovníctva. V súlade s § 1 ods. 3 písm. d) zákona o združovaní občanov sa tento zákon od 01.09.2009 už na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva nevzťahuje.

Z prechodného ustanovenia § 80 ods. 9 zákona o poľovníctve vyplýva, že občianske združenia registrované na výkon práva poľovníctva podľa zákona o združovaní občanov sú poľovníckou organizáciou podľa zákona o poľovníctve, ktorá bola povinná do 31.01.2010 uviesť svoje stanovy do súladu so zákonom o poľovníctve.

Podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov právnickej osoby oslobodené členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích listín alebo zakladateľských listín prijaté záujmovými združeniami právnických osôb, profesijnými komorami, občianskymi združeniami vrátane odborových organizácií, politickými stranami a politickými hnutiami.

Nakoľko v ustanovení § 13 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov nie je pri pojme „občianske združenie“ uvedený odkaz na konkrétny právny predpis (napr. na zákon o združovaní občanov), na účely predmetného ustanovenia aj poľovnícku organizáciu zriadenú podľa zákona o poľovníctve možno považovať vzhľadom na podmienky jej vzniku za občianske združenie, a preto aj členské príspevky podľa stanov poľovníckej organizácie je možné považovať za oslobodené od dane z príjmov právnickej osoby.

Členenie výdavkov vynaložených k príjmom dosiahnutých zo zdaňovanej a z nezdaňovanej činnosti pre účely vyčíslenia základu dane

Pri uplatnení oslobodenia od dane je zároveň potrebné vzhľadom na ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov zo základu dane vylúčiť výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom a výdavky vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane podľa § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov (príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy oslobodené od dane).

Daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie dosahujú výdavky (náklady), ktoré sa súčasne vzťahujú k zdaniteľným aj nezdaniteľným príjmom, napr. náklady na administratívne a prevádzkové činnosti. Takýto daňovník vo svojej vnútornej smernici určí pravidlo, podľa ktorého bude rozvrhovať celkové náklady na jednotlivé druhy príjmov pre potreby ich zahrnutia do základu dane z príjmov. Vnútorná smernica (rozvrhový kľúč) musí však zodpovedať právnej úprave zákona o dani z príjmov Spôsob určenia daňového výdavku k zdaniteľnému príjmu závisí od individuálnych podmienok a povahy činnosti daňovníka.

K príjmom zo zdaňovanej činnosti možno priradiť výdavky pomocou koeficientov, ktoré vyjadrujú pomer medzi týmito nákladmi a príslušnou zdaňovanou činnosťou. Kritériom pre rozdelenie spoločných nákladov môže byť napr. počet odpracovaných hodín zamestnancom v rámci jednotlivých činností, počet najazdených kilometrov vozidlom pri jednotlivých činnostiach, výmera priestorov v m2, ktoré sú určené na prenájom majetku a pod.

Ak v internej smernici daňovníka nie je uvedené pravidlo (rozvrhový kľúč), ktorým boli priraďované výdavky k jednotlivým činnostiam, daňovník pre účely uznania daňových výdavkov do základu dane z príjmov musí preukázať výpočet, ktorým určil percentuálny pomer použitý pri uplatnení daňových výdavkov z celkových výdavkov. Aj účtovná jednotka (daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie), ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva má povinnosť viesť analytické účty vo vzťahu k zdaňovanej a nezdaňovanej činnosti.

Predaj majetku a uplatnenie výdavkov

Pri predaji majetku daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie dochádza k realizácii príjmu, ktorý je podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane. Postup daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie pri predaji majetku upravuje § 17 ods. 16 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia sa pri predaji majetku ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov môže uplatniť cena, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí v súlade s účtovnými predpismi, tzn. obstarávacia cena, všeobecná cena, resp. v špecifických prípadoch darovaného a vloženého majetku cena uvedená v § 25 ods. 1 písm. a), f), g) zákona o dani z príjmov. Súčasťou ocenenia majetku sú náklady na technické zhodnotenie vymedzené v § 29 zákona o dani z príjmov.

• Predaj majetku používaného na činnosť, príjmy z ktorej sú predmetom dane

Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie predáva majetok, ktorý bol využívaný na dosahovanie príjmov (zdaňovaná činnosť), pri jeho predaji sa do základu dane zahrnie rozdiel medzi príjmom z predaja tohto majetku a vstupnou cenou podľa § 25 zákona o dani z príjmov, ktorou bol majetok ocenený pri jeho nadobudnutí (napr. obstarávacia cena, všeobecná cena, vlastné náklady a iné), zníženou o odpisy uplatnené ako daňový výdavok. To znamená, zdaní sa rozdiel medzi predajnou cenou a daňovou zostatkovou cenou.

Príklad č.20

Nadácia mala v r. 2024 príjem z predaja budovy vo výške 35 000 eur. Budova bola nadobudnutá za 20 000 eur, v predchádzajúcich rokoch ju nadácia príležitostne prenajímala a k príjmu z prenájmu uplatňovala v pomernej výške aj daňové odpisy, celkom vo výške 5 000 eur. V akej výške je možné uplatniť výdavok k príjmu z predaja tohto majetku?

Pokiaľ daňovník predáva majetok, ktorý bol daňovo odpisovaný, pri predaji sa do základu dane zahrnie daňový výdavok vo výške rozdielu medzi cenou tohto majetku pri jeho nadobudnutí a uplatnenými daňovými odpismi

/20 000 - 5 000 = 15 000 eur/. Zdaneniu podlieha základ dane vo výške 20 000 eur /35 000-15 000 /.

• Predaj majetku používaného na základnú (hlavnú) činnosť

Ak majetok nebol používaný na činnosť, z ktorej príjmy by boli predmetom dane (zdaňovanú činnosť), daňovník neuplatňoval daňové odpisy z tohto majetku. V tomto prípade sa do základu dane zahrnie rozdiel, o ktorý príjem z predaja prevyšuje cenu, v ktorej bol majetok ocenený v účtovníctve pri jeho nadobudnutí, prípadne zvýšenú o náklady preukázateľne vynaložené na jeho technické zhodnotenie (nadstavba, prístavba, stavebná úprava, rekonštrukcia a modernizácia).

Príklad č.21

Nadácia v r. 2024 predala budovu, ktorú využívala na účely svojej základnej činnosti (neuplatňovala daňové odpisy) za 100 000 eur. Pri nadobudnutí bola budova v účtovníctve ocenená vo výške 55 000 eur. Pred predajom boli na budove vykonané stavebné úpravy charakteru technického zhodnotenia v hodnote 10 000 eur. Môže sa stavebná úprava realizovaná v predchádzajúcich rokoch považovať za daňový výdavok daňovníka? Aká suma v tomto prípade podlieha zdaneniu?

Daňovým výdavkom na účely zistenia základu dane je suma, v ktorej bola budova zaevidovaná v účtovníctve nadácie, vrátane sumy vykonaného technického zhodnotenia, t. j. 65 000 eur (55 000 + 10 000). Zdaneniu podlieha suma 35 000 eur /100 000-65 000/.

Ustanovenie § 17 ods.16 zákona o dani z príjmov sa nevzťahuje na obce, VÚC a rozpočtové organizácie (ak majú príjmy z predaja majetku zahrnuté v rozpočte od zriaďovateľa), ktoré majú tieto príjmy oslobodené od dane.

Vstupná cena majetku pri začatí jeho používania na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane

Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený za účelom podnikania majetok používa na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, môže z tohto majetku uplatňovať daňové odpisy. Postup pri preradení majetku do majetku určeného na zabezpečenie zdaniteľného príjmu a začatí odpisovania je upravený v § 24 ods. 5 a § 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Vstupnou cenou hmotného a nehmotného majetku pri začatí používania majetku na činnosť, z ktorej príjmy sú predmetom dane u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, je cena určená podľa § 25 ods.1 písmeno a) až c) zákona o dani z príjmov, pričom za roky v ktorom sa hmotný a nehmotný majetok nevyužíval na zabezpečenie zdaniteľného príjmu sa odpisy neuplatňujú.

To znamená, že:

Príklad č.22

Neinvestičný fond vlastní budovu, ktorú nadobudol kúpou v roku 2012 za 80 000 eur, ktorú začal v januári 2024 sčasti prenajímať (30 % z celkovej plochy budovy). Príjem z prenájmu za rok 2024 bol vo výške 4 500 eur. Ostatnú časť budovy využíva pre svoju základnú činnosť, na ktorú bol zriadený. Akú časť odpisov si môže uplatniť do daňových výdavkov v roku 2024 a v nasledujúcich rokoch za predpokladu prenájmu nehnuteľnosti za rovnakých podmienok?

Do daňových výdavkov sa uplatní len 30% ročných odpisov z budovy v zmysle § 24 ods. 4 zákona o daniach z príjmov, nakoľko zákon v tomto ustanovení definuje, že pri odpisovaní hmotného majetku, ktorý sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa pomerná časť odpisov. Zvyšná časť odpisov budovy sa považuje za nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 1 písm. j ) zákona o dani z príjmov ako výdavok priradený k oslobodeným príjmom podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z príjmov, súvisiaci so základným poslaním.

Pri výpočte daňových odpisov neinvestičný fond vychádza z obstarávacej ceny nehnuteľnosti vo výške 80 000 eur, ktorú v roku 2024 bude odpisovať ako v 13.roku odpisovania podľa § 24 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Podľa Prílohy č.1 k zákonu o dani z príjmov je nehnuteľnosť zaradená v 6. odpisovej skupine, teda nehnuteľnosť sa odpisuje rovnomerným spôsobom odpisovania. Výška ročného odpisu je 1/40 vstupnej ceny podľa § 25 zákona o dani z príjmov. Pretože nehnuteľnosť sa iba sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, do daňových výdavkov sa zahrnie pomerná časť (30%) z vypočítaného odpisu.

Výpočet odpisov /v eurách/:

Obstarávacia cena majetku 80 000

Doba odpisovania 40 rokov
Výpočet ročného odpisu 80 000 /40 = 2 000 eur ročne

Ročný daňový odpis, ktorý môže byť zahrnutý do základu dane v r. 2024 = 2 000*30% = 600 eur.

Za zdaňovacie obdobie roka 2024 môže daňovník uplatniť pomernú časť daňového odpisu vo výške 600 eur ako v 13. roku odpisovania, pretože nehnuteľnosť bolo zaradená do majetku v roku 2012 a fond začal časť nehnuteľnosti poskytovať na prenájom v januári 2024, ak dosiahnutý príjem z prenájmu je aspoň vo výške 600 eur. Upozornenie:

Aj v prípade daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie sa pri prenajatom majetku aplikuje § 19 ods.3 písm. a) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa odpisy zahrnú do daňových výdavkov len do výšky príjmov z prenájmu za príslušné zdaňovacie obdobie.

Sadzba dane

V zdaňovacom období roka 2024 platí pre právnické osoby, ktorými sú aj daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie sadzba dane z príjmov právnických osôb vo výške:

• 15% ak úhrn zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie nepresiahne 60 000 eur (vrátane)
• 21% ak úhrn zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie presiahne 60 000 eur

Počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1.januára 2025 sa stanovila zvýšená sadzba dane pre daňovníkov právnické osoby vo výške 24% , ak úhrn ich zdaniteľných príjmov presiahne sumu 5 000 000 eur .

Upozornenie:

Úhrn zdaniteľných príjmov sa vyčísli u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie z celkových príjmov (výnosov), ktoré sa uvádzajú v riadku 6 tabuľky C 1 alebo C2 tlačiva daňového priznania právnických osôb (teda ide o príjmy /výnosy/ z hlavnej /nezdaňovanej/ aj z vedľajšej /zdaňovanej/ činnosti), od ktorých sa odpočítajú predovšetkým príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy oslobodené od dane, resp. sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov). Takto vypočítaná výška zdaniteľných príjmov sa uvedie na riadku 560 tlačiva daňového priznania právnických osôb platného pre rok 2024.

S účinnosťou od 1.1.2024 došlo k opätovnému zavedeniu minimálnej dane pre právnické osoby ustanovením § 46b zákona č.595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Minimálnou daňou právnickej osoby ja daň po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré vykázal:

• daňovú stratu
• alebo jeho daňová povinnosť je nižšia ako stanovená výška minimálnej dane

Výška minimálnej dane závisí len od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov), ktoré daňovník dosiahol za zdaňovacie obdobie.

Daňovníci, ktorí neplatia minimálnu daň, sú vymedzení v § 46b ods. 7 zákona o dani z príjmov. Do tohto okruhu daňovníkov patria aj daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie uvedení v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitných predpisov, na základe ktorých vznikli (napr. občianske združenia, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, obce a VÚC atď.); Upozornenie:

Výnimka z neplatenia minimálnej dane sa vzťahuje na daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie uvedeného v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na skutočnosť, či vykonávajú len hlavnú (základnú) činnosť, z ktorej príjmy sú oslobodené od dane alebo vykonávajú aj podnikateľskú činnosť, z ktorej príjmy podliehajú zdaneniu.

Príklad č.23

Občianske združenie športového charakteru, účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, dosiahlo za rok 2024 aj príjmy z prenájmu. Na riadku 6 tabuľky C2 vykázalo celkové výnosy (z hlavnej aj zdaňovanej činnosti) vo výške 785 260 eur, na riadku 220 tlačiva daňového priznania právnických osôb vykázalo príjmy z podielu zaplatenej dane a z prijatých darov vo výške 17 800 € (ide o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane), a na riadku 230 vykázala príjmy z činností, na ktoré bolo občianske združenie zriadené, vo výške 740 542,80 eur, ktoré sú oslobodené od dane. Ako vyčísli výšku zdaniteľných príjmov pre účely aplikácie správnej sadzby dane z príjmu právnických osôb?

Z celkových príjmov uvedených v riadku 6 tabuľky C2 vo výške 785 260 eur odpočíta sumu z riadku 220 (17 800 eur) a sumu z riadku 230 (740 542,80 eur). Úhrn zdaniteľných príjmov vo výške 26 917,20 eur uvedie na riadku 560 tlačiva daňového priznania právnických osôb a použije sadzbu dane z príjmov vo výške 15%, ktorú uvedie na riadku 550, pretože úhrn zdaniteľných príjmov nepresiahol za zdaňovacie obdobie 2024 sumu 60 000 eur.

Príklad č.24

Obec účtujúca v sústave podvojného účtovníctva vykonávala v roku 2024 aj podnikateľskú činnosť v oblasti pestovania viniča a výroby vína. Za rok 2024 dosiahla celkovú výšku výnosov na riadku 6 tabuľky C1 (z hlavnej aj zdaňovanej činnosti ) vo výške 1 965 320,75 eur. Na riadku 220 tlačiva daňového priznania právnických osôb vykázala prijaté dividendy z rokov 2018 a 2019 vo výške 15 000 eur ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a na riadku 230 vykázala príjmy z činností na ktorú bola zriadená, vo výške 1 680 040 eur ako príjmy oslobodené od dane. Ako vyčísli výšku zdaniteľných príjmov (výnosov) pre účely aplikácie správnej sadzby dane z príjmu právnických osôb?

Z celkových výnosov uvedených v riadku 6 tabuľky C1 (1 965 320,75) odpočíta sumu z riadku 220 (15 000) a sumu z riadku 230 vo výške 1 680 040 eur. Úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) vo výške 270 280,75 eur uvedie na riadku 560 tlačiva daňového priznania právnických osôb za rok 2024 a použije sadzbu dane z príjmov vo výške 21%, ktorú uvedie na riadku 550, pretože úhrn zdaniteľných príjmov presiahol sumu 60 000 eur.

Upozornenie:

Od 1.1.2021 bol v zákone o dani z príjmov zavedený inštitút mikrodaňovníka. Tento status môže získať aj daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie, ak dosiahol zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie 2024 neprevyšujúce 60 000 eur (riadok 560 daňového priznania) za podmienok ustanovených v §2 písm. w) zákona o dani z príjmov.

Počnúc zdaňovacím obdobím začínajúcim najskôr 1.januára 2024 pre použitie statusu mikrodaňovníka podľa § 2 písm. w) zákona o dani z príjmov sa stanovila pevná suma zdaniteľných príjmov vo výške neprevyšujúcej 60 000 eur.

Príjmy vyberané zrážkou

Príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou vo výške 7%, 10%, 19%, resp.35% sú vymedzené v § 43 zákona o dani z príjmov. Vybratím dane zrážkou sa u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie pri všetkých druhoch príjmov považuje daňová povinnosť za splnenú.

Ak je daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie v postavení platiteľa dane vyberanej zrážkou je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech daňovníka. Súčasne je platiteľ v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou podľa §43 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Od 1.1.2021 platí vzor oznámenia OZN4311v21, ktorý sa prvýkrát použil vo februári 2021 za plnenia podliehajúce zrážkovej dani podľa § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov vyplatené v januári 2021 a je naďalej v platnosti.

Príklad č. 25

Mesto Košice pozvalo v rámci letného filmového festivalu v mesiaci jún 2024 umelcov z Českej republiky, ktorým vyplatilo honorár za ich osobné vystúpenie. Akým spôsobom má zdaniť predmetný príjem?

Príjmami zo zdrojov na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sú podľa § 16 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu.

V zmysle článku 16 ods. 1 Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (uverejnená pod č. 238/2003 Z. z., ďalej len „zmluva“) príjmy, ktoré poberá rezident Českej republiky ako na verejnosti vystupujúci umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo ako hudobník, alebo ako športovec, z takýchto osobne vykonávaných činností v Slovenskej republike sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 zdaniť v SR. Právo na zdanenie predmetných príjmov má SR v zmysle slovenskej daňovej legislatívy.

Takýto príjem je podľa § 43 ods. 2 zákona o dani z príjmov zdaňovaný daňou vyberanou zrážkou, ak sa nepostupuje podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov a nadväzne podľa ods. 14 tohto ustanovenia. Podľa § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov povinnosť vyberať daň zrážkou vo výške 19% ak ide o daňovníka zo spolupracujúceho štátu má slovenský platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka (bez ohľadu na moment vykonávania činnosti daňovníka). Ak ide o daňovníka z nespolupracujúceho štátu, platiteľ má povinnosť zraziť zrážkovú daň vo výške 35 % a odviesť správcovi dane. Súčasne má platiteľ povinnosť zaslať správcovi dane Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou do 15. dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech daňovníka. Platiteľ dane teda umelcovi reálne vyplatí len príjem znížený o zrazenú daň, ktorú je povinný odviesť správcovi dane v súlade s § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Príjmy umelcov, z ktorých bola daň zrazená zrážkou, sa môžu v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov považovať za preddavok na daň. Ak sa daňovník (český umelec) rozhodne, že bude daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní v SR, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku (§ 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Od 1.1.2016 pri všetkých príjmoch, ktoré spadajú pod ustanovenia autorského zákona (autori, umelci) zdaňovaných daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov sa môže autor/umelec dopredu písomne dohodnúť (môže byť aj jednoduchá klauzula priamo v zmluve), že sa mu daň zrážať nebude, čo znamená, že bude podávať daňové priznanie, kde potom zaradí takto dosahované príjmy medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Táto úprava sa týka príjmov dosahovaných na území SR daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou ako aj daňovníkmi s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Ak ide o príjmy podľa § 43 ods.13 zákona o dani z príjmov (príjmy fondu prevádzky, údržby a opráv za prenájom, predaj spoločných priestorov, príjmy zo zmluvných pokút a úrokov z omeškania v spoločenstvách vlastníkov bytov) je platiteľ dane povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané v prospech účtu fondu prevádzky, údržby a opráv. Súčasne je platiteľ v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 13 zákona o dani z príjmov - vzor tohto oznámenia OZN4313v20 platí pre rok 2024 a povinnosť podať ho správcovi dane vzniká najneskôr do 31.1.2025.

Dani vyberanej zrážkou podlieha u daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie aj výnos (príjem) z dlhopisov a pokladničných poukážok, alebo výnos (príjem) z ich predaja. Platiteľom dane z výnosov (príjmov) z dlhopisov a pokladničných poukážok a z výnosov (príjmov) z predaja dlhopisov a pokladničných poukážok je daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, ktorý je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu boli tieto príjmy vyplatené, poukázané alebo pripísané v prospech. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane Oznámenie platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov vzor tohto oznámenia OZN4315v20 sa použije v zdaňovacom období, ktoré končí 31.12.2024 a povinnosť podať ho správcovi dane vzniká najneskôr do 31.1.2025.

S účinnosťou od 1. januára 2025 sa z okruhu príjmov podľa § 43 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov u daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (aj ak plynú zo zdrojov v zahraničí) vylučujú výnosy (príjmy) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vydaných v mene SR, iným členským štátom EÚ alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHP. Z týchto príjmov vyplatených od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 sa daň bude vyberať zrážkou vo výške 16% (a z príjmov vyplatených po 31. decembri 2025 vo výške 13%) podľa § 43 ods. 3 písm. v) zákona o dani z príjmov a budú súčasťou nového oznámenia podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

Daňou vyberanou zrážkou sa výnosy (príjmy) z dlhopisov a pokladničných poukážok a z ich predaja zdania aj vtedy, ak plynú daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie zo zdrojov v zahraničí. Ak mu tieto príjmy plynú zo štátu, s ktorým má Slovenská republika uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zamedzení dvojitého zdanenia podľa tejto zmluvy, s výnimkou uvedenou v § 45 ods. 3 písm. c)zákona o dani z príjmov. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou môže v týchto prípadoch zamedziť dvojitému zdaneniu v príslušnom Oznámení platiteľa dane podľa § 43 ods. 15 zákona o dani z príjmov.

Ak daňovníkovi nezaloženému alebo nezriadenému na podnikanie plynú príjmy z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), zdaňujú sa zrážkou. Daň vyberanú zrážkou nie je možné považovať za preddavok na daň, daňová povinnosť sa aj v tomto prípade považuje u týchto daňovníkov za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane podľa § 43 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov.

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je podľa § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov daňovník povinný podať v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Túto lehotu si daňovník môže predĺžiť v súlade s ustanovením § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Daňové priznanie podáva daňovník správcovi dane.

Daňovníci, ktorí nie sú zriadení alebo založení na podnikanie majú negatívne vymedzenú povinnosť podať daňové priznanie v § 41 ods. 1 zákona o dani z príjmov :

Príklad č.26

Obec dosiahla príjmy zo štátneho rozpočtu na účely výkonu verejnej správy, príjmy z miestnych poplatkov a daní, dotáciu z Európskej únie a príjmy z úrokov z účtu vedeného v banke. Má povinnosť podať daňové priznanie?

Áno, pretože okrem príjmov vyberaných zrážkou dosiahla aj príjmy, ktoré sú predmetom dane a napriek skutočnosti, že sú tieto príjmy následne oslobodené od dane, vzniká jej povinnosť podať daňové priznanie. Oslobodenie si uplatní v daňovom priznaní.

Príklad č.27

Občianske združenie dosiahlo v roku 2024 príjmy z podielu zaplatenej dane, dary od fyzických a právnických osôb, príjmy z členských príspevkov určené v stanovách a príjmy z úrokov z účtu vedeného v banke. Vzniká mu povinnosť podať daňové priznanie?

Nie, pretože dosiahlo len príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (podiel zaplatenej dane, dary), príjmy z členských príspevkov oslobodené od dane podľa §13 ods.2 písm. b) zákona o dani z príjmov a príjmy vyberané zrážkou (úroky).

Príklad č.28

Občianske združenie dosiahlo v roku 2024 príjmy z podielu zaplatenej dane, dary od fyzických a právnických osôb, príjmy z členských príspevkov určené v stanovách, dotáciu od obce na svoju činnosť a príjmy z úrokov z účtu vedeného v banke. Vzniká povinnosť podať daňové priznanie?

Áno, pretože okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane (podiel zaplatenej dane, dary), príjmov z členských príspevkov oslobodených od dane podľa §13 ods.2 písm. b) zákona o dani z príjmov a príjmov vyberaných zrážkou (úroky) dosiahlo aj príjmy, ktoré sú predmetom dane (dotáciu od obce), ktoré sú následne oslobodené od dane, oslobodenie si občianske združenie uplatní v podanom daňovom priznaní.

Daňové priznanie je daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie povinný podať aj vtedy, ak ho na podanie vyzve daňový úrad.

V lehote na podanie daňového priznania je daňovník nezriadený alebo nezaložený na podnikanie povinný daň z príjmov právnickej osoby aj zaplatiť. Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne sumu 5 eur.

Vyplnenie daňového priznania

Daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádzajú:

To znamená, že aj daňovníci nezaložení alebo nezriadení na podnikanie pre účely zistenia základu dane vyplnia r. 100 daňového priznania - účtovný výsledok hospodárenia pred zdanením alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami, ktorý následne upravujú na základ dane podľa § 14 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie sú v tlačive daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby určené predovšetkým nasledujúce riadky:

• r. 100 - účtovný výsledok hospodárenia v nadväznosti na údaje z tabuľky C1 alebo C2 uvedenej v III. Časti tlačiva daňového priznania,
• r.130 - výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 zákona o dani z príjmov; ide o odpočet výdavkov vynaložených na príjmy oslobodené od dane alebo príjmy nezahŕňané do základu dane (prenos údajov z r. 14 tabuľky A uvedenej v III.časti tlačiva),
• r. 210 - príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov, ak sú súčasťou účtovného výsledku hospodárenia uvedeného na r. 100 ( tieto príjmy sa tu uvedú len ak v súlade s platnými postupmi účtovania boli účtované do výnosov);od 1.1.2019 aj príjmy vyberané zrážkou podľa §43 zákona o dani z príjmov, u ktorých je vybratím dane zrážkou splnená daňová povinnosť,
• r. 220 - príjmy, ktoré nie sú predmetom dane u daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie, ak sú súčasťou výsledku hospodárenia alebo rozdielu medzi príjmami a výdavkami na r.100 a nie sú uvedené na r. 210,
• r. 230 - všetky príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 13 zákona, ak sú tieto príjmy súčasne uvedené na r. 100,
• r.560 – úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) pre účely aplikácie zníženej sadzby dane z príjmov právnických osôb vo výške 15 %, ak ich úhrn nepresiahne 60 000 eur vrátane sa prvý krát použije v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr po 1.1.2024. Úhrn zdaniteľných príjmov sa vypočíta z riadku 6 tabuľky C1 a C2 predovšetkým znížený o tie príjmy (výnosy), ktoré nie sú predmetom dane, alebo sú od dane oslobodené, resp. sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov).

Ak daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie realizuje kontrolované transakcie so závislými osobami podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov v tlačive daňového priznania označí túto skutočnosť v zaškrtávacom poli na prednej strane tlačiva a taktiež vyplní tabuľku I – Transakcie závislých osôb podľa § 2 písm. n) zákona.

Tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby, ktoré je totožné so vzorom tlačiva vydaného Ministerstvom financií SR, je umiestnené aj na internetovej stránke Finančného riaditeľstva SR. Pre zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2024 je platné tlačivo daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby - DPPOv24

Účtovníctvo daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie

Právnické osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, sú podľa § 1 ods. 2 zákona o účtovníctve účtovnými jednotkami, čo znamená, že sú povinné viesť účtovníctvo a vždy zostaviť účtovnú závierku.

Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie majú povinnosť v zmysle § 9 ods. 1 zákona č.431/2002 Z. z o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Výnimku tvoria v nadväznosti na § 9 ods. 2 zákona o účtovníctve títo daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie, ktorí môžu účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva:

Na účely zákona o účtovníctve sa príjmom rozumie akýkoľvek prírastok peňažných prostriedkov, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný alebo tiež akýkoľvek prírastok ekvivalentov peňažných prostriedkov účtovnej jednotky, t.j. zdaňovaný aj nezdaňovaný, napr. prijaté dotácie, prijatý úver pripísaný na účet, prijatý finančný dar pripísaný na účet alebo vložený v hotovosti do pokladne, atď. Ak teda účtovná jednotka nepodniká, nie je subjektom verejnej správy, ale jej príjem spolu so všetkými prírastkami a ekvivalentami peňažných prostriedkov (prijatou dotáciou, úverom, atď.) je vyšší ako 200 000 eur, je povinná viesť účtovníctvo v sústave podvojného účtovníctva, a to od účtovného obdobia nasledujúceho po účtovnom období, v ktorom suma príjmov presiahla 200 000 eur.

Prechod zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva je povinný, ak účtovná jednotka nespĺňa podmienky pre vedenie jednoduchého účtovníctva. Prechod sa uskutočňuje vždy len k prvému dňu účtovného obdobia z dôvodu zmeny účtovnej sústavy.

Pri prechode medzi účtovnými sústavami postupuje účtovná jednotka podľa Opatrenia Ministerstva financií SR č. 17 599/2003-92 , ktorým sa ustanovuje postup účtovania pri prechode zo sústavy jednoduchého účtovníctva na podvojné účtovníctvo a postup účtovania pri prechode zo sústavy podvojného účtovníctva na jednoduché účtovníctvo pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené za účelom podnikania v znení neskorších predpisov

Upozornenie:

V zmysle zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike, a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2019 „registrovaný sociálny podnik“, ktorým môže byť aj občianske združenie, nadácia, účelové zariadenie cirkvi, nezisková organizácia je povinný účtovať v sústave podvojného účtovníctva. Účtovným obdobím registrovaného sociálneho podniku je kalendárny rok.

Poznámka

Novelou Daňového poriadku účinnou od 1.1.2020 na účely tohto zákona a osobitných predpisov (aj zákona o dani z príjmov) sa organizačná jednotka združenia, ktorá koná vo svojom mene považuje za právnickú osobu (napríklad organizačné jednotky občianskeho združenia podľa §11a zákona č.83/1990 Zb. o združovaní občanov v z. n. p.) .

Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Na účely podania daňového priznania je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť do registra účtovných závierok (v zmysle § 49 ods. 11 zákona o dani z príjmov).

Ak má teda účtovná jednotka povinnosť podať daňové priznanie, toto predkladá daňovému úradu v termíne na podanie daňového priznania k dani z príjmov a v tomto termíne je zároveň povinná uložiť účtovnú závierku do registra účtovných závierok. Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie sú od 1.1.2022 v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (novela zákona č. 456/2021 Z.z.) povinní ukladať dokumenty podľa § 23 ods. 2 – to znamená, aj riadnu individuálnu účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky v elektronickej podobe.

Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva postupujú podľa Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení opatrenia č. MF/27210/2011-74, opatrenia č. MF/22612/2012-74, opatrenia č. MF/17695/201374, opatrenia č. MF/19751/2015-74, opatrenia č. MF/13416/2018-74, opatrenia č. MF/011075/2020-74, opatrenia č. MF/011077/2021-74, opatrenia č MF/011687/2023-74 a opatrenia č.MF/013647/2024-74.

Podľa § 25 ods. 4 tohto opatrenia sa vo výkaze o príjmoch a výdavkoch uvádzajú jednotlivé položky príjmov a výdavkov v členení podľa druhov za nezdaňovanú činnosť a za zdaňovanú činnosť v eurách zaokrúhlene na dve desatinné miesta.

Ukladanie účtovných dokumentov za účtovné obdobie po 31.12 2024:

Na zostavenie individuálnej účtovnej závierky po 31.12.2024 sa použije vzor účtovnej závierky neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva uvedený v prílohe k opatreniu MF SR č. MF/011077/202174 (FS pod por.č.21/2021) Úč NO, ktorej neoddeliteľnými súčasťami sú účtovné výkazy:

Vzor Účtovnej závierky UZNOv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave jednoduchého účtovníctva (platná od 1.1.2022) sa prvýkrát použije pri zostavovaní riadnej účtovnej závierky, mimoriadnej účtovnej závierky a priebežnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré začína po 31. decembri 2021. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie

Daňovníci nezriadení alebo nezaložení na podnikanie, ktorí majú povinnosť účtovať v sústave podvojného účtovníctva, pri jeho vedení postupujú podľa Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení opatrenia z 27. novembra 2008 č. MF/24485/2008-74, opatrenia z 12. marca 2009 č. MF/10294/2009-74, opatrenia z 3. decembra 2009 č. MF/25238/2009-74, opatrenia z 26. novembra 2010 č. MF/25000/2010-74, opatrenia z 13. decembra 2011 č. MF/26582/2011-74, opatrenia z 20. novembra 2013 č. MF/17613/2013-74, opatrenia z 3. decembra 2014 č. MF/22612/2014-74, opatrenia z 2. decembra 2015 č. MF/19760/2015-74, opatrenia z 19. septembra 2018 č. MF/13135/2018-74, opatrenia z 5. decembra 2018 č. MF/16715/2018-74 , opatrenia z 9. decembra 2020 č. MF/014816/2020-74, opatrenia č. MF/013340/2023-74 a patrenia č.MF/013620/2024-74.

Daňovníci, ktorí nie sú zriadení alebo založení na podnikanie účtujúci v sústave podvojného účtovníctva postupujú pri zostavovaní účtovnej závierky podľa Opatrenia MF SR z 30.októbra 2013 č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovné jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania, ktoré sa mení dopĺňa Opatrením MF SR z 3.novembra 2021 č. MF/011079/2021-74.

Na zostavenie individuálnej účtovnej závierky po 31.12.2024 sa použije vzor účtovnej závierky neziskovej účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva uvedený v prílohe k opatreniu MF SR č. MF/011079/2021-74 (FS pod por.č 19/2021) Úč NUJ, ktorej neoddeliteľnými súčasťami sú účtovné výkazy:

• Súvaha Úč NUJ 1-01
• Výkaz ziskov a strát Úč NUJ 2-01
• Poznámky Úč NUJ 3-01

Vzor Účtovnej závierky UZNUJv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (platná od 1.1.2022) sa prvýkrát použije pri zostavovaní riadnej účtovnej závierky, mimoriadnej účtovnej závierky a priebežnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré začína po 31. decembri 2021. Nájdete ho po prihlásení do Osobnej internetovej zóny na stránke www.financnasprava.sk, v časti Katalógy/Katalóg formulárov/Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ), takto:

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie

§ UZNUJv21 Účtovná závierka neziskovej účtovnej jednotky v sústave podvojného účtovníctva (platná od 1.1.2022) Upozornenie:

Podanie vyplneného formulára je umožnené až po priložení minimálne 1 súboru, ktorý reprezentuje Poznámky účtovnej jednotky, inak nebude účtovná závierka postúpená do registra.

Nezisková účtovná jednotka (napr. nezisková organizácia, neinvestičný fond, nadácia) účtujúca v sústave podvojného účtovníctva uloží ako prílohu svoju výročnú správu a správu audítora v „pdf“ formáte do časti „ + Prílohy“. Pre každý typ dokumentu je potrebné vykonať samostatné podanie cez nový formulár všeobecného podania. Priložiť súbor/y rôznych typov dokumentov naraz nie je vhodné, ovplyvní to následné zobrazenie v registri (napr. pri zvolenom type dokumentu výročná správa sú všetky priložené súbory považované za výročnú správu).

Oblasť: Účtovné dokumenty – Register účtovných závierok (RÚZ)

• Účtovné výkazy pre neziskové organizácie

V súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve v znení účinnom od 1. januára 2022 daňovník nezriadený alebo nezaložený na účely podnikania oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra účtovných závierok už len v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického tlačiva Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky - OZOZNv21 (platné od 1.1.2022).

Nový vzor oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky sa použije na všetky podania po 1. januári 2022, t.j. aj na roky pred 1.1.2022.

Účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania ukladajú účtovné závierky do Registra účtovných závierok (ďalej len „RÚZ“) elektronicky:

Povinnosť uložiť dokumenty do RÚZ sa nevzťahuje na účtovnú jednotku, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania, okrem subjektov verejnej správy, ak:
Lehota na uloženie účtovnej závierky do RÚZ je 6 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak (napr. § 49 ods. 2 a ods. 3 zákona o dani z príjmov, § 24 ods. 3 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch v z. n. p.; § 33 ods. 4 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v z. n. p., atď. ).

Sumy v účtovných závierkach pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania sa vykazujú v eurocentoch, v poznámkach v celých eurách alebo v eurocentoch.

Príklad č.29

Aká je lehota na uloženie účtovnej závierky k 31.12.2024 neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby podľa zákona č. 213/1997 Z. z., ak:

Lehota na uloženie účtovnej závierky neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby podľa príkladu je takáto:
Schválenie účtovnej závierky podlieha osobitným predpisom, napr. schválenie správnou radou v zmysle § 19 ods. 2 písm. b) zákona č. 213/1997. Účtovná jednotka ukladá oznámenie o schválení ÚZ do 15 kalendárnych dní odo dňa schválenia, ak v čase podania účtovnej závierky táto už nebola schválená

Rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a VÚC postupujú podľa Opatrenia MF SR z 5. decembra 2007 č. MF/25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov. Na zostavenie individuálnej účtovnej závierky po 31.12.2023 sa použije vzor účtovnej závierky uvedený v prílohe k opatreniu MF SR č. MF/13542/2023-36 uverejnený v príspevku č.14(b) vo FS v roku 2023, ktorej neoddeliteľnými súčasťami sú:

• Súvaha Úč ROPO SFOV 1-01,
• Výkaz ziskov a strát Úč ROPO SFOV 2-01,
• Poznámky.

Bližšie informácie o štruktúre súborov a postupe ukladania dokumentov do Registra účtovných závierok prostredníctvom systémov CKS a RISSAM, výkazy sú dostupné na webovej stránke MF SR, link:
Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. decembra 2024 č. MF/015214/2024-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2008 č. MF/22273/2008-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií, inštitúcie elektronických peňazí a pobočky zahraničných finančných inštitúcií a o zmene niektorých opatrení v znení neskorších predpisov (ďalej len „opatrenie“) nadobúda účinnosť 31. decembra 2024 a 1. januára 2025. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia je uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 373/2024 Z. z.

Opatrenie je uverejnené na webovom sídle Slov-Lex v Registri opatrení (www.slov-lex.sk) pod číslom 25/2024 R. o. a vo Finančnom spravodajcovi pre rok 2024 v príspevku č. 26, ktorý je prístupný v elektronickej podobe na webovom sídle www.finance.gov.sk.

Zmeny a doplnenia, ktoré nadobúdajú účinnosť 31. decembra 2024, sa týkajú účtovania dorovnávacej dane. Dorovnávaciu daň na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín upravuje zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 355/2024 Z. z. Spôsob účtovania dorovnávacej dane je rovnaký ako pri splatnej dani z príjmov, keďže výpočet dorovnávacej dane vychádza zo zisku alebo straty za účtovné obdobie zistené v účtovníctve, tzn. dorovnávacia daň sa podľa § 40 ods. 1 účtuje ako náklad na účtoch účtovej skupiny 68 Daň z príjmov. V zmysle § 40 ods. 15 na účely účtovania o odloženej dani sa dorovnávacia daň nezohľadňuje, pričom informácie o dorovnávacej dani sa uvádzajú v poznámkach účtovnej závierky účtovnej jednotky, ktorá účtuje o odloženej dani z príjmov.

K ustanoveniam, ktoré sa týkajú účtovania dorovnávacej dane, sa vzťahuje prechodné ustanovenie § 52a, podľa ktorého sa tieto ustanovenia v znení účinnom od 31. decembra 2024 prvýkrát použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 31. decembru 2024, pričom ak účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku ku dňu, ktorý predchádza 31. decembru 2024, môže tieto ustanovenia použiť aj pri zostavovaní tejto účtovnej závierky, ak sa táto účtovná závierka zostavuje po 31. decembri 2024.

Zmeny a doplnenia, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, sa týkajú účtovania kryptoaktív v nadväznosti na zákon č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 248/2024 Z. z.“). Ide o zmeny a doplnenia v nasledovných ustanoveniach: - § 2 písm. a) a b) – do položiek finančného majetku sa v § 2 písm. a) dopĺňajú kryptoaktíva. Pojem „kryptoaktívum" je definovaný v ČI. 3 ods. 1 bod 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023) v platnom znení (ďalej len „nariadenie MiCA"). Súčasne sa v nadväznosti na prístup k tokenom elektronických peňazí v ČI. 3 ods. 1 bod 7 a Čl. 48 ods. 2 nariadenia MiCA do § 2 písm. b) dopĺňajú tokeny elektronických peňazí, ktoré sú krátkodobým finančným majetkom obdobným ako peňažné prostriedky a považujú sa

Ostatné zmeny:

Vzor účtovnej závierky Platobnej inštitúcie a Inštitúcie elektronických peňazí so súčasťami súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky ustanovený v prílohe č. 2 k opatreniu č. MF 22273/2008-74 (označenie vzoru tlačiva ÚČ PI-IEP 1-4) sa mení a dopĺňa nasledovne:

V prílohe č. 4 k opatreniu č. MF/22273/2008-74 Rámcová účtová osnova pre záručné fondy, inštitúcie elektronických peňazí a pre pobočky zahraničných finančných inštitúcií sa dopĺňajú účtové triedy 1, 3, 7 a 9 o účty týkajúce sa tokenov elektronických peňazí, tokenov naviazaných na aktíva, úžitkových tokenov a ostatných kryptoaktív. Február 2025

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. decembra 2024 č. MF/013620/2024-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov (ďalej len „opatrenie“) nadobúda účinnosť 31. decembra 2024 a 1. januára 2025. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia je uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 396/2024 Z. z.

Opatrenie je uverejnené na webovom sídle Slov-Lex v Registri opatrení (www.slov-lex.sk) pod číslom 27/2024 R. o. a vo Finančnom spravodajcovi pre rok 2024 v príspevku č. 23, ktorý je prístupný v elektronickej podobe na webovom sídle www.finance.gov.sk.

Zmeny a doplnenia, ktoré nadobúdajú účinnosť 31. decembra 2024, sa týkajú:

Ďalšie úpravy s účinnosťou od 31. decembra 2024 sa týkajú aktualizácie a doplnení poznámok pod čiarou k odkazom 8, 10a) a 37.

Zmeny a doplnenia, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, sa týkajú najmä účtovania kryptoaktív v nadväznosti na zákon č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o zmeny a doplnenia v nasledovných ustanoveniach:

Ostatné zmeny:
Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica
Odbor daňovej metodiky
január 2025

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. decembra 2024 č. MF/015213/2024-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. decembra 2007 č. MF/26307/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní a označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení týchto položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie, o rámcovej účtovej osnove a postupoch účtovania pre obchodníkov s cennými papiermi a pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi a o zmene a doplnení niektorých opatrení v znení neskorších predpisov (ďalej len „opatrenie“) nadobúda účinnosť 31. decembra 2024 a 1. januára 2025. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia je uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 372/2024 Z. z.

Opatrenie je uverejnené na webovom sídle Slov-Lex v Registri opatrení (www.slov-lex.sk) pod číslom 24/2024 R. o. a vo Finančnom spravodajcovi pod poradovým číslom 25/2024, ktorý je prístupný v elektronickej podobe na webovom sídle www.finance.gov.sk.

Zmeny a doplnenia, ktoré nadobúdajú účinnosť 31. decembra 2024, sa týkajú účtovania dorovnávacej dane. Dorovnávaciu daň upravuje zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 355/2024 Z. z. Spôsob účtovania dorovnávacej dane je rovnaký ako pri splatnej dani z príjmov, keďže výpočet dorovnávacej dane vychádza zo zisku alebo straty za účtovné obdobie zistené v účtovníctve, tzn. dorovnávacia daň sa podľa § 43 ods. 1 účtuje na účtoch účtovej skupiny 68 – Daň z príjmov. V zmysle § 43 ods. 15 sa pri výpočte odloženej dane z príjmov dorovnávacia daň nezohľadňuje, pričom informácie o dorovnávacej dani sa uvádzajú v poznámkach účtovnej jednotky, ktorá účtuje o odloženej dani z príjmov.

K ustanoveniam, ktoré sa týkajú účtovania dorovnávacej dane, sa vzťahuje prechodné ustanovenie § 48a, podľa ktorého sa tieto ustanovenia v znení účinnom od 31. decembra 2024 prvýkrát použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 31. decembru 2024, pričom ak účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku ku dňu, ktorý predchádza 31. decembru 2024, môže tieto ustanovenia použiť aj pri zostavovaní tejto účtovnej závierky, ak sa táto účtovná závierka zostavuje po 31. decembri 2024.

Zmeny a doplnenia, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025 sa týkajú najmä účtovania kryptoaktív a vykazovania kryptoaktív v účtovnej závierke v nadväznosti na zákon č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o nasledovné zmeny a doplnenia:
V § 1 sa dopĺňa okruh účtovných jednotiek, pre ktoré je opatrenie MF SR č. MF/26307/2007-74 určené, a to o nový typ subjektov vyplývajúcich z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023) v platnom znení (ďalej len „nariadenie MiCA“), ktorým bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na činnosť poskytovateľa služieb kryptoaktív v súlade s čl. 63 nariadenia MiCA.

Opatrenie zavádza nové pojmy ako sú tokeny elektronických peňazí, kryptoaktívum a druhy kryptoaktív ako je token naviazaný na aktíva, úžitkový token a ostatné kryptoaktívum.

Tokeny elektronických peňazí
Do § 2 písm. a), v ktorom sú definované peňažné prostriedky, sa dopĺňa nový pojem „tokeny elektronických peňazí“ s odkazom na čl. 3 ods. 1 bod 7 nariadenia MiCA, podľa ktorého „token elektronických peňazí“ je druh kryptoaktíva, ktorého účelom je zachovávať stabilnú hodnotu naviazaním na hodnotu jednej oficiálnej meny a v zmysle čl. 48 ods. 2 nariadenia MiCA sa tokeny elektronických peňazí považujú za elektronické peniaze. Preto sa o nich účtuje ako o peňažných prostriedkoch, pričom v prílohe č. 4 Rámcová účtová osnova pre obchodníkov s cennými papiermi sa dopĺňa účtová trieda 1 – Pokladničné účty a bankové účty o účtovú skupinu 14 – Tokeny elektronických peňazí. V súvislosti s tokenmi elektronických peňazí sa dopĺňa ich vykazovanie v účtovnej závierke, a to v prílohe č. 1, v ktorej je uvedené usporiadanie a obsahové vymedzenie položiek účtovnej závierky, v časti „POZNÁMKY“ v písmene F časti Súvaha A. Aktíva sa prvá tabuľka s údajmi o peňažných prostriedkoch a o ekvivalentoch peňažných prostriedkoch dopĺňa o tokeny elektronických peňazí.

Kryptoaktíva okrem tokenov elektronických peňazí
Do § 2 písm. d), v ktorom je definovaný finančný majetok, sa dopĺňa nový pojem „kryptoaktívum“ s odkazom na čl. 3 ods. 1 bod 5 nariadenia MiCA, podľa ktorého „kryptoaktívum“ je digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré možno prevádzať a elektronicky uchovávať použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie.
Opatrenie ustanovuje účtovanie (§ 32b) a vykazovanie rôznych druhov kryptoaktív (príloha č. 1 časť „POZNÁMKY“). Pre prehľadnosť uvádzame úpravu pre rôzne druhy kryptoaktív v tabuľke.

Druh kryptoaktíva okrem tokenov elektronických peňazí	Ustanovenia upravujúce účtovanie kryptoaktív okrem tokenov elektronických peňazí	Zmeny súvisiace s kryptoaktívami okrem tokenov elektronických peňazí	Zmeny súvisiace s vykazovaním kryptoaktív okrem tokenov elektronických peňazí v účtovnej závierke
Token naviazaný na aktíva je druh kryptoaktíva, ktorý nie je tokenom elektronických peňazí a ktorý má za cieľ zachovať stabilnú hodnotu tým, že odkazuje na inú hodnotu alebo právo alebo ich kombináciu vrátane jednej alebo viacerých oficiálnych mien (čl. 3 ods. 1 bod 6 nariadenia MiCA)	Účtovanie v účtovníctve emitenta tokenu naviazaného na aktíva: § 32b ods. 1 až 4	Podľa § 47 ods. 9 sa v účtovej triede 9 – Podsúvahové účty na účtoch účtovej skupiny 99 – Evidenčné účty účtujú aj tokeny naviazané na aktíva, úžitkové tokeny a ostatné kryptoaktíva. Na účely účtovania kryptoaktív v prílohe č. 4 Rámcová účtová osnova pre obchodníkov s cennými papiermi: - v účtovej triede 3 sa mení jej názov a vkladá sa nová účtová skupina 33 s novými účtami; - v účtovej triede 9 účtová skupina 99 sa dopĺňa novými účtami, pričom sú tu zahrnuté rôzne druhy kryptoaktív.	V prílohe č. 1 v časti „POZNÁMKY“ v písmene F časti Súvaha A. Aktíva sa dopĺňa nová tabuľka, v ktorej sa vykazujú kryptoaktíva okrem tokenov elektronických peňazí.
Úžitkový token je druh kryptoaktíva, ktoré je určené len na poskytovanie prístupu k tovaru alebo službe, ktoré poskytuje jeho emitent (čl. 3 ods. 1 bod 9 nariadenia MiCA)	Účtovanie v účtovníctve emitenta úžitkového tokenu: § 32b ods. 5 a 6
Ostatné kryptoaktívum je kryptoaktívum iné ako token naviazaný na aktíva, token elektronických peňazí a úžitkový token (§ 32b ods. 7)	Účtovanie v účtovníctve emitenta ostatného kryptoaktíva: § 32b ods. 7 a 8

V súvislosti s poskytovaním služieb kryptoaktív obchodníkmi s cennými papiermi boli doplnené nasledovné ustanovenia a prílohy:

• § 13 ods. 1 – prehľad o majetku klientov sa dopĺňa o majetok klientov a záväzky na vrátenie tohto majetku, ktoré súvisia s poskytovaním služieb kryptoaktív;
• § 34 ods. 7 – dopĺňa sa poskytovanie služieb kryptoaktív pre klientov s odkazom na čl. 3 ods. 1 bod 16 nariadenia MiCA, v ktorom je definovaný pojem „služby kryptoaktív“, pričom o operáciách s kryptoaktívami sa účtuje obdobne ako s ostatným majetkom klientov;
• § 46 ods. 3 – dopĺňa sa účtovanie služby kryptoaktív v rámci podsúvahovej evidencie;
• v prílohe č. 1 – v rámci usporiadania a obsahového vymedzenia položiek účtovnej závierky sa údaje súvisiace s poskytovaním služieb kryptoaktív dopĺňajú nasledovne:
o v časti „SÚVAHA“ – v časti Aktíva sa položka „Pohľadávky voči klientom“ dopĺňa o pohľadávky voči klientom z poskytnutých služieb kryptoaktív,
o v časti „VÝKAZ ZISKOV A STRÁT“ –položka „Čistý zisk alebo strata z poskytovania investičných služieb, vedľajších služieb a investičných činností“ sa dopĺňa o čistý zisk alebo stratu z poskytnutých služieb kryptoaktív,
o v časti „POZNÁMKY“ – sa tabuľka v písmene E Prehľad o majetku klientov dopĺňa o kryptoaktíva klientov okrem tokenov elektronických peňazí, o záväzky z kryptoaktív klientov okrem tokenov elektronických peňazí a o záväzky zo správy a úschovy kryptoaktív klientov. Ďalej v písmene F časti Súvaha A. Aktíva sa druhá tabuľka, v ktorej sa vykazujú pohľadávky voči klientom z poskytnutých služieb, dopĺňa o služby kryptoaktív a v písmene F časti Výkaz ziskov a strát sa prvá tabuľka, v ktorej sa vykazujú výnosy z odplát a provízií, dopĺňa o výnosy zo služieb kryptoaktív;
• v prílohe č. 4 Rámcová účtová osnova pre obchodníkov s cennými papiermi sa v súvislosti s poskytovaním služieb kryptoaktív:
o v účtovej triede 3 účtová skupina 34 Rôzne pohľadávky a záväzky dopĺňa účtom „Záväzky voči držiteľom kryptoaktív“,
o v účtovej triede 7 účtová skupina 76 Ostatné prevádzkové výnosy dopĺňa účtom „Výnosy z investovania rezervy aktív“.

Okrem týchto zmien v prílohe č. 1 v časti „POZNÁMKY“ písmene F časti Výkaz ziskov a strát sa tabuľka n.2., v ktorej sa vykazujú dane a poplatky, dopĺňa o daň z finančných transakcií. Vypracoval: Odbor daňovej metodiky FR SR
Január 2025

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. decembra 2024 č. MF/014948/2024-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „opatrenie“) nadobúda účinnosť 31. decembra 2024 a 1. januára 2025. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia je uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 370/2024 Z. z.

Opatrenie je uverejnené na webovom sídle Slov-Lex v Registri opatrení (www.slov-lex.sk) pod číslom 22/2024 R. o. a vo Finančnom spravodajcovi pod poradovým číslom 24/2024, ktorý je prístupný v elektronickej podobe na webovom sídle www.finance.gov.sk.

Zmeny a doplnenia, ktoré nadobúdajú účinnosť 31. decembra 2024, sa týkajú účtovania dorovnávacej dane. Dorovnávaciu daň na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín upravuje zákon č. 507/2023 Z. z. o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 355/2024 Z. z. Spôsob účtovania dorovnávacej dane je rovnaký ako pri splatnej dani z príjmov, keďže výpočet dorovnávacej dane vychádza zo zisku alebo straty za účtovné obdobie zistené v účtovníctve, tzn. dorovnávacia daň sa podľa § 52 ods. 1 a 67 ods. 1 účtuje na účte 341 – Daň z príjmov a na ťarchu účtov účtovej skupiny 59 – Dane z príjmov a prevodové účty. V zmysle § 10 ods. 20 sa pri výpočte odloženej dane dorovnávacia daň nezohľadňuje, pričom informácie o dorovnávacej dani sa uvádzajú v poznámkach účtovnej jednotky, ktorá účtuje o odloženej dani z príjmov.

K ustanoveniam, ktoré sa týkajú účtovania dorovnávacej dane, sa vzťahuje prechodné ustanovenie § 86n, podľa ktorého sa tieto ustanovenia v znení účinnom od 31. decembra 2024 prvýkrát použijú pri zostavovaní účtovnej závierky, ktorá sa zostavuje k 31. decembru 2024, pričom ak účtovná jednotka zostavuje účtovnú závierku ku dňu, ktorý predchádza 31. decembru 2024, môže tieto ustanovenia použiť aj pri zostavovaní tejto účtovnej závierky, ak sa táto účtovná závierka zostavuje po 31. decembri 2024.

Ďalšie úpravy s účinnosťou od 31. decembra 2024 sa týkajú číslovania odkazov k poznámkam pod čiarou.

Zmeny a doplnenia, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2025, sa týkajú účtovania kryptoaktív a účtovania dane z finančných transakcií.

1. Účtovanie kryptoaktív

Zmeny a doplnenia v oblasti kryptoaktív vyplývajú zo zákona č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o zmeny a doplnenia v nasledovných ustanoveniach:
• § 4 – dopĺňa sa nové hľadisko pri vytváraní analytických účtov, a to členenie podľa jednotlivých kryptoaktív. Pojem „kryptoaktívum“ je definované v Čl. 3 ods. 1 bod 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023) v platnom znení (ďalej len „nariadenie MiCA“) ako digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré možno prevádzať a elektronicky uchovávať použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie, pričom v rámci tejto definície je obsiahnutý aj doteraz používaný pojem „virtuálna mena“; • § 17 ods. 10 písm. a) a § 46 ods. 2 – dopĺňa sa nový pojem „tokeny elektronických peňazí“, ktoré sú krátkodobým finančným majetkom obdobným ako peňažné prostriedky a v zmysle čl. 48 ods. 2 nariadenia MiCA sa považujú za elektronické peniaze, preto sa o nich účtuje ako o peňažných prostriedkoch, a to v rámci účtovej skupiny 22 – Účty v bankách, napríklad na účte 222 – Tokeny elektronických peňazí, ktorý si v účtovnom rozvrhu vytvorila účtovná jednotka; • § 17 ods. 10 písm. c), § 46 ods. 6, § 80 ods. 8 a § 85 ods. 2 písm. n) – zosúladenie znenia ustanovení s novou terminológiou používanou v súlade s nariadením MiCA a tiež v § 25 ods. 1 písm. h) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Pojem „virtuálna mena“ sa nahrádza pojmom „kryptoaktívum“ a pojem „virtuálna mena nadobudnutá ťažbou“ sa nahrádza pojmom „kryptoaktívum nadobudnuté overovaním transakcií v sieti daného kryptoaktíva“; • § 30f – dopĺňa sa účtovanie:

• v účtovníctve emitenta úžitkového tokenu, ktorým sa v zmysle čl. 3 ods. 1 bod 9 nariadenia MiCA rozumie druh kryptoaktíva, ktoré je určené len na poskytovanie prístupu k tovaru alebo službe, ktoré poskytuje jeho emitent, pričom o výnose sa účtuje až pri uplatnení úžitkového tokenu za dodaný tovar alebo službu (pri poskytnutí prístupu k tovaru alebo službe), ku ktorému sa emitent úžitkového tokenu zaviazal v informačnom dokumente podľa čl. 6 nariadenia MiCA (ide o tzv. biely doklad);
• v účtovníctve emitenta ostatného kryptoaktíva, ktorým je iné kryptoaktívum ako token elektronických peňazí a úžitkový token, pričom o výnose sa účtuje pri plnení povinností spojených s týmto ostatným kryptoakívom podľa bieleho dokladu. V prípade, ak z bieleho dokladu emitentovi nevyplýva voči držiteľovi ostatného kryptoaktíva žiadna povinnosť, účtuje sa o výnose ku dňu prijatia protiplnenia z emisie ostatného kryptoaktíva.

2. Účtovanie dane z finančných transakcií
V nadväznosti na zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. sa do § 67 ods. 2 dopĺňa účtovanie dane z finančných transakcií, o ktorej sa účtuje na účte 538 – Ostatné dane a poplatky.

Okrem vyššie uvedených zmien došlo od 1. januára 2025 k aktualizácii poznámok pod čiarou:
• k odkazu 2, ktorý sa nachádza v § 1 ods. 2 – v poznámke pod čiarou k odkazu 2 sú aktualizované opatrenia, podľa ktorých postupujú osoby, na ktoré sa nevzťahuje Opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 a
• k odkazu 31, ktorý sa nachádza v § 52 ods. 12 – v poznámke pod čiarou k odkazu 31 sú aktualizované osobitné predpisy určujúce daňovú povinnosť, ktorá sa účtuje v prospech účtu 345 – Ostatné dane a poplatky, pričom bol doplnený zákon č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tzn. o dani zo sladených nealkoholických nápojov sa účtuje rovnako ako o iných spotrebných daniach.
Vypracoval: Odbor daňovej metodiky FR SR
Január 2025

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. decembra 2024 č. MF/013646/2024-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „opatrenie“) nadobúda účinnosť 1. januára 2025. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia je uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 369/2024 Z. z.

Opatrenie je uverejnené na webovom sídle Slov-Lex v Registri opatrení (www.slov-lex.sk) pod číslom 21/2024 R. o. a vo Finančnom spravodajcovi pod poradovým číslom 21/2024, ktorý je prístupný v elektronickej podobe na webovom sídle www.finance.gov.sk.

Zmeny a doplnenia sa týkajú nasledovných oblastí:

1. Účtovanie dane z finančných transakcií
V nadväznosti na zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. sa do § 4 ods. 9 dopĺňa účtovanie dane z finančných transakcií, o ktorej sa účtuje v peňažnom denníku ako o výdavku vynaloženom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení ostatný výdavok.

2. Účtovanie kryptoaktív
Zmeny a doplnenia v oblasti kryptoaktív vyplývajú zo zákona č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V § 4 ods. 13, § 9 ods. 8 písm. d) a § 12 ods. 6 sa pojem „virtuálna mena“ nahrádza pojmom „kryptoaktívum“, ktoré je definované v Čl. 3 ods. 1 bod 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023) v platnom znení ako digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré možno prevádzať a elektronicky uchovávať použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie. Zároveň sa v § 4 ods. 13 upravuje účtovanie pri predaji kryptoaktíva nadobudnutého prírastkom získaným overovaním transakcií v sieti daného kryptoaktíva.

Do § 9 ods. 8 písm. b) sa dopĺňa nový pojem „tokeny elektronických peňazí“, ktoré sú krátkodobým finančným majetkom obdobným ako peňažné prostriedky a v zmysle čl. 48 ods. 2 nariadenia MiCA sa považujú za elektronické peniaze, preto sa o nich účtuje podľa doplneného § 12 ods. 7 v menovitej hodnote v knihe účet v banke. Toto ustanovenie upravuje aj účtovanie poplatkov súvisiacich s nadobudnutím tokenov elektronických peňazí a účtovanie kurzových rozdielov pri nadobudnutí a následnom predaji tokenov elektronických peňazí znejúcich na cudziu menu.

3. Účtovanie jednoúčelových a viacúčelových poukazov Dopĺňa sa nové ustanovenie § 19a, ktoré upravuje:
• v odseku 1 účtovanie skutočností vzťahujúcich sa k jednoúčelovým poukazom v účtovnej jednotke, ktorá je vystaviteľom jednoúčelových poukazov a súčasne aj dodávateľom tovaru alebo poskytovateľom služby, a to nasledovne:

• predaj jednoúčelového poukazu sa účtuje v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v členení predaj tovaru alebo predaj výrobkov a služieb a zároveň platiteľ dane z pridanej hodnoty účtuje o dani z pridanej hodnoty ako o príjme neovplyvňujúcom základ dane z príjmov,
• predaj tovaru zaplateného jednoúčelovým poukazov sa účtuje v skladovej evidencii v knihe zásob,
• na konci účtovného obdobia, ak došlo ku splatnosti jednoúčelového poukazu, ktorý nebol uplatnený, preúčtuje sa pôvodne zaúčtovaný príjem na ostatný príjem;

• v odseku 2 a 3 účtovanie skutočností vzťahujúcich sa k viacúčelovým poukazov v účtovnej jednotke, ktorá je vystaviteľom viacúčelových poukazov a súčasne aj dodávateľom tovaru alebo poskytovateľom služby, a to nasledovne:

• predaj viacúčelového poukazu sa účtuje v peňažnom denníku ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov v členení ostatný príjem,
• platiteľ dane z pridanej hodnoty o dani z pridanej hodnoty účtuje pri uplatnení viacúčelového poukazu za tovar alebo poskytnutú službu.

Vypracoval: Odbor daňovej metodiky FR SR
Január 2025

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 11. decembra 2024 č. MF/013647/2024-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov (ďalej len „opatrenie“) nadobúda účinnosť 1. januára 2025. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia je uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 371/2024 Z. z.

Opatrenie je uverejnené na webovom sídle Slov-Lex v Registri opatrení (www.slov-lex.sk) pod číslom 23/2024 R. o. a vo Finančnom spravodajcovi pod poradovým číslom 22/2024, ktorý je prístupný v elektronickej podobe na webovom sídle www.finance.gov.sk.

Zmeny a doplnenia sa týkajú účtovania kryptoaktív v nadväznosti na zákon č. 248/2024 Z. z. o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Do § 5 ods. 3 písm. d) sa dopĺňa nový pojem „tokeny elektronických peňazí“, ktoré sú krátkodobým finančným majetkom obdobným ako peňažné prostriedky a v zmysle čl. 48 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9.6.2023) v platnom znení (ďalej len „nariadenie MiCA“) sa považujú za elektronické peniaze, preto sa o nich účtuje podľa § 7 ods. 2 a 8 v menovitej hodnote v knihe bankového účtu.

V § 7 ods. 7 a § 9 ods. 28 sa pojem „virtuálna mena“ nahrádza pojmom „kryptoaktívum“, ktoré je definované v čl. 3 ods. 1 bod 5 nariadenia MiCA ako digitálne vyjadrenie hodnoty alebo práva, ktoré možno prevádzať a elektronicky uchovávať použitím technológie distribuovanej databázy transakcií alebo podobnej technológie. V § 29 ods. 8 sa dopĺňa účtovanie kryptoaktíva nadobudnutého prírastkom získaným overovaním transakcií v sieti daného kryptoaktíva.
Vypracoval: Odbor daňovej metodiky FR SR
Január 2025