Obsah:

Úvod

1. diel Položka 1 sadzobníka
Vypracoval: Odbor daňovej metodiky

Obsah:

Úvod

1. diel Zachovanie lehoty, ak v posledný deň lehoty sa poplatok zaplatí na pošte
5. diel Spoločné, zrušovacie a záverečné ustanovenia
Vypracoval: Odbor daňovej metodiky
marec 2025

Usmernenie k podávaniu kontrolného výkazu k DPH v období, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba platiteľom dane v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 85kn ods. 6

Podľa § 78a ods. 14 zákona o DPH účinného od 1.1.2025 platiteľ dane, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, je povinný podať kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nepodal kontrolný výkaz v lehote podľa odseku 1, v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím. Toto ustanovenie platí podľa § 85kn ods. 6 zákona o DPH primerane aj v prípade, ak zdaniteľnej osobe vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH do 31.12.2024, avšak žiadosť o registráciu podala až po 1.1.2025, resp. daňový úrad túto skutočnosť zistil až po 1.1.2025 (ďalej len „zdaniteľná osoba“).

Zdaniteľná osoba je povinná podať kontrolný výkaz podľa spomínaného prechodného ustanovenia za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane. Toto obdobie sa určí podľa § 55 ods. 3 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2024 alebo podľa § 55 ods. 4 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2024, v závislosti od toho, či ide o tuzemskú zdaniteľnú osobu alebo o zahraničnú zdaniteľnú osobu nasledovne:

• v prípade tuzemskej zdaniteľnej osoby toto obdobie začína 22. dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň.
• v prípade zahraničnej zdaniteľnej osoby toto obdobie začína dňom, kedy uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť daň, keby mala postavenie platiteľa.

Kontrolný výkaz je zdaniteľná osoba povinná podať za každý kalendárny mesiac, za ktorý v dôsledku nesplnenia registračnej povinnosti nepodala kontrolný výkaz v lehote do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Kontrolný výkaz nie je povinná podať za kalendárny mesiac, za ktorý podáva daňové priznanie, v ktorom:
Uvádzanie údajov v jednotlivých častiach kontrolného výkazu Údaje zo zdanených výstupných plnení

Údaje o dodaniach tovarov a služieb, pri ktorých je povinná zdaniteľná osoba odviesť daň za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane, vstupujú do časti D kontrolného výkazu v členení podľa uplatnených sadzieb dane. V prípade, ak ide o dodania, ktoré sú evidované pokladnicou e-kasa klient vstupujú do časti D.1 kontrolného výkazu. V prípade, ak ide o dodanie tovarov alebo služieb, ktoré sa neevidujú pokladnicou e-kasa klient zahrnie ich zdaniteľná osoba do časti D.2 kontrolného výkazu.

Údaje z opravných faktúr

Ak zdaniteľná osoba po registrácii za platiteľa dane vyhotoví opravné faktúry pre svojho zákazníka k dodaniam tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré dodala ešte v čase, keď nemala splnenú registračnú povinnosť a nemala postavenie platiteľa dane (v období, v ktorom mala byť platiteľom dane), a to z dôvodu, aby mal jeho odberateľ relevantný doklad pre uplatnenie odpočítania dane, je v prvom rade potrebné uviesť, že zákon o DPH takúto situáciu jednoznačne nerieši. Zároveň je potrebné vychádzať z toho, že je to výnimočná situácia, kedy po registrácii za platiteľa dane na opravných faktúrach prvýkrát uvádza svoje IČ DPH a pôvodne fakturovanú cenu pre svojho zákazníka opravuje tak, že na opravných faktúrach vyčísľuje základ dane a daň. Pritom môže nastať situácia, že pôvodnú dohodnutú protihodnotu nezvyšuje, prípadne zvyšuje o samotnú sumu DPH. Keďže dodávateľ vyhotovil opravnú faktúru v čase, keď je už registrovaným platiteľom dane, zastávame názor, že údaje z opravnej faktúry uvádza v časti C1 kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie, v ktorom vyhotovil opravnú faktúru. V kolónke „Rozdiel základu dane v eurách“ a „Rozdiel dane v eurách“, uvedie platiteľ príslušný údaj ako je uvedený na opravnej faktúre.

Údaje z prijatých faktúr

Údaje z prijatých faktúr, podľa poučenia na vyplnenie kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty, uvedie zdaniteľná osoba do časti B kontrolného výkazu.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v súlade s ustanovením § 160 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v záujme zabezpečenia jednotného postupu pri posudzovaní oprávnenosti nároku na vrátenie dane z tabaku alebo inej náplne ako tabak v bezdymovom tabakovom výrobku alebo z výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami osobe, ktorá tieto výrobky vyrobila na daňovom území, so zreteľom na zmysel a účel zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), ktoré sa majú praktickým uplatňovaním dosiahnuť, vydáva toto usmernenie:

Zákon v § 1 upravuje zdaňovanie tabakových výrobkov, tabakovej suroviny, bezdymového tabakového výrobku a výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami spotrebnou daňou (ďalej len „daň“) na území Slovenskej republiky (ďalej len „daňové územie“).

Podľa § 19aa ods. 29 písm. a) zákona daňová povinnosť z bezdymového tabakového výrobku na daňovom území vzniká dňom vyrobenia bezdymového tabakového výrobku na daňovom území a platiteľom dane je podľa § 19aa ods. 30 písm. a) zákona osoba, ktorá bezdymový tabakový výrobok na daňovom území vyrobila.

Podľa § 19ab ods. 33 písm. a) zákona daňová povinnosť z výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami na daňovom území vzniká dňom vyrobenia výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami na daňovom území a platiteľom dane je podľa § 19ab ods. 34 písm. a) osoba, ktorá výrobok súvisiaci s tabakovými výrobkami na daňovom území vyrobila.

Keďže daň z bezdymového tabakového výrobku a z výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami (ďalej len „výrobky“) je daňou z ich spotreby na daňovom území, nie je zámerom zákona ustanoviť Slovenskej republike nárok na daňový príjem z tejto dane, pokiaľ po vzniku daňovej povinnosti z dôvodu vyrobenia týchto výrobkov na daňovom území dôjde k ich dodaniu na územie iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) alebo k ich vývozu mimo územia Európskej únie (ďalej len „tretí štát“). Je pritom irelevantné, či sa na území toho štátu uplatňuje daň z týchto výrobkov.

V § 19aa ods. 36 a § 19ab ods. 40 zákona, ktoré upravujú nárok na vrátenie dane z tabaku alebo inej náplne ako tabak v bezdymovom tabakovom výrobku alebo z výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami, nie je pritom explicitne ustanovené vrátenie dane osobe podľa § 19aa ods. 30 písm. a) a §19ab ods. 34 písm. a) zákona, ak tieto výrobky následne dodala na územie iného členského štátu osobe na podnikateľské účely alebo ich vyviezla na územie tretieho štátu.

V súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad I. ÚS 155/2017 a II. ÚS 106/2022) je jednotlivé ustanovenia zákona potrebné vnímať ako súčasť celku a nemali by sa interpretovať izolovane, ale vo vzájomnej súvislosti a v nadväznosti na sledovaný zmysel a účel zákona. V kontexte uvedeného je potrebné sa odchýliť od doslovného znenia zákona, ak to jeho účel a zmysel vyžaduje. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ratio legis, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách zákonného predpisu, ale i v zákonných princípoch právneho štátu. Pokiaľ by sa pri riešení (rozhodovaní) aplikovalo len doslovné znenie zákona, a nie aj ratio legis, porušila by sa zásada zákonnosti. Mal by sa preto použiť taký výklad, ktorý najviac rešpektuje práva a právom chránené záujmy jednotlivcov pri napĺňaní spomínaného zmyslu a účelu zákona, a nie na ich ťarchu.

V súlade s uvedeným, ak daň z tabaku alebo inej náplne ako tabak v bezdymovom tabakovom výrobku alebo daň z výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami preukázateľne zdanenými na daňovom území možno vrátiť osobe, ktorá ich z iného členského štátu na daňovom území prijala alebo ich z tretieho štátu na daňové územie doviezla, a ktoré boli tou osobou dodané na územie iného členského štátu osobe na podnikateľské účely alebo boli vyvezené na územie tretieho štátu, je možné vrátiť daň z tabaku alebo inej náplne ako tabak v bezdymovom tabakovom výrobku alebo daň z výrobku súvisiaceho s tabakovými výrobkami preukázateľne zdanenými na daňovom území aj osobe, ktorá bezdymový tabakový výrobok alebo výrobok súvisiaci s tabakovými výrobkami na daňovom území vyrobila a na územie iného členského štátu osobe na podnikateľské účely dodala alebo ich na územie tretieho štátu vyviezla, a to za rovnakých podmienok a postupu ako osobám výslovne uvedeným v § 19aa ods. 36 a § 19ab ods. 40 zákona.








––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Referent: JUDr. Lenka Celderová, tel. č.: 02/59 58 34 96 odbor nepriamych daní

Poznámka: Vypracoval: Odbor daňovej metodiky FR SR
Február 2025

Národná rada SR dňa 3. októbra 2024 schválila zákon č. 278/2024 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií. V článku III tohto zákona sa s účinnosťou od 1. januára 2025 zmenilo a doplnilo aj ustanovenie § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

FR SR vzhľadom na nejednotný postup pri aplikácii ustanovenia § 33 ods. 9 ZDP vydáva usmernenie k postupu zamestnávateľa, v prípade priznania daňového bonusu na vyživované dieťa (ďalej len „daňový bonus“) v priebehu zdaňovacieho obdobia 2025.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 9 ZDP v znení účinnom od 1. januára 2025, nárok na daňový bonus si môže uplatniť len daňovník, ktorého úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident) alebo neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident).

Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou (rezident), má možnosť si uplatniť nárok na daňový bonus aj v priebehu roka (u zamestnávateľa), ak okrem iného splní podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období len zo zdrojov na území SR, čo zamestnanec potvrdzuje v novom vyhlásení (§ 36 ods. 6 ZDP). Pri uplatnení daňového bonusu tento zamestnanec nebude sledovať úhrn príjmov zo zdrojov v zahraničí, ale úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov v zahraničí. Ak teda daňovníkove príjmy nie sú zdaniteľnými príjmami v zahraničí, uvedené nebude mať vplyv na priznanie daňového bonusu.

Zamestnávateľ nepozastaví priznanie a výplatu daňového bonusu, ak pôjde napr. o príjem:

Zamestnanec, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (nerezident), má možnosť za splnenia všetkých ustanovených podmienok si uplatniť nárok na daňový bonus až po skončení zdaňovacieho obdobia.

Zamestnávateľ v priebehu roka 2025 môže prihliadnuť na daňový bonus len vtedy, ak zamestnanec podpíše nový vzor vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP – VYH36v25, ktorého vzor určilo FRSR v prílohe č. 1 informácie č. 33/DZPaU/2024/I.

Problematika bola riešená v spolupráci s MF SR.

Vypracoval: Odbor daňovej metodiky FR SR

Január 2025

Obsah:

Úvod
1. diel Vymedzenie nezdaniteľných častí základu dane
2. diel Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka 3. diel Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) 4. diel Nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a doplnkové dôchodkové sporenie 5. diel Špecifické ustanovenia
Úvod

Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotný postup pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“).

1. diel Vymedzenie nezdaniteľných častí základu dane

Z ustanovenia § 11 ods. 1 ZDP vyplýva, že nezdaniteľné časti základu dane (ďalej len „NČZD“) sú sumy, o ktoré si daňovník, ktorý je fyzickou osobou, znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti) alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov.

NČZD v súlade s § 11 ZDP sú:

Prehľad súm potrebných na výpočet NČZD za zdaňovacie obdobie	2024	2025
platné životné minimum	268,88 €	273,99 €
NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 ZDP]
21,0-násobok platného životného minima	5 646,48 €	5 753,79 €
92,8-násobok platného životného minima	24 952,06 €	25 426,27 €
44,2-násobok platného životného minima	11 884,50 €	12 110,36 €
NČZD na manželku (manžela) [§ 11 ods. 3 ZDP]
19,2-násobok platného životného minima	5 162,50 €	5 260,61 €
176,8-násobok platného životného minima	47 537,98 €	48 441,43 €
63,4-násobok platného životného minima	17 046,99 €	17 370,97 €
NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP
v preukázateľne zaplatenej výške, v úhrne najviac	180 €	180 €

V zmysle § 47 ZDP sa všetky prepočty podľa ZDP vykonajú s presnosťou na dve desatinné miesta, pričom druhá číslica za desatinnou čiarkou sa upraví podľa číslic, ktoré nasledujú po nej, tak, že
2. diel Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

V súlade s § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima. Ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 92,8-násobok platného životného minima, NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane daňovníka.

V zmysle § 11 ods. 6 ZDP, nárok na NČZD na daňovníka si môže uplatniť každý daňovník, s výnimkou daňovníka, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“). Výnimkou je aj daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP). Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP, zníži sa základ dane podľa § 11 ods. 2 ZDP len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP) a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Poznámka:
S účinnosťou od 01.07.2024 sa na účely výpočtu NČZD na daňovníka k sume vyplateného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok poberateľa dôchodku. Vyplácanie 13. dôchodku upravujú osobitné predpisy, ktorými sú § 78e zákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 87/2024 Z. z. a § 77a až 77d zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 87/2024 Z. z. Na uplatnenie NČZD na daňovníka má vplyv len ten 13. dôchodok, ktorý sa vypláca v súvislosti s dôchodkom definovaným v § 11 ods. 6 ZDP.

Podľa § 32 ods. 11 ZDP, daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval NČZD na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu [§ 155 a 156 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)].

Príklad č. 1
Daňovník v roku 2022 splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku, ale o výplatu tohto dôchodku požiadal až 04.07.2024. Daňovník si NČZD na daňovníka uplatňoval každoročne v plnej sume. Dňa 14.10.2024 bolo daňovníkovi doručené rozhodnutie, v ktorom mu bol spätne priznaný dôchodok k 03.01.2022. Úhrnná suma spätne priznaného dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 predstavovala sumu 5 642 €. Od ktorého mesiaca daňovník nemá nárok na NČZD na daňovníka?
Vzhľadom na to, že v roku 2024 je daňovníkovi priznaný dôchodok spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia 2023, daňovník podá dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2023 v súlade s § 32 ods. 11 ZDP. V tomto daňovom priznaní si podľa § 11 ods. 6 ZDP neuplatní NČZD na daňovníka, nakoľko suma dôchodku za zdaňovacie obdobie 2023 bola vyššia ako suma NČZD na daňovníka za toto zdaňovacie obdobie. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude daňovníkovi doručené rozhodnutie o spätne priznanom dôchodku, t. j. do 30.11.2024. V rovnakej lehote bude dodatočne priznaná daň splatná.
V prípade uplatnenia NČZD na daňovníka za rok 2024 sa postupuje podľa § 11 ods. 6 ZDP, t. j. ak úhrnná suma dôchodku vrátane 13. dôchodku je vyššia ako suma NČZD na daňovníka, nárok na NČZD na daňovníka za rok 2024 nevznikne.
Za zdaňovacie obdobie roku 2022 daňovník mal nárok na celú NČZD na daňovníka, pretože mu dôchodok nebol priznaný spätne k 01.01.2022.

Ustanovenie § 11 ods. 6 ZDP sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku a naďalej poberá napr. invalidný dôchodok.

K spätnému priznaniu starobného dôchodku na účely aplikácie § 11 ods. 6 ZDP nedochádza, ak bol daňovníkovi priznaný jednorazový doplatok k starobnému dôchodku za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, resp. spätne zvýšený starobný dôchodok za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.

Príklad č. 2
Sociálna poisťovňa oznámila daňovníkovi, že mu bude od 25.11.2024 vyplácaný starobný dôchodok preddavkovo v sume 368,50 € mesačne, a to do času, kedy bude vypočítaná skutočná výška starobného dôchodku. Daňovník, ktorému je starobný dôchodok priznaný preddavkovo, sa na účely uplatnenia NČZD na daňovníka považuje za poberateľa starobného dôchodku, preto preddavkovo vyplácaný starobný dôchodok je potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na NČZD na daňovníka za rok 2025. K začiatku zdaňovacieho obdobia 2024 daňovník nebol poberateľom starobného dôchodku, preto uvedená skutočnosť nemá vplyv na uplatnenie NČZD na daňovníka za rok 2024.

Nárok na NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP] možno uplatniť v priebehu zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“), alebo osobne prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie“).

Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP (ďalej len „vyhlásenie“) na tlačive, ktorého vzor na príslušné zdaňovacie obdobie určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejnilo ho na svojom webovom sídle. Zamestnanec toto vyhlásenie doručí zamestnávateľovi v listinnej podobe, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na jeho doručení elektronickými prostriedkami.

Pri elektronickej komunikácii zamestnávateľa so zamestnancom sa vyžaduje potvrdenie doručenia elektronickej správy, ktoré obsahuje informáciu o dátume a čase elektronického doručenia, vrátane označenia elektronickej poštovej schránky príjemcu dohodnutej medzi zamestnancom a zamestnávateľom (§ 39 ods. 16 ZDP). Zamestnávateľ môže určiť podrobnejšie podmienky elektronickej komunikácie so zamestnancom napr. formou interného predpisu.

Pokiaľ dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, u ktorého si NČZD na daňovníka uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala (§ 36 ods. 7 ZDP).

Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec uplatňuje nárok na NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný túto skutočnosť potvrdiť podpisom vo vyhlásení u toho zamestnávateľa, u ktorého uplatňoval nárok na NČZD na daňovníka ku dňu, kedy táto skutočnosť nastala (§ 36 ods. 8 ZDP).

Ak sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, na NČZD na daňovníka prihliadne zamestnávateľ poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom sa zamestnancovi skončilo zamestnanie, ak vo vyhlásení zamestnanec neuvedie inak (§ 36 ods. 1 ZDP).

Zamestnávateľ v súlade s § 35 ods. 1 písm. b) ZDP základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 NČZD na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP]. Pri mesačnom uplatňovaní NČZD na daňovníka nie je rozhodujúca výška dosiahnutého základu dane zamestnanca, nakoľko zamestnávateľ NČZD na daňovníka postupne znižuje v súlade s § 11 ods. 2 písm. b) ZDP až pri ročnom zúčtovaní [§ 35 ods. 1 písm. b) ZDP].

Nárok na NČZD na daňovníka má aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP.

Nárok na NČZD na daňovníka sa v zásade nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník - zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP), pričom uvedené vyplýva z § 37 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených (§ 37 ods. 3 ZDP).

Rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku sa nepredkladá zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu (§ 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, zákon č. 55/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov). Takýmto zamestnávateľom je zamestnávateľ, ktorý v zmysle zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. má poskytnutý prístup do informačného systému Sociálnej poisťovne.

Ak si daňovník uvedený v § 11 ods. 6 ZDP uplatňuje NČZD na daňovníka prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k nemu priložiť doklad o výške dôchodku, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal. V daňovom priznaní uvádza úhrnnú sumu dôchodku, ktorú dosiahol za celé zdaňovacie obdobie len v prípade, ak si uplatňuje túto NČZD.

3. diel Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela)

V súlade s § 11 ods. 3 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období nemá vlastný príjem, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima. Ak manželka (manžel) daňovníka má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela). Pokiaľ vlastný príjem manželky (manžela) presahuje túto sumu, NČZD na manželku (manžela) sa rovná nule.
Ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima, NČZD na manželku (manžela) ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka. Ak manželka (manžel) mala vlastný príjem, potom takto vypočítaná suma sa zníži o vlastný príjem manželky (manžela).

Ak si daňovník v zdaňovacom období môže uplatniť NČZD na manželku (manžela) len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov, potom si základ dane zníži len o NČZD na manželku (manžela) zodpovedajúcu 1/12 tejto NČZD za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD, pričom sa posudzujú celoročné príjmy manželky (manžela) bez ohľadu na to, v ktorých mesiacoch boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD (§ 11 ods. 5 ZDP).
Za manželku (manžela) daňovníka sa v súlade s § 11 ods. 4 písm. a) ZDP na účely uplatnenia tejto NČZD považuje manželka (manžel), ktorá žije s daňovníkom v domácnosti a v príslušnom zdaňovacom období splní aspoň jednu z nasledovných podmienok:

• manželka (manžel) sa starala o vyživované maloleté dieťa podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“), v súlade s ktorým ide o dieťa do troch rokov veku, do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydáva úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby), do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov [§ 2 písm. b) zákona o rodičovskom príspevku], najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe alebo do šiestich rokov veku, najdlhšie do začiatku školského roka, v ktorom dieťa začne plniť povinné predprimárne vzdelávanie [§ 28a zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“)],

Príklad č. 3
Daňovník sa 15.12.2023 oženil. Jeho manželka 12.01.2024 porodila dieťa a od tohto dňa sa o toto dieťa začala starať. Daňovníkovi vznikol nárok na NČZD na manželku od mesiaca február 2024. Dňa 14.07.2024 sa manželka zamestnala, o dieťa sa aj naďalej stará, pričom počas pracovnej doby riadnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje daňovníkovou matkou. Môže si daňovník uplatniť NČZD na manželku aj po júli 2024?
V súlade s § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú nielen vtedy, ak manželka zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne, ale aj vtedy, ak riadnu starostlivosť o dieťa zabezpečuje právnickou osobou alebo inou plnoletou fyzickou osobou, t. j. aj matkou daňovníka. Vzhľadom na uvedené, ak budú splnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže uplatniť NČZD na manželku aj po 14.07.2024.

• manželka (manžel) poberala peňažný príspevok na opatrovanie, ktorý je vyplácaný v súlade s § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch“),

Príklad č. 4
Manželka daňovníka od 01.12.2024 začala opatrovať fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, za čo jej úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím priznal nárok na peňažný príspevok na opatrovanie. Peňažný príspevok na opatrovanie za mesiac december 2024 bude vyplatený dňa 20.01.2025. Môže si daňovník uplatniť NČZD na manželku od decembra 2024?
Nárok na peňažný príspevok na opatrovanie a nárok na jeho výplatu vzniká právoplatným rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o jeho priznaní. Peňažný príspevok na opatrovanie sa vždy vypláca mesačne pozadu. V súlade s § 11 ods. 5 ZDP si môže daňovník uplatniť NČZD na manželku za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD. Ak daňovník preukáže rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že peňažný príspevok na opatrovanie bol manželke priznaný za mesiac december 2024, a tento jej bol aj vyplatený (bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci) a ak sú splnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže na manželku uplatniť NČZD od decembra 2024.

• manželka (manžel) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie v súlade s ustanovením § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“),

Príklad č. 5
Manželka daňovníka je od 15.12.2024 do 06.03.2025 dobrovoľne nezamestnaná. Dňa 07.03.2025 manželka požiada úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Za ktoré mesiace roka 2025 si daňovník bude môcť uplatniť NČZD na manželku?
Keďže na začiatku mesiacov január až marec 2025 nie je splnená ani jedna z podmienok ustanovených v § 11
ods. 4 písm. a) ZDP, daňovníkovi za tieto mesiace nevznikne nárok na NČZD na manželku. Až na začiatku mesiaca apríl 2025 splní jednu z ustanovených podmienok, t. j. je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a preto až od apríla 2025 si daňovník môže na manželku uplatniť NČZD, pričom musia byť splnené aj ďalšie ustanovené podmienky.

Príklad č. 6
Manžel zamestnankyne bol celý rok 2024 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom k tomu, že boli splnené všetky ustanovené podmienky na uplatnenie NČZD na manžela, zamestnankyňa si u zamestnávateľa v ročnom zúčtovaní uplatnila túto NČZD v plnej sume. V marci 2025 budú zistené nové skutočnosti, na základe ktorých bude manžel spätne k 01.07.2024 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Má manželka kvôli spätnému vyradeniu manžela z evidencie uchádzačov o zamestnanie povinnosť podať daňové priznanie za rok 2024 a upraviť v ňom výšku NČZD na manžela?
Vzhľadom k tomu, že v marci 2025 nastane nová skutočnosť, na základe ktorej manželke nevzniká nárok na NČZD na manžela za celé zdaňovacie obdobie 2024, je povinná uplatniť postup podľa § 32 ods. 9 ZDP a § 16 ods. 2 daňového poriadku. Znamená to, že manželka podá daňové priznanie za rok 2024, ktoré sa podľa § 32 ods. 9 ZDP považuje za opravné alebo dodatočné daňové priznanie a v tomto daňovom priznaní si upraví výšku NČZD na manžela.

Dávky a príspevky poskytované slovenským občanom zo sociálneho systému iného členského štátu je potrebné z hľadiska dane z príjmov posudzovať rovnako, ako sa posudzujú obdobné dávky poskytované na území Slovenskej republiky podľa slovenských právnych noriem. Vyplýva to z realizácie koordinačných predpisov v oblasti systémov sociálneho zabezpečenia, t. j. aby všetky osoby pohybujúce sa voľne v rámci spoločenstva a osoby, ktoré sú od nich závislé (rodinní príslušníci) a ich pozostalí, mali v tejto oblasti zachované rovnaké práva a výhody (napr. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia). Napr., ak manželka, ktorá je občanom Slovenskej republiky, bude v Maďarsku zaradená do evidencie, ktorá zodpovedá systému evidencie uchádzačov o zamestnanie v Slovenskej republike, podmienka zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie bude splnená. Táto podmienka nie je splnená, ak manželka bola v súlade s ustanoveniami zákona o službách zamestnanosti zaradená do iných evidencií, napr. do evidencie záujemcov o zamestnanie.

Príklad č. 7
Manželka daňovníka v mesiacoch január až júl 2024 poberala invalidný dôchodok. Od augusta 2024 jej nárok na invalidný dôchodok zanikol z dôvodu, že 15.03.2024 posudkový lekár posúdil jej zdravotný stav tak, že jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je menej ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Za ktoré mesiace roka 2024 si daňovník môže uplatniť NČZD na manželku?
Poberanie invalidného dôchodku nemá vplyv na uplatnenie NČZD na manželku. Vzhľadom na uvedené, ak sú splnené aj ďalšie ustanovené podmienky, daňovník si môže na manželku uplatniť NČZD za mesiace január až marec 2024, t. j. v mesiacoch, v ktorých sa manželka považovala za občana so zdravotným postihnutím.

Vlastným príjmom manželky (manžela) sa v súlade s § 11 ods. 4 písm. b) ZDP rozumie príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola povinná z tohto príjmu zaplatiť.

Legislatívna skratka „poistné a príspevky“ je zavedená v § 5 ods. 7 písm. e) ZDP. V súlade s citovaným ustanovením sa poistným a príspevkami rozumejú poistné na verejné zdravotné poistenie (napr. zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), poistné na sociálne poistenie (zákon č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov), poistné na sociálne zabezpečenie (zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie [zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 43/2004 Z. z.“)] alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Príklad č. 8
Manželka daňovníka bola celý rok 2024 zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V tomto zdaňovacom období predala garáž, ktorá bola v jej výlučnom vlastníctve za 2 000 €, pričom poistné z tohto príjmu v zdaňovacom období 2024 neplatila. V roku 2025 zdravotná poisťovňa za zákonom stanovených podmienok vykoná manželke daňovníka ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2024 a výsledkom ročného zúčtovania poistného bude nedoplatok v sume 68 € viažuci sa k príjmom z predaja garáže (príjem podľa § 8 ZDP). Manželka tento nedoplatok zaplatí dňa 30.06.2025, t. j. po dni uplatnenia NČZD na manželku jej manželom. Môže sa pri výpočte vlastného príjmu za rok 2024 príjem manželky znížiť o poistné, ktoré zaplatí manželka až v zdaňovacom období roka 2025?
V súlade s § 11 ods. 4 písm. b) ZDP manželka daňovníka od príjmu dosiahnutého v zdaňovacom období 2024 môže odpočítať len to poistné, ktoré z tohto príjmu bola povinná zaplatiť a do dňa uplatnenia NČZD na manželku aj zaplatila. Vzhľadom k tomu, že poistné z tohto príjmu manželka zaplatí až po tom, ako si na ňu manžel NČZD uplatnil, o toto poistné sa môže znížiť príjem manželky na účely výpočtu NČZD na manželku len prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2024. Keďže poistné zaplatené 30.06.2025 sa viaže k príjmom za rok 2024, nie je možné odpočítať ho pri výpočte NČZD na manželku za rok 2025 od príjmov za rok 2025.

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa zahŕňajú všetky príjmy (tzv. hrubé príjmy), ktoré manželka (manžel) dosiahla v príslušnom zdaňovacom období, t. j. aj príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo príjmy oslobodené od dane. Výnimku predstavujú len príjmy, ktorými sú:

• zamestnanecká prémia podľa § 32a ZDP,
• daňový bonus podľa § 33 ZDP,
• zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
• štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie [zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 600/2003 Z. z.“)],
• štátne sociálne dávky, ktorými sú:
• príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok na viac súčasne narodených detí (zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
• rodičovský príspevok (zákon o rodičovskom príspevku),
• príspevok na pohreb (zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov),
• prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa (zákon č. 600/2003 Z. z.),
• príplatok k dôchodku (zákon č. 274/2007 Z. z. o príplatku k dôchodku politickým väzňom v znení neskorších predpisov),
• príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov),
• kompenzačný príspevok baníkom (zákon č. 385/2019 Z. z. o kompenzačnom príspevku baníkom a o zmene a doplnení niektorých zákonov),
• 13. dôchodok (zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinný do 30.06.2024),
• príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie (zákon č. 526/2023 Z. z. o pomoci pri splácaní úveru na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinný od 01.01.2024).

Príklad č. 9
Daňovník od roku 2020 žil v domácnosti s manželkou Annou, ktorá sa podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Okrem invalidného dôchodku, ktorý celý rok poberala v úhrne 2000 €, nemala Anna v roku 2024 žiadny iný príjem. Dňa 20.02.2024 sa daňovník od manželky odsťahoval a začal žiť v domácnosti s novou partnerkou Elenou. S manželkou Annou ich súd rozviedol dňa 21.03.2024.
Dňa 06.07.2024 uzavrel daňovník sobáš s novou partnerkou Elenou, ktorej sa 30.07.2024 narodilo dieťa, o ktoré sa od tohto dňa začala starať. V roku 2024 manželka Elena poberala len materské dávky, v úhrne za rok 2024 v sume 500 €. V ktorých mesiacoch sú splnené podmienky na uplatnenie NČZD na manželku a ktoré príjmy sa zahrnú do vlastného príjmu?
Podmienky na uplatnenie NČZD na manželku Annu (domácnosť, manželka bola občanom s ťažkým zdravotným postihnutím) boli súčasne splnené len v mesiacoch január a február 2024.
Podmienky na uplatnenie NČZD na manželku Elenu (domácnosť, starostlivosť o maloleté dieťa) boli súčasne splnené až od augusta 2024 (dieťa sa narodilo 30.07.2024, t. j. august 2024 je prvým kalendárnym mesiacom, na začiatku ktorého je splnená podmienka starostlivosti o maloleté dieťa).
Vlastný príjem na účely uplatnenia NČZD na manželku sa určí ako súčet ročného príjmu Anny (2000 €) a ročného príjmu Eleny (500 €), t. j. 2500 €, pričom daňovník si základ dane za rok 2024 môže znížiť o NČZD na manželku zodpovedajúcu 7/12 NČZD na manželku.

Vzhľadom na to, že spôsob zahrnutia príjmov plynúcich z bezpodielového spoluvlastníctva manželky (manžela) do vlastného príjmu manželky (manžela) na účely uplatnenia NČZD na manželku (manžela) ZDP špecificky neupravuje (na rozdiel od zahrnovania takýchto príjmov do základu dane podľa § 4 ods. 8 ZDP), uvedené príjmy sa do vlastného príjmu manželky (manžela) zahrnú buď v sume zodpovedajúcej 1/2 dosiahnutých príjmov, alebo v sume vyplývajúcej z dohody manželov podľa § 4 ods. 8 ZDP.

Príklad č. 10
V roku 2024 manželom plynul príjem z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 ZDP vo výške 10 000 €. Nehnuteľnosť bola v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Manželia sa dohodli, že do základu dane si príjmy z prenájmu v súlade s § 4 ods. 8 ZDP zahrnú tak, že na manžela z celkových príjmov z prenájmu pripadne suma 9 500 €, z čoho 500 € je oslobodených od dane, t. j. do základu dane si manžel zahrnie 9 000 €. Na manželku pripadne 500 €, čo je suma oslobodená od dane, ktorá sa do základu dane nezahŕňa. Aká suma z celkových príjmov sa má zahrnúť do vlastného príjmu manželky na účely uplatnenia NČZD na manželku?
Predmetné príjmy sa do vlastného príjmu manželky zahrnú v sume vyplývajúcej z dohody manželov, čo je 500 €.

Pojem „domácnosť“ je ustanovený v § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby. Adresa trvalého pobytu manžela a manželky pri uplatnení NČZD na manželku (manžela) nemá vplyv na uplatnenie tejto NČZD.

Príklad č. 11
Daňovník si za rok 2024 uplatnil NČZD na manželku, ktorá sa považuje za občana so zdravotným postihnutím. Do marca roku 2024 manželia bývali spoločne v mieste trvalého pobytu. V apríli 2024 manžel zveril manželku do domova sociálnych služieb, t. j. aktuálna adresa trvalého pobytu manželky je adresa domova sociálnych služieb. Vznikne manželovi nárok na uplatnenie NČZD na manželku za celé zdaňovacie obdobie 2024?
Adresa trvalého pobytu manžela a manželky pri uplatnení NČZD na manželku nie je podstatná, a preto ak manžel preukáže, že s manželkou naďalej žijú v spoločnej domácnosti, t. j. spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby, manželovi vznikne nárok na NČZD na manželku aj za obdobie, počas ktorého je jeho manželka umiestnená v domove sociálnych služieb.

3.2 Uplatnenie a preukazovanie nároku

Nárok na NČZD na manželku (manžela) [§ 11 ods. 3 a 4 ZDP] si môže daňovník uplatniť len po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to buď u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania, alebo sám podaním daňového priznania. NČZD na manželku (manžela) sa v závislosti od výšky vykázaného základu dane (čiastkového základu dane) postupne znižuje, pričom jej nárok vzniká len v tom mesiaci, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto NČZD.

NČZD na manželku (manžela) za podmienok ustanovených v § 11 ods. 3 a 4 ZDP si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 11 ods. 7 ZDP).

V súlade s § 37 ods. 1 písm. a) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi:
V súlade s § 37 ods. 3 ZDP, uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených, resp. za predpokladu, že sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na priznanie NČZD na manželku (manžela).

Príklad č. 12
Manželka zamestnanca sa stará o dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Aké doklady má predložiť zamestnanec zamestnávateľovi na preukázanie nároku na NČZD na manželku? Zamestnanec predloží zamestnávateľovi tri doklady, ktorými preukazuje nárok na NČZD na manželku, t. j. sobášny list, rodný list dieťaťa a posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa. Vlastný príjem manželky zamestnanec zamestnávateľovi nepreukazuje, ale v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania uvedie (vyhlási) výšku jej vlastného príjmu.

Príklad č. 13
Zamestnanec s manželkou vyživujú v spoločnej domácnosti jedno dieťa, ktoré 15.07.2024 dovŕšilo päť rokov veku. Dieťa je od 01.09.2024 povinné plniť predprimárne vzdelávanie. Môže si zamestnanec uplatniť NČZD na manželku za celý rok 2024, ak splnil všetky zákonné podmienky?
Podmienka starostlivosti o vyživované maloleté dieťa podľa § 3 ods. 2 zákona o rodičovskom prídavku bola splnená len za mesiace január až august 2024, a preto nárok na NČZD na manželku za rok 2024 môže zamestnanec uplatniť len za tieto mesiace. Nárok na NČZD na manželku za mesiace september až december 2024 zamestnancovi nevzniká.
Zamestnanec na preukázanie nároku na túto NČZD predloží zamestnávateľovi dva doklady, a to sobášny list a rodný list dieťaťa. Plnenie povinnosti predprimárne sa vzdelávať zamestnanec nepreukazuje špecifickým dokladom. Zamestnávateľ podmienku veku dieťaťa overí z údaja uvedeného v rodnom liste dieťaťa.

V prípade, že zamestnanec v minulosti preukázal zamestnávateľovi splnenie podmienok na uplatnenie NČZD na manželku (manžela) predložením príslušných dokladov a nedošlo v nich k zmene údajov rozhodujúcich na priznanie tejto NČZD, nie je povinný tieto doklady opätovne predložiť.

Daňovník, ktorý si túto NČZD uplatňuje prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k daňovému priznaniu priložiť doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal, pričom správca dane je oprávnený daňovníka vyzvať, aby nárok na uplatnenú NČZD na manželku (manžela) preukázal. Daňovník v príslušnom daňovom priznaní uvedie okrem iných údajov potrebných na uplatnenie tejto NČZD aj úhrnnú sumu vlastného príjmu manželky (manžela).

4. diel Nezdaniteľná časť základu dane, ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a doplnkové dôchodkové sporenie

NČZD podľa ustanovenia § 11 ods. 8 ZDP sú aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa osobitného predpisu (zákon č. 129/2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov), príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu [zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DDS“)] a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

V súlade s § 11 ods. 9 ZDP je možné príspevky daňovníka na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt (ďalej len „CODP“) a príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len „DDS“) podľa § 11 ods. 8 ZDP odpočítať od základu dane v sume, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 € za rok. Pri výpočte úhrnu príspevkov sporiteľa na CODP a príspevkov účastníka na DDS, platených zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia, sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP.

Podľa § 11 ods. 10 ZDP na uplatnenie tejto NČZD musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky:
Predmetnú NČZD si za podmienok ustanovených v § 11 ods. 8 ZDP môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 11 ods. 7 ZDP).

Príklad č. 14
Daňovník si od roku 2012 platil príspevky na DDS na základe účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou bol dávkový plán. Dňa 16.11.2024 požiada o zrušenie tejto účastníckej zmluvy a vyplatenie príspevkov, pričom v súlade so zákonom o DDS sa daňovníkovi vo februári 2025 vyplatí jednorazové vyrovnanie. Daňovník v novembri 2024 uzatvoril novú účastnícku zmluvu, na základe ktorej si platil príspevky na DDS vo výške 100 eur za mesiac. Môže si daňovník uplatniť NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP na príspevky preukázateľne zaplatené za mesiace november a december 2024?
V súlade s § 57 ods. 5 zákona o DDS účastnícka zmluva zaniká vyplatením jednorazového vyrovnania. Znamená to, že účastnícka zmluva daňovníka, ktorej súčasťou bol dávkový plán, zanikne až vo februári 2025, a preto daňovník nesplnil podmienku podľa § 11 ods. 10 ZDP.

Nárok na NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP si môže daňovník uplatniť len po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to buď u zamestnávateľa prostredníctvom ročného zúčtovania, alebo osobne prostredníctvom podaného daňového priznania.

Pri výpočte úhrnu príspevkov na CODP a DDS platených zamestnávateľom za zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia, sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP, t. j. príspevky na CODP a DDS uhradené zamestnávateľom za zamestnanca do 31.01. po skončení zdaňovacieho obdobia sú súčasťou úhrnu príspevkov na CODP a DDS za toto zdaňovacie obdobie. Zamestnanci, ktorí si príspevky na CODP a DDS platia sami, postup podľa § 4 ods. 3 ZDP neuplatnia.

V súlade s § 37 ods. 1 písm. c) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi, predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP vystaveného oprávneným subjektom. Takýmto dokladom je napr. výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou alebo poskytovateľom CODP.
Ak za zamestnanca príspevok na CODP a DDS odvádza zamestnávateľ a zamestnanec v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania vyhlási, že spĺňa podmienky ustanovené v § 11 ods. 10 ZDP, potom zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi každoročne preukazovať nárok na túto NČZD.

Daňovník, ktorý si NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP uplatňuje prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k daňovému priznaniu priložiť doklad, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal. Správca dane je oprávnený daňovníka vyzvať, aby nárok na uplatnenú NČZD preukázal.

Príklad č. 15
Daňovník v januári 2010 uzatvoril účastnícku zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorej súčasťou je dávkový plán. V marci 2025 uzatvorí zmluvu s poskytovateľom CODP. Daňovník si v priebehu roka 2025 platil príspevky na DDS v sume 10 € mesačne a príspevky na CODP v sume 10 € mesačne. Úhrnná suma príspevkov zaplatených na základe účastníckej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a poskytovateľom CODP za rok 2025 bude v sume 220 €. V akej výške si môže daňovník uplatniť NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP? Daňovník v tomto prípade nesplnil jednu z podmienok uvedených v § 11 ods. 10 ZDP, nakoľko má uzatvorenú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorej súčasťou je dávkový plán.
Pokiaľ by daňovník mal uzatvorenú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorá by spĺňala podmienky podľa § 11 ods. 10 ZDP, a zároveň by si platil príspevky na základe zmluvy o CODP, mohol by si uplatniť NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP vo výške preukázateľne zaplatených príspevkov v príslušnom zdaňovacom období, maximálne v sume 180 € za rok.

5. diel Špecifické ustanovenia

Zvýšenie základu dane o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie:
Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber podľa osobitného predpisu (§ 19 zákona o DDS), a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil NČZD, ktorou sú príspevky na DDS, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na DDS, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane (§ 11 ods. 11 ZDP).

Základ dane môže daňovník zvýšiť o uplatnené príspevky na DDS buď jednorazovo v jednom zdaňovacom období, alebo základ dane bude zvyšovať postupne vo viacerých zdaňovacích obdobiach, najneskôr však v lehote ustanovenej v § 11 ods. 11 ZDP.

Poznámka:
Predčasným výberom podľa § 19 zákona o DDS sa rozumie suma zodpovedajúca súčinu aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky zo dňa predchádzajúceho dňu určenému v žiadosti o vyplatenie predčasného výberu a počtu všetkých doplnkových dôchodkových jednotiek z príspevkov zaplatených účastníkom. Vyplatením predčasného výberu účastnícka zmluva nezaniká.

Zvýšenie základu dane o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie: V súlade s § 11 ods. 9 ZDP účinným do 31.12.2019, ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil NČZD, ktorou je suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. Ustanovenie § 11 ods. 9 ZDP v znení účinnom do 31.12.2019 sa použije aj po 31.12.2019 (§ 52zza ods. 2 ZDP).

Poznámka:
Sumou podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/2004 Z. z. sa rozumie suma zodpovedajúca súčinu počtu dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkov a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu, osobe, na ktorej meno bol vedený osobný dôchodkový účet, na ktorom boli tieto dôchodkové jednotky evidované, a ak to nie je možné, osobe, ktorá preukáže, že má na tieto finančné prostriedky nárok.

V zmysle § 49 ods. 4 ZDP, ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič.
Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak dedič podá žiadosť najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie takéhoto daňového priznania.

V zmysle § 49 ods. 5 ZDP, ak daňovník pred svojím úmrtím mal povinnosť podať daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a daň nebola vyrubená, je dedič, s výnimkou Slovenskej republiky, povinný podať daňové priznanie namiesto zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka. Správca dane môže túto lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie takéhoto daňového priznania.

Dedič v daňovom priznaní podanom za zomrelého daňovníka za ustanovených podmienok uplatní aj NČZD uvedené v § 11 ZDP.

Príklad č. 16
Zamestnanec, ktorý nie je poberateľom dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 ZDP, počas roka 2025 poberá zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa. Zamestnávateľ tomuto zamestnancovi zráža zo mzdy príspevky na DDS. Dňa 26.08.2025 zamestnanec zomrie a daňové priznanie za príslušnú časť roka za zomrelého zamestnanca, t. j. do 26.11.2025 podá dedič (§ 49 ods. 4 ZDP), ktorým je manželka zamestnanca. Ktoré z uvedených NČZD môže manželka uplatniť za zomrelého zamestnanca, ak bude po celý rok 2025 zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie a poberať dávku v hmotnej núdzi?

Manželka v daňovom priznaní, ktoré podá za zomrelého manžela v lehote do 26.11.2025, zníži základ dane (čiastkový základ dane) o sumy:
Pri podaní daňového priznania za zomrelého zamestnanca, za predpokladu splnenia zákonných podmienok, je možné uplatniť (znížiť základ dane zomrelého zamestnanca) o NČZD na manželku, avšak nie v daňovom priznaní podanom v lehote do 26.11.2025. Jednou z podmienok na uplatnenie tejto NČZD je podmienka výšky vlastného príjmu manželky za celé zdaňovacie obdobie, ktorú možno jednoznačne určiť až k 31.12.2025, pričom do vlastných príjmov manželky je potrebné započítať aj dávku v hmotnej núdzi. Vzhľadom na uvedené, túto NČZD bude možné uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia, napr. podaním dodatočného daňového priznania.

V súlade s § 11 ods. 12 ZDP, ak má daňovník súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 ZDP a § 6 ods. 1 a 2 ZDP, zníži si najskôr čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP o NČZD uvedené v § 11 ods. 2, 3 a 8 ZDP. Čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP si zníži len o NČZD uvedené v § 11 ods. 2, 3, 8 a 12 ZDP prevyšujúce čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP.

Príklad č. 17
Daňovník v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie 2024 vykázal čiastkový základ dane z príjmov podľa: Akým spôsobom bude postupovať, ak si chce uplatniť NČZD na daňovníka a NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP na príspevky, ktoré preukázateľne zaplatil vo výške 180 €?

V podanom daňovom priznaní si daňovník najskôr zníži čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP o sumu NČZD na daňovníka a sumu NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP. Vzhľadom na to, že čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP je nižší ako úhrn týchto NČZD, daňovník si čiastkový základ dane z príjmov podľa § 5 ZDP zníži len o pomernú časť súm týchto NČZD. Následne si daňovník zníži čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP o zostávajúcu časť úhrnu súm týchto NČZD, maximálne však do výšky čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Vzhľadom na nízky čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, si daňovník nemôže uplatniť sumy týchto NČZD v maximálnej možnej výške. O sumy NČZD podľa § 11 ZDP nemožno znížiť čiastkový základ dane zistený z iných príjmov ako sú príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov.


Vypracoval: Odbor daňovej metodiky FR SR Január 2025

Obsah:

Úvod
1. diel Legislatívny rámec
2. diel Podmienky nároku
3. diel Spôsob výpočtu a doba nároku
4. diel Uplatnenie a preukazovanie nároku
5. diel Záver
Príloha č. 1 až 3 Úvod

Zákonom č. 508/2023 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s pomocou so splácaním úverov na bývanie (ďalej len „zákon č. 508/2023 Z. z.“) sa v článku I s účinnosťou od 01.01.2024 mení a dopĺňa zákon č. 595/2023 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) tak, že sa upravujú podmienky a sumy pri uplatnení daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 9 ods. 2 písm. n) ZDP (ďalej len „DB na zaplatené úroky“) a zavádza možnosť uplatnenia daňového zvýhodnenia zo zvýšenia zaplatenej splátky úveru na bývanie z dôvodu nárastu úroku za zdaňovacie obdobie roka 2023 podľa § 52zzy ZDP (ďalej len „DB zo zvýšenia zaplatenej splátky“). Cieľom metodického pokynu je zabezpečiť jednotný postup pri uplatnení DB na zaplatené úroky od 01.01.2024, prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2024.

V súlade s § 9 ods. 2 písm. n) ZDP od dane z príjmov fyzickej osoby je oslobodená suma DB na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie s odkazom na § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o úveroch“) podľa § 33a ZDP a plnenia rovnakého druhu z členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Poznámka:
Od dane z príjmov fyzickej osoby je oslobodená aj suma DB zo zvýšenia zaplatenej splátky (§ 52zzy ods. 13 ZDP), ktorú bolo možné uplatniť len za zdaňovacie obdobie 2023 (podrobnejšie v Usmernení k uplatneniu daňového bonusu na zaplatené úroky a daňového bonusu zo zvýšenia zaplatenej splátky vydaného v januári 2024).

V súlade s § 1 ods. 6 a 7 zákona o úveroch na účely uplatňovania sumy DB na zaplatené úroky a DB zo zvýšenia zaplatenej splátky sa za úver na bývanie považuje len úver s lehotou splatnosti najmenej 5 rokov a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, a ktorý poskytuje veriteľ podľa § 2 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona o úveroch (napr. banka, zahraničná banka, ktorá má povolenie NBS podľa osobitného predpisu a ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje alebo sľubuje poskytnúť úver na bývanie) okrem stavebnej sporiteľne (§ 2 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. v znení neskorších predpisov) spotrebiteľovi na tieto účely:

a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo jej časti,

b) výstavba tuzemskej nehnuteľnosti určenej na bývanie alebo
c) zmena dokončenej stavby [§ 139b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov] určenej na bývanie (ďalej len „úver na bývanie“).

Tuzemskou nehnuteľnosťou určenou na bývanie sa na účely § 1 ods. 6 zákona o úveroch rozumie rodinný dom alebo byt podľa § 43b ods. 3 až 6 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.

V súlade s § 52zzy ods. 1 a 2 ZDP ustanovenie § 33a v znení účinnom:
V súlade s § 33a ods. 1 ZDP daňovníkovi vzniká nárok na DB na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie (§ 1 ods. 7 zákona o úveroch), ktorou je byt alebo rodinný dom slúžiace výlučne k jeho vlastnému trvalému bývaniu alebo k jeho vlastnému trvalému bývaniu spolu s blízkymi osobami (§ 116 a 117 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), ak má

a) najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver,

b) priemerný mesačný príjem vypočítaný z jeho zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie, najviac vo výške 1,6 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie; priemerný mesačný príjem sa vypočíta ako jedna dvanástina zo súčtu zdaniteľných príjmov, ktoré sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5, 6 a 8 ZDP a osobitného základu dane z príjmov podľa § 7 a 51e ZDP.

Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2023 dosiahla 1 430 €, z čoho vyplýva, že 1,6 násobok tejto sumy predstavuje 2 288 €.

Legislatívna úprava do 31.12.2023
V súlade s § 33a ods. 1 ZDP v znení účinnom do 31.12.2023 daňovníkovi vzniká nárok na DB na zaplatené úroky v príslušnom zdaňovacom období vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie, na základe jednej zmluvy o úvere na bývanie, najviac zo sumy 50 000 € na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie (§ 1 ods. 7 zákona o úveroch), ktorou je byt alebo rodinný dom, ak má najmenej 18 rokov a najviac 35 rokov ku dňu podania žiadosti o tento úver a ak má priemerný mesačný príjem vypočítaný z ustanovených príjmov najviac vo výške 1,3 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola uzavretá zmluva o úvere na bývanie. Ak priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2022 je 1 304 €, potom 1,3 násobok tejto sumy predstavuje 1 695,20 €.

Daňovník (dlžník), ktorý uzatvorí zmluvu o úvere na bývanie, sám zistí, či on alebo jeho spoludlžník (spoludlžníci) prekročili alebo neprekročili ustanovenú sumu príjmu (ide o tzv. hrubé príjmy) pre vznik nároku na DB na zaplatené úroky. Túto skutočnosť zisťuje, napr. z dokladu, ktorý zamestnávateľ vystavuje každému zamestnancovi, ktorému vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „ročné zúčtovanie“) alebo z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby (ďalej len „daňové priznanie“).

Za tú istú zmluvu o úvere na bývanie sa považuje aj zmena tejto zmluvy, pričom ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté (§ 33a ods. 2 ZDP).

V súlade s § 33a ods. 4 ZDP, ak je daňovník dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú si uplatňuje nárok na DB na zaplatené úroky, spolu s iným dlžníkom alebo spolu s inými viacerými dlžníkmi (ďalej len „spoludlžník“),
Podmienky priemerného mesačného príjmu dlžníka a spoludlžníkov [§ 33a ods. 1 písm. b) a ods. 4 písm. b) ZDP] musia byť splnené ku dňu uzavretia zmluvy o úvere na bývanie (§ 33a ods. 5 ZDP).

Nárok na DB na zaplatené úroky nevzniká daňovníkovi, ktorý je dlžníkom zo zmluvy o úvere na bývanie, ak je súčasne spoludlžníkom z inej zmluvy o úvere na bývanie, na ktorú sa uplatňuje nárok na DB na zaplatené úroky (§ 33a ods. 6 ZDP).

DB na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období podľa § 33a ods. 1 ZDP, najviac však do výšky 1 200 € za rok (§ 33a ods. 3 ZDP).

Legislatívna úprava do 31.12.2023
V súlade s § 33a ods. 3 ZDP v znení účinnom do 31.12.2023, DB na zaplatené úroky je suma vo výške 50 % zo zaplatených úrokov v príslušnom zdaňovacom období podľa § 33a ods. 1 ZDP (úroky vypočítané z výšky poskytnutého úveru na bývanie najviac zo sumy 50 000 €), najviac však do výšky 400 € za rok.

Nárok na DB na zaplatené úroky vzniká počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich rokoch, počnúc mesiacom, v ktorom sa začalo úročenie úveru na bývanie poskytnutého na základe jednej a tej istej zmluvy o úvere na bývanie. V roku začatia úročenia úveru na bývanie má daňovník nárok na pomernú časť DB na zaplatené úroky z maximálnej sumy uvedenej v § 33a ods. 3 ZDP pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to od mesiaca, v ktorom začalo úročenie úveru na bývanie. Rovnako postupuje daňovník aj v roku, keď uplynie päťročná lehota na uplatnenie nároku na DB na zaplatené úroky, pričom uplatní len pomernú časť tohto daňového bonusu pripadajúcu na počet kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, a to končiac mesiacom, v ktorom päťročná lehota skončila (§ 33a ods. 7 ZDP). Bližšie pozri v prílohe č. 1, kde uvádzame porovnanie súm a podmienok nároku na DB na zaplatené úroky, ak daňovník uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie do 31.12.2023 alebo po 31.12.2023.

V súlade s § 26a zákona o úveroch veriteľ (banka) je povinný na požiadanie spotrebiteľa, ktorému bol poskytnutý úver na bývanie, vydať a doručiť tomuto spotrebiteľovi potvrdenie, na účely uplatnenia DB na zaplatené úroky (ďalej len „potvrdenie z banky podľa § 26a“), a to v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti spotrebiteľom. Vzor potvrdenia z banky podľa § 26a (príloha č. 4 zákona o úveroch) tvorí prílohu č. 2 a 3 tohto metodického pokynu.

Banka na požiadanie daňovníka, ktorý uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie:
DB na zaplatené úroky si môže daňovník uplatniť po skončení zdaňovacieho obdobia u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, v ročnom zúčtovaní alebo osobne prostredníctvom daňového priznania.

Ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 ZDP a ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 38 ZDP. Zamestnávateľ vykoná výpočet dane (§ 38 ods. 4 ZDP) a súčasne prihliadne okrem iného aj na DB na zaplatené úroky, ak zamestnanec do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia žiada o vykonanie ročného zúčtovania a podpíše žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti (ďalej len „žiadosť“).

Nárok na DB na zaplatené úroky preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi v súlade s § 37 ods. 5 ZDP, t. j. predloží potvrdenie z banky podľa § 26a, a v žiadosti podpíše čestné vyhlásenie o tom, že mu nebol poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 01.01.2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu (§ 122ya ods. 12 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 279/2017 Z. z.). Zamestnanec, ktorý si u zamestnávateľa uplatní nárok na DB na zaplatené úroky, potvrdenie z banky podľa § 26a zamestnávateľovi predloží najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia (38 ods. 5 ZDP), a ak by uvedené potvrdenie v ustanovenej lehote zamestnávateľovi nepredložil, bol by povinný podať daňové priznanie (§ 32 ZDP).

Na účely preukazovania nároku podľa § 37 ods. 1 až 5 ZDP, zisťovania, preverovania a kontroly správneho postupu preukazovania nároku aj na DB na zaplatené úroky, na účely ochrany a domáhania sa práv daňovníka, zamestnávateľa a správcu dane sú zamestnávateľ, správca dane a Ministerstvo financií Slovenskej republiky oprávnení spracúvať osobné údaje dotknutých osôb. Zamestnávateľ, správca dane a Ministerstvo financií Slovenskej republiky sú na tieto účely oprávnení aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania (§ 37 ods. 6 ZDP).

DB na zaplatené úroky možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa ZDP zníženej o daňový bonus podľa § 33 ZDP (§ 33a ods. 9 ZDP). Ak suma dane zníženej o daňový bonus podľa § 33 ZDP vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného DB na zaplatené úroky, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou DB na zaplatené úroky a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie zníženej o daňový bonus podľa § 33 ZDP, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku (§ 79 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení zákona č. 331/2011 Z. z.).

Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie a uplatňuje si DB na zaplatené úroky je povinný preukázať nárok na jeho uplatnenie v súlade s § 32 ods. 10 ZDP, a to potvrdením z banky podľa § 26a, ktorého kópia je prílohou daňového priznania.

DB na zaplatené úroky podľa § 33a ods. 1 až 9 ZDP si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí (§ 33a ods. 10 ZDP).

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou do „úhrnu jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16 ZDP)“ započíta všetky príjmy, ktoré sú zdaniteľné na území Slovenskej republiky, t. j. nielen zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ale aj ostatné príjmy zdaniteľné podľa ZDP, napr. zdaniteľné príjmy podľa § 8 ZDP. Do úhrnu „všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí“, započíta všetky „celosvetové“ príjmy, ktoré sú v štáte rezidencie tohto daňovníka zdaniteľné podľa daňových právnych predpisov platných na území tohto štátu.

V súlade s § 33a ods. 11 ZDP, ak zomrie daňovník, ktorému vznikol nárok na DB na zaplatené úroky, nárok na DB na zaplatené úroky si môže uplatniť daňovník, na ktorého prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie po zomrelom daňovníkovi. Podmienky podľa § 33a ods. 1 písm. a) a b) a ods. 4 písm. b) a c) ZDP sa neuplatnia, pričom ustanovenia § 33a ods. 1 ZDP úvodnej vety a ods. 2 a 6 tým nie sú dotknuté. Nárok na DB na zaplatené úroky sa uplatní u zomrelého daňovníka za mesiace žitia vrátane mesiaca, v ktorom daňovník zomrel, a u daňovníka, na ktorého prešli nesplatené záväzky z úveru na bývanie, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci úmrtia daňovníka až do uplynutia päťročnej lehoty na uplatnenie nároku na DB na zaplatené úroky, ktorá sa počíta od vzniku nároku na DB na zaplatené úroky u zomrelého daňovníka.

V súlade s § 52zm ods. 1 ZDP DB na zaplatené úroky sa prvýkrát uplatní na zmluvy o úvere na bývanie uzatvorené po 31.12.2017. Ak bol daňovníkovi poskytnutý hypotekárny úver na základe zmluvy o hypotekárnom úvere uzatvorenej pred 01.01.2018, na ktorý sa uplatňuje štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých podľa osobitného predpisu, nárok na DB na zaplatené úroky tomuto daňovníkovi prvýkrát vzniká až v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, za ktorý mu poslednýkrát vznikol nárok na štátny príspevok alebo štátny príspevok pre mladých.

V súlade s § 33a ods. 12 ZDP Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky poskytuje Ministerstvu dopravy a výstavby Slovenskej republiky na účely plnenia úloh v oblasti štátnej bytovej politiky súhrnné údaje o počte daňových subjektov, ktoré si uplatnili DB na zaplatené úroky vrátane celkovej výšky uplatneného DB na zaplatené úroky za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.







Príloha č. 1 Porovnanie súm a podmienok nároku na DB na zaplatené úroky, ak daňovník uzatvoril zmluvu o úvere na bývanie do 31.12.2023 alebo po 31.12.2023:

Potvrdenie podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. (ďalej len „zákon o úveroch na bývanie“) na priznanie sumy daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 279/2017 Z. z.
týkajúce sa zmluvy o úvere na bývanie č. ........ uzavretej dňa.......... (ďalej len „zmluva“) Názov banky alebo pobočky zahraničnej banky (ďalej len „banka“) týmto potvrdzuje pre dlžníka zo zmluvy:


Dlžník
Meno, priezvisko:
Dátum narodenia:
Trvalý pobyt:

Spoludlžník (spoludlžníci) Meno, priezvisko:
Dátum narodenia:
Trvalý pobyt:


, že


V ...

Za banku... .
Potvrdenie podľa § 26a zákona č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 279/2017 Z. z. (ďalej len „zákon o úveroch na bývanie“) na priznanie sumy daňového zvýhodnenia na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 508/2023 Z. z.
týkajúce sa zmluvy o úvere na bývanie č. ........ uzavretej dňa.......... (ďalej len „zmluva“) Názov banky alebo pobočky zahraničnej banky (ďalej len „banka“) týmto potvrdzuje pre dlžníka zo zmluvy:


Dlžník
Meno, priezvisko:
Dátum narodenia:
Trvalý pobyt:

Spoludlžník (spoludlžníci) Meno, priezvisko:
Dátum narodenia:
Trvalý pobyt:


, že


V ...

Za banku... .

Obsah:
Úvod
1. diel Výška preddavkov na daň a lehoty ich platenia
2. diel Platenie preddavkov na daň 3. diel Rozdiel na zaplatených preddavkoch na daň do lehoty na podanie daňového priznania
4. diel Platenie preddavkov na daň novými daňovníkmi v zdaňovacom období, v ktorom vznikli a v nasledujúcom zdaňovacom období
5. diel Platenie preddavkov na daň pri zmene právnej formy daňovníka
6. diel Platenie preddavkov na daň právnym nástupcom
7. diel Platenie preddavkov na daň pri zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok
8. diel Platenie preddavkov na daň daňovníkmi, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie
9. diel Platenie preddavkov na daň na základe rozhodnutia správcu dane - preddavky na daň inak
10. diel Započítanie preddavkov na daň na úhradu dane uvedenú v daňovom priznaní
11. diel Vrátenie preddavkov na daň alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň
12. diel Oznamovacia povinnosť správcu dane
13. diel Spoločné, zrušovacie a záverečné ustanovenia


(1) Metodický pokyn je zameraný na problematiku platenia preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby podľa § 42 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) od 01.01.2025.

(2) Preddavok na daň je definovaný v § 2 písm. u) ZDP ako povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

(3) Preddavky na daň sa platia miestne príslušnému správcovi dane v eurách, pričom po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie (§ 51c ods. 1 ZDP).

(4) Platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby (ďalej len „preddavky na daň“) upravuje § 42 ZDP.

(5) V súlade s § 47 ZDP sa preddavky na daň zaokrúhľujú s presnosťou na dve desatinné miesta matematicky, pričom v prípade viacstupňového výpočtu dochádza k zaokrúhľovaniu na každom stupni výpočtu.

(6) V § 42 ods. 1 až 3 ZDP je upravené platenie preddavkov na daň a lehoty ich platenia (mesačne, štvrťročne) nasledovne:
(7) V súlade s § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), ak pripadne deň splatnosti preddavku na daň, resp. lehota na podanie daňového priznania, na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom splatnosti preddavku na daň, resp. lehoty na podanie daňového priznania je najbližší nasledujúci pracovný deň.
(8) Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 ZDP uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona (§ 42 ods. 6 ZDP).

(9) Daňovník so zdaňovacím obdobím kalendárny rok 2025 (ďalej len „zdaňovacie obdobie 2025“) platí v zdaňovacom období 2025 preddavky na daň, ktoré sú splatné po lehote na podanie daňového priznania za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie, na základe dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024.

(10) Za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 01.01.2024, je pre právnickú osobu podľa § 15 písm. b) prvého bodu ZDP sadzba dane zo základu dane zníženého o daňovú stratu
(11) V súlade s prechodným ustanovením § 52zzz ods. 1 ZDP sa ustanovenie § 15 písm. b) prvého bodu podbodu 1a. v znení účinnom od 01.01.2024 prvýkrát použije pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 01.01.2024.

(12) Z uvedeného vyplýva, že daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok 2024, hospodársky rok, ktorý začal v priebehu roka 2024 a skončí v priebehu roka 2025 (ďalej len „hospodársky rok 2024/2025“) uplatní zníženú sadzbu dane 15 % v prípade, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy (výnosy) do 60 000 € vrátane.

(13) Úhrn zdaniteľných príjmov daňovník uvádza v daňovom priznaní v riadku 560.

(14) Pri vyplnení riadka 560 daňového priznania vychádza daňovník: (15) Takto zistené príjmy (výnosy) sa následne upravia na zdaniteľné príjmy (výnosy), a to predovšetkým vylúčením príjmov (výnosov), ktoré nie sú predmetom dane, príjmov (výnosov), ktoré sú od dane oslobodené, resp. sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov).

(16) Ak správca dane neurčí platenie preddavkov na daň rozhodnutím podľa § 42 ods. 10 ZDP, preddavky na daň neplatí:
(17) ZDP v § 42 osobitne upravuje platenie preddavkov na daň: (18) Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak ZDP neustanovuje inak (§ 49 ods. 2 ZDP). V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

(19) Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP, sa lehota na podanie daňového priznania predlžuje na základe oznámenia alebo žiadosti daňovníka za podmienok uvedených v § 49 ods. 3 ZDP.

(20) V roku 2025 má daňovník povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2024 do 31.03.2025 za predpokladu, že nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. 3 ZDP.

(21) Ak si daňovník predĺži lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024, napr.
(22) Do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím (§ 42 ods. 7 ZDP). Pri stanovení poslednej známej daňovej povinnosti sa vychádza z daňového priznania podaného za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, pričom pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako, ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, vrátane použitia sadzby dane podľa § 15 ZDP uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.

(23) Pri platení preddavkov na daň počnúc 01.01.2025 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 (tzn. do 31.03.2025, za predpokladu, že daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania), sa vychádza z daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023, pričom pri prepočte poslednej známej daňovej povinnosti sa základ dane znížený o odpočet daňovej straty (riadok 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023) prepočíta sadzbou dane uvedenou v tomto v daňovom priznaní (riadok 550 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023), tzn. 15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560 tohto daňového priznania a odpočítajú sa úľavy na dani z príjmov vyplývajúce zo ZDP (riadok 610 tohto daňového priznania).

(24) Z vyššie uvedeného vyplýva, že daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 sa vypočíta:
(25) Riadok 610 daňového priznania vypĺňa daňovník, ktorý si uplatňuje úľavu na dani podľa ZDP, napr. podľa:
(26) Z vyššie uvedeného vyplýva, že daňovník do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 pokračuje v platení preddavkov na daň z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2023 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.

(27) Po lehote na podanie daňového priznania platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá je definovaná v § 42 ods. 6 ZDP.

(28) Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu (riadok 500), uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 písm. b) ZDP (riadok 550) uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy na dani z príjmov vyplývajúce z tohto zákona (riadok 610).

(29) Pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, z ktorej sa platia preddavky na daň, sa nezohľadňuje:
(30) Preddavky na daň v zdaňovacom období 2025 splatné po lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024, tzn. po 31.03.2025 (za predpokladu, že daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania), sa vypočítajú z dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 v riadku 1110 – Daň na účely určenia výšky preddavkov na daň.

(31) Pri určení hodnoty v riadku 1110 daňového priznania sa vychádza zo základu dane zníženého o odpočet daňovej straty uvedeného v riadku 500 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 pri použití sadzby dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 (15 % alebo 21 % v závislosti od dosiahnutých zdaniteľných príjmov uvedených v riadku 560) a následne sa odpočíta hodnota uvedená v riadku 610 - Úľava na dani, tzn.
(32) Podľa § 42 ods. 5 ZDP, ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období platí preddavky na daň na toto zdaňovacie obdobie podľa § 42 ods. 1 a 2 ZDP.

(33) Podľa § 42 ods. 9 ZDP účinného od 01.01.2021 daňovník, ktorý do lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie platil preddavky na daň v nižšej výške (alebo neplatil preddavky na daň), ako mu vyplývajú z výpočtu podľa daňového priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, nerobí vyrovnanie vzniknutého rozdielu v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania a preddavky na daň zaplatené na príslušné zdaňovacie obdobie sa započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie. To znamená, že preddavky na daň platené do lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa nedorovnávajú podľa výšky dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ale zostanú v takej výške, v akej boli predpísané a zaplatené. Nedochádza k zmene výšky preddavkov na daň platených do lehoty na podanie daňového priznania ani z dôvodu, ak do lehoty na podanie daňového priznania bola ich výška určená na základe 15 % sadzby dane a po lehote na podanie daňového priznania bude ich výška určená na základe 21 % sadzby dane alebo naopak.

(34) Rovnako postupuje aj daňovník, ktorému určil správca dane platenie preddavkov na daň inak podľa § 42 ods. 10 ZDP. Zrušenie vyrovnania rozdielu vzniknutého na zaplatených preddavkoch na daň do lehoty na podanie daňového priznania znamená, že ani preddavky na daň, ktoré daňovník platí do lehoty na podanie daňového priznania na základe rozhodnutia o určení preddavkov na daň inak, nepodliehajú vyrovnaniu.
(35) Povinnosť vyrovnať rozdiel na preddavkoch na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania sa vzťahuje len na nového daňovníka, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát. Takýto daňovník v zdaňovacom období, v ktorom vznikol a ani v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania v súlade s § 42 ods. 8 ZDP (viac v 4. diele).

(36) V súlade s § 42 ods. 9 ZDP, ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky na daň alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia. Správca dane pri vrátení preddavkov na daň na základe žiadosti daňovníka postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 79 daňového poriadku.

Príklad č. 12
(37) Preddavky na daň určené rozhodnutím inak podľa § 42 ods. 10 ZDP nepodliehajú vyrovnaniu. Znamená to, že ak má daňovník určené rozhodnutím preddavky na daň inak, napr. za január až marec 2025 vo výške 500 €, tieto nevstupujú do predpisu vyrovnania ani v prípade, keď po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2025 daňovníkovi nevznikne povinnosť platiť preddavky na daň. Tieto preddavky na daň sú platené na zdaňovacie obdobie 2025 a započítajú sa na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie (po skončení zdaňovacieho obdobia v súlade s § 51c ods. 1 ZDP).

4. diel Platenie preddavkov na daň novými daňovníkmi v zdaňovacom období, v ktorom vznikli a v nasledujúcom zdaňovacom období

(38) Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako zlúčením, splynutím alebo rozštiepením, neplatí preddavky na daň za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol (úvodná veta § 42 ods. 4 ZDP).

(39) Správca dane však môže daňovníkovi aj na obdobie po jeho vzniku v odôvodnených prípadoch určiť platenie preddavkov na daň inak rozhodnutím podľa § 42 ods. 10 ZDP.

(40) Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané daňové priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie daňového priznania vyrovná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v daňovom priznaní (§ 42 ods. 8 ZDP).

Príklad č. 16
(41) Daňovník, ktorý počas roka 2025 zmení právnu formu, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy, tzn. z dane uvedenej v riadku 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 [§ 42 ods. 4 písm. a) ZDP].

(42) Zmenou právnej formy právnická osoba nezaniká. Pri zmenách právnej formy medzi kapitálovými obchodnými spoločnosťami (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným) a družstvom nedochádza k zmene spôsobu zdaňovania. Zdaňovacie obdobie daňovníka sa nemení, transformovaná spoločnosť pokračuje v platení preddavkov na daň počas celého zdaňovacieho obdobia vo výške vypočítanej z dane za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy. Rovnako sa postupuje aj pri zmene právnej formy jednoduchej spoločnosti na akcie na akciovú spoločnosť.

(43) Zákon č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 309/2023 Z. z.“) účinný od 01.03.2024 už nepripúšťa zmenu právnej formy verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, tzn. osobných spoločností na kapitálové obchodné spoločnosti (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným) alebo družstvo a naopak.
(44) Ak dochádzalo k takejto zmene právnej formy podľa ustanovení Obchodného zákonníka účinných do 29.02.2024, napr. sa verejná obchodná spoločnosť alebo komanditná spoločnosť zmenila na spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciovú spoločnosť, takouto zmenou právnej formy dochádzalo k zmene spôsobu zdaňovania, kedy dochádza k ukončeniu zdaňovacieho obdobia a vzniku povinnosti podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie predchádzajúce tejto zmene (§ 41 ods. 7 ZDP). Aj v tomto prípade transformovaná spoločnosť pokračovala v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej z dane za zdaňovacie obdobie predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom došlo k zmene právnej formy.

(45) Zákonom č. 309/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 01.03.2024 zaviedla jednotná úprava vnútroštátnych a zahraničných premien obchodných spoločností a družstiev a zmien ich právnych foriem do slovenského právneho poriadku. Zákon č. 309/2023 Z. z. novelizuje s účinnosťou od 01.03.2024 aj ZDP.

(46) Právny nástupca daňovníka zrušeného alebo zaniknutého bez likvidácie platí preddavky na daň podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d) ZDP.

(47) Daňovník, ktorý počas roka:
(48) Daňovník, ktorý v predchádzajúcom zdaňovacom období vznikol splynutím, zlúčil sa s iným daňovníkom alebo vznikol rozštiepením, pokračuje v platení preddavkov na daň vo výške vypočítanej podľa § 42 ods. 4 písm. b) až d) ZDP, a to až do lehoty na podanie daňového priznania.

(49) Daňovník, ktorý počas roka vznikol splynutím, zlúčil sa s iným daňovníkom alebo vznikol rozštiepením, môže požiadať správcu dane o určenie platenia preddavkov na daň inak podľa § 42 ods. 10 ZDP, resp. správca dane môže z vlastného podnetu stanoviť takémuto daňovníkovi platenie preddavkov na daň inak.

(50) Podľa § 3 ods. 6 až 8 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) daňovník môže zmeniť účtovné obdobie na hospodársky rok, a to na základe písomného oznámenia daňovému úradu doručenému v ustanovenej lehote. Účtovné obdobie, ktoré je hospodárskym rokom, musí účtovná jednotka uplatňovať minimálne jedno účtovné obdobie. Obdobne postupuje daňovník aj pri zmene hospodárskeho roka na kalendárny rok alebo pri zmene hospodárskeho roka na iný hospodársky rok.

(51) Ak v súlade so zákonom o účtovníctve došlo k zmene účtovného obdobia na hospodársky rok, je súčasne hospodársky rok aj zdaňovacím obdobím. Zdaňovacie obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok sa považuje za samostatné zdaňovacie obdobie (§ 41 ods. 10 ZDP). Ak daňovník mení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak, je povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny v lehote podľa § 49 ods. 2 ZDP (§ 41 ods. 9 ZDP).

(52) V ZDP nie je osobitne upravené platenie preddavkov na daň pri zmene účtovného (zdaňovacieho) obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok alebo naopak. Vo všeobecnosti však možno primerane postupovať podľa jednotlivých odsekov § 42 ZDP, ktoré upravujú platenie preddavkov na daň. Pri zmene zdaňovacieho obdobia, ktorým je hospodársky rok, sa obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho dňu zmeny zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok považuje za samostatné zdaňovacie obdobie, tzn. daňová povinnosť vykázaná za obdobie od začiatku kalendárneho roka do dňa predchádzajúceho zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok predstavuje daňovú povinnosť za celé zdaňovacie obdobie.

(53) Vzhľadom k tomu, že v uvedených prípadoch možno predpokladať, že suma preddavkov na daň vypočítaných na základe dane uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie podľa § 41 ods. 10 ZDP, ktoré je kratšie ako kalendárny rok, nebude zodpovedať očakávanej daňovej povinnosti, na ktorú sú preddavky na daň platené, odporúčame, aby daňovník v týchto prípadoch požiadal správcu dane o stanovenie platenia preddavkov na daň inak, resp. aby správca dane z vlastného podnetu stanovil platenie preddavkov na daň inak (napr. podľa výšky dane, ktorá bola vypočítaná za zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok a ktorý bezprostredne predchádza obdobiu, v ktorom došlo k zmene zdaňovacieho obdobia na hospodársky rok).

(54) V súlade s § 42 ods. 2 ZDP u daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok je štvrťročný preddavok na daň splatný do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka.

(55) Povinnosť platiť preddavky na daň podľa § 42 ZDP sa vzťahuje aj na daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, vymedzených v § 12 ods. 3 ZDP. Takíto daňovníci sú povinní platiť preddavky na daň, ak v predchádzajúcom zdaňovacom období dosiahli príjmy podliehajúce zdaneniu a z týchto príjmov vykázali daňovú povinnosť vyššiu, ako je hranica pre platenie štvrťročných preddavkov na daň, tzn.
(56) Podľa § 42 ods. 10 ZDP správca dane môže na základe žiadosti daňovníka alebo z vlastného podnetu rozhodnutím zmeniť preddavky na daň platené podľa pravidiel upravených ZDP, a to ak ide o:
(57) Správca dane môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v ustanovení § 42 ods. 10 ZDP.

(58) Podľa § 51c ods. 1 ZDP sa preddavky na daň platia v eurách a po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie.

(59) V daňovom priznaní v časti - Daň upravená o preddavky na daň a minimálnu daň, v riadku 1010 - Úhrn preddavkov zaplatených za zdaňovacie obdobie podľa § 42 a 51c ods. 1 ZDP (uhradených do lehoty na podanie daňového priznania) sa uvádza suma preddavkov na daň zaplatených v zdaňovacom období podľa § 42 a § 51c ods. 1 ZDP (znížená o časť prevyšujúcu preddavky na daň zaplatené do lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, ktorá bola daňovníkovi vrátená na základe žiadosti podľa § 42 ods. 9 ZDP). Do tejto sumy sa započítavajú aj preddavky na daň, ktoré daňovník uhradil po skončení zdaňovacieho obdobia, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania, ak sa vzťahujú k daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva (napr. preddavok na daň za december 2025, ktorý daňovník uhradí až vo februári 2026). Súčasťou tejto sumy je aj preplatok, ak bol použitý na úhradu preddavkov na daň podľa § 79 daňového poriadku. Do tejto sumy sa nezapočítavajú preddavky na daň platené daňovníkom na budúce zdaňovacie obdobie do lehoty na podania daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, napr. mesačné preddavky na daň platené za január, február a marec 2026, ktoré sa zahrnú do sumy preddavkov na daň zaplatených na zdaňovacie obdobie 2026. V riadku 1010 daňového priznania daňovník uvádza aj sumu zaplatených preddavkov na daň, ktoré boli platené vo vyššej výške, ako mu vyplýva zo ZDP alebo boli platené bez právneho dôvodu a v priebehu zdaňovacieho obdobia nepožiadal o ich vrátenie v súlade s § 42 ods. 12 ZDP, tzn. aj takéto zaplatené preddavky na daň si daňovník po skončení zdaňovacieho obdobia započíta na úhradu daňovej povinnosti v súlade s § 51c ods. 1 ZDP.

(60) Ak z podaného daňového priznania vyplynie, že daňová povinnosť za zdaňovacie obdobie je vyššia ako preddavky na daň zaplatené v priebehu zdaňovacieho obdobia, na ktoré boli platené, daňovník je povinný daň doplatiť v lehote na podanie daňového priznania, tzn. za zdaňovacie obdobie 2025 do 31.03.2026, resp. v predĺženej lehote na podanie daňového priznania, ak si daňovník túto lehotu predĺži podľa § 49 ods. 3 ZDP.

(61) Ak daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní je nižšia ako zaplatené preddavky na daň, daňovníkovi vznikne daňový preplatok a daňovník môže požiadať o jeho vrátenie. Pri vrátení preplatku na dani správca dane postupuje podľa § 79 daňového poriadku.

(62) Podľa § 46b ods. 9 ZDP, ak sú zaplatené preddavky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie podľa § 42 ZDP vyššie ako daň vypočítaná v podanom daňovom priznaní za príslušné zdaňovacie obdobie a súčasne táto daň je
(63) V súlade s § 42 ods. 12 ZDP správca dane vráti do 30 dní odo dňa podania žiadosti daňovníka (64) Pri vrátení preddavkov na daň alebo rozdielu zaplatených preddavkov na daň správca dane použije postup podľa § 79 daňového poriadku.
(65) V súlade s § 42 ods. 13 ZDP výšku preddavkov na daň splatných po lehote na podanie daňového priznania oznámi správca dane daňovníkovi najneskôr päť dní pred splatnosťou preddavku na daň, ak správca dane neuplatní postup podľa § 42 ods. 10 ZDP, tzn. nevydá rozhodnutie o určení platenia preddavkov na daň inak.

(66) Do tohto metodického pokynu sú prevzaté všetky časti metodického pokynu č. 1/DZPaU/2022/MP k plateniu preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby od 01.01.2022, ktoré sú aktuálne aj po 01.01.2025, ktorý bol publikovaný dňa 05.01.2022 na webe finančnej správy.

(67) Zrušuje sa Metodický pokyn č. 1/DZPaU/2022/MP k plateniu preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby podľa § 42 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov od 01.01.2022.

(68) Tento metodický pokyn nadobúda účinnosť dňa 5. decembra 2024.


Vypracoval: Odbor daňovej metodiky FR SR
December 2024

Finančné riaditeľstvo SR vydáva usmernenie k posúdeniu zdaniteľnosti príspevkov na rekreáciu a ich uplatnenia do daňových výdavkov (nákladov) v súlade s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“ alebo „zákon o dani z príjmov“), ak rekreácia začala po 31.12.2024.

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP účinným od 1.1.2019 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.06.2024 schválila zákon č. 172/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. V dôsledku zmien vykonaných týmto zákonom sa s účinnosťou od 1.1.2025 rozširuje rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce.

Príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 152a Zákonníka práce) sú daňovým výdavkom zamestnávateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.

V súlade s § 152a ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

U zamestnávateľa s počtom zamestnancov 49 a menej platia tie isté podmienky pre poskytnutie príspevku na rekreáciu ako u zamestnávateľa, zamestnávajúceho 50 a viac zamestnancov, t. j. nemá možnosť obmedziť rozsah poskytnutia príspevku (za splnenia ustanovených podmienok poskytne príspevok na rekreáciu nielen na oprávnené výdavky zamestnanca, ale aj oprávnené výdavky rodiča zamestnanca). Ak takýto zamestnanec požiada zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ku dňu začatia rekreácie musí spĺňať podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov, a zamestnávateľ mu môže (nemá povinnosť) vyhovieť. Aj napriek tomu, že zamestnávateľ s počtom zamestnancov 49 a menej poskytuje príspevok na rekreáciu zamestnanca na báze vlastného rozhodnutia a dobrovoľnosti, výdavky preukázateľne vynaložené na príspevok na rekreáciu si môže uplatniť do daňových výdavkov (v sume 55 % oprávnených výdavkov, max. 275 € za kalendárny rok).
Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov súčasne a u obidvoch spĺňa ustanovené podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu, môže si tento príspevok uplatniť len u jedného z nich. Pokiaľ by zamestnancovi bol príspevok na rekreáciu poskytnutý od dvoch zamestnávateľov, potom jeden príspevok je uplatnený v rozpore s ustanovením § 152a Zákonníka práce, a preto naň nemožno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok, t. j. 275 €, zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Príklad č. 1
Dvaja zamestnanci požiadali zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu. Obidvaja k žiadosti priložili účtovný doklad s označením zamestnanca na sumu 100 €. V akých sumách bude zamestnancom vyplatený príspevok, ak jeden z týchto zamestnancov pracuje na kratší pracovný čas (polovičný úväzok)?

Zamestnávateľ obidvom zamestnancom vyplatí 55 % z oprávnených výdavkov, t. j. po 55 €. Zamestnancovi, ktorý pracuje na kratší pracovný čas (polovičný úväzok), kráti len najvyššiu sumu príspevku, t. j. sumu 275 €. Ak by v tomto kalendárnom roku zamestnanec, ktorý pracuje na kratší pracovný čas, za nezmenených podmienok znova požiadal o príspevok na rekreáciu (požiadal by zamestnávateľa doplatiť príspevok do max. sumy), potom by mu zamestnávateľ mohol v súlade s § 152a Zákonníka práce, doplatiť príspevok na rekreáciu max. do sumy 137,50 € (137,50 € = najvyššia sumu príspevku znížená v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času). Zamestnávateľ príspevok na rekreáciu podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodí od dane a uvedie ho aj na mzdovom liste zamestnanca [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 3 ZDP].

Ak zamestnávateľ za ustanovených podmienok vyplatí zamestnancovi príspevok na rekreáciu a podmienky na výplatu príspevku sa v priebehu roka zmenia, nie je dôvod, aby zamestnanec vrátil poskytnutý príspevok na rekreáciu, pri ktorom boli splnené všetky ustanovené podmienky.

Nárok na príspevok na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok má aj zamestnanec, ktorý je na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke. Zamestnanec, ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie (napr. starosta, primátor), nárok na príspevok na rekreáciu nemá. Rovnako nárok na príspevok na rekreáciu nemá zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Ustanovenie § 152a ods. 4 Zákonníka práce vymedzuje výdavky, ktoré môže zamestnávateľ na účely vyplatenia príspevku na rekreáciu považovať za oprávnené. S účinnosťou od 1.1.2025 oprávnenými výdavkami sú nielen preukázané výdavky zamestnanca, ale aj preukázané výdavky rodiča zamestnanca, t. j. aj na rekreáciu rodiča, bez účasti zamestnanca. Zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu rodiča, ak výdavky na rekreáciu, ktoré sú oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce zaplatil rodič zamestnanca a zamestnanec ich rodičovi preukázateľne preplatil.

Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €.

Podľa § 152a Zákonníka práce príspevok na rekreáciu sa poskytuje len zamestnancovi, pričom základom je pracovný pomer zamestnanca so zamestnávateľom. Rodič zamestnanca nemá k zamestnávateľovi žiadny právny vzťah a sám zamestnanec sa rozhoduje o tom, či príspevok využije pre seba, pre svojho rodiča alebo ho nevyužije vôbec, a teda o príspevok zamestnávateľa musí vždy žiadať zamestnanec.

V súlade s § 152a ods. 4 Zákonníka práce, oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce sú preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca na
a) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
d) organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Službou cestovného ruchu je nielen ubytovanie, ale okrem iného aj stravovacie (pohostinské) služby, služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná doprava, železničná doprava, letecká doprava, doprava po vode, lanovky a vleky), informačné služby, športovo–rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia. Podmienkou však je, aby tieto výdavky súviseli s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky.

Pod pojmom „prenocovanie“ sa podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 91/2010 Z. z.“) rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie je napr. budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacím zariadením môže byť aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenia prevádzkujú podnikatelia poskytujúci ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia, a preto za oprávnené výdavky nemožno považovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu, ktorý vystavila osoba, ktorá nemá živnostenské oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb.

Oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce sú aj preukázané výdavky zamestnanca na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca, navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR každoročne zverejňuje na svojom webovom sídle termíny školských prázdnin v období školského vyučovania na tri po sebe nasledujúce školské roky. Ak by zamestnanec predložil zamestnávateľovi preukázané výdavky zamestnanca na detský tábor pre svoje dieťa, ktorého sa dieťa zúčastnilo na prelome obdobia školského roku a školských prázdnin, potom za oprávnené výdavky zamestnanca na účely uplatnenia príspevku na rekreáciu možno považovať len pomernú časť úhrady, ktorá zodpovedá obdobiu školských prázdnin.

V súlade s § 152a ods. 5 Zákonníka práce, oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa § 152a ods. 4 Zákonníka práce na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii.

Ustanovenie § 152a ods. 5 Zákonníka práce špecificky ustanovuje za oprávnené výdavky aj preukázané výdavky rodiča zamestnanca. Za rodiča zamestnanca možno považovať len biologického rodiča alebo osvojiteľa (osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi) a nemožno považovať inú osobu, ktorá zamestnancovi nahradila biologického rodiča, napr. manželský partner biologického rodiča, pestún, opatrovník. Za rodiča nemožno považovať osobu, ktorá nie je uvedená na rodnom liste zamestnanca. Zamestnanci, ktorým rodný list nebol vydaný na území SR, splnenie tejto podmienky preukazujú obdobným dokladom vydaným v zahraničí.

V súlade s § 152a ods. 6 Zákonníka práce, ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi pri nedodržaní tridsaťdňovej lehoty (§ 152a ods. 6 Zákonníka práce) sa považuje za príspevok poskytnutý podľa § 152a Zákonníka práce, na ktorý možno aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Vzhľadom na znenie ustanovenia § 152a ods. 6 Zákonníka práce, označenie zamestnanca je povinnou súčasťou účtovného dokladu preukazujúceho oprávnené výdavky vynaložené zamestnancom. Označenie zamestnanca je povinnou súčasťou účtovného dokladu aj vtedy, ak sa rekreácie zamestnanec nezúčastní (z označenia zamestnanca na účtovnom doklade automaticky nevyplýva, že zamestnanec sa rekreácie zúčastnil), napr. ak sa rekreácie zúčastní len rodič zamestnanca. Zamestnanec musí vedieť preukázať aj vzťah k osobe, ktorá sa na rekreácii zúčastňuje, napr. vzťah k rodičovi môže preukázať svojím rodným listom.

Účtovná jednotka o skutočnostiach, ktoré sú predmetom jej účtovníctva, účtuje na základe účtovného dokladu, ktorého všeobecné náležitosti sú vymedzené v § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), pričom neurčuje formu účtovného dokladu. Zamestnávateľ v nadväznosti na požiadavky § 152a Zákonníka práce pri účtovaní oprávnených nákladov príspevku na rekreáciu zamestnanca (rodiča zamestnanca) má vyžadovať, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže splnenie požadovaných podmienok. Základnými informáciami sú identifikácia poskytovateľa rekreačného pobytu na jednej strane a na druhej identifikačné údaje zamestnanca (uvedené platí aj vtedy, ak je doklad vystavený na rodiča zamestnanca, ktorý sa rekreácie zúčastnil, bez účasti zamestnanca). Súčasťou dokladu je aj uvedenie osôb, ktoré sa zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či je nárok na preplatenie v súlade so Zákonníkom práce. Rovnako dôležité je, aby doklad obsahoval popis poskytnutých služieb, časové vymedzenie poskytnutého rekreačného pobytu, a tiež informácie o cene, o dátume úhrady za pobyt a samotné číslo dokladu jeho vystavovateľa.

Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v § 8 ustanovuje povinné údaje, ktoré musia byť uvedené na pokladničnom doklade. Jedným z takýchto údajov je aj písm. o) cit. ustanovenia, podľa ktorého pokladničný doklad musí obsahovať ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu. Uvedené ustanovenie je možné využiť aj z pohľadu a potreby iných právnych predpisov (napr. aj v prípade potreby preukázania nároku na príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce).

Pokiaľ súčasťou dokladu z elektronickej registračnej pokladnice nie je označenie zamestnanca, tento doklad môže slúžiť ako doklad o úhrade (úhrada ubytovaciemu zariadeniu), ku ktorému zamestnanec priloží ďalší doklad s označením zamestnanca (prípadne osôb, ktoré sa rekreácie zúčastnili) preukazujúci oprávnené výdavky, napr. hotelový účet, faktúru a pod. Za účtovný doklad nemožno považovať voucher vyhotovený portálom sprostredkujúcim ubytovanie, ktorý je v tomto prípade považovaný za objednávku, ktorou sa objednáva ubytovanie, napriek skutočnosti, že za služby uvedené na voucheri zaplatí. Účtovným dokladom, na účely aplikácie § 152a Zákonníka práce by mal byť „vyúčtovací“ doklad vystavený priamo ubytovacím zariadením, čo zároveň potvrdzuje zamestnávateľovi, že rekreácia bola uskutočnená. Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nemožno aplikovať na príspevok na rekreáciu, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na základe predloženého účtovného dokladu bez označenia zamestnanca.

Ak zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priloží účtovný doklad znejúci na jeho meno, na ktorom cestovná kancelária alebo ubytovacie zariadenie uviedlo výdavky na rekreáciu, napr.: ubytovanie, strava, miestny poplatok, reštaurácia, parkovanie, potom tieto úhrady zamestnanca možno považovať za oprávnené výdavky podľa § 152a Zákonníka práce. Rovnako to platí aj v prípade predloženia účtovného dokladu znejúceho na meno zamestnanca vystaveného ubytovacím zariadením, na ktorom bude uvedený pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania, stravovacie služby a okrem uvedeného iné služby súvisiace s touto rekreáciou (napr. parkovanie, wellness, skipas, reštaurácia).

Za splnenia ustanovených podmienok možno ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP aplikovať aj na poskytnutý príspevok na rekreáciu, ak zamestnanec predloží účtovný doklad s jeho označením, z ktorého je zrejmé, že na rekreácii bol zamestnanec, resp. rodič zamestnanca s inými osobami uvedenými v § 152a ods. 5 Zákonníka práce, na ktoré si uplatňuje príspevok na rekreáciu. Spoločnú účasť na rekreácii týchto oprávnených osôb preukazuje zamestnanec účtovným dokladom, súčasťou ktorého je aj uvedenie osôb, ktoré sa spolu so zamestnancom (rodičom zamestnanca) zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či vznikol nárok na príspevok na rekreáciu v súlade so Zákonníkom práce (ako súčasť takéhoto dokladu sa akceptuje napr. aj potvrdenie vystavené ubytovacím zariadením, v ktorom ubytovacie zariadenie potvrdí účasť týchto osôb na rekreácii). Za oprávnené výdavky nemožno považovať výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca vynaložené na iné služby, ktoré s rekreáciou nesúvisia, napr. storno poplatky za zrušenie rezervácie, manipulačné poplatky, poplatky za zvieratá (aj keď sú tieto výdavky uvedené na účtovnom doklade).

Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu prikladá kópiu účtovného dokladu a originál predloží zamestnávateľovi len k nahliadnutiu, ak ho oň zamestnávateľ požiada. Spôsob preukazovania nároku na príspevok na rekreáciu si určuje zamestnávateľ sám, napr. úhradu oprávnených výdavkov na rekreáciu uhradených ubytovaciemu zariadeniu rodičom zamestnanca, môže zamestnanec preukázať zamestnávateľovi dvoma výpismi z banky a to výpis z účtu rodiča, kde bude prevod peňazí ubytovaciemu zariadeniu a výpis z účtu zamestnanca, kde bude prevod peňazí na účet rodiča.

Zastávame názor, že za oprávnené výdavky [§ 152a ods. 4 písm. a) až c) v spojení s ods. 5 Zákonníka práce] možno považovať preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca uvedené v tabuľke nižšie.

Tabuľka

Preukázané výdavky zamestnanca	na seba (zamestnanca) a manželku (la) zamestnanca, ktorá sa s ním zúčastnila rekreácie
	na rodiča zamestnanca, manželku (la) rodiča zamestnanca, ktorí sa zúčastnili rekreácie (aj bez účasti zamestnanca)
	na dieťa zamestnanca (aj zverené), ktoré sa so zamestnancom zúčastnilo rekreácie
	na inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorá sa so zamestnancom zúčastnila rekreácie
Preukázané výdavky rodiča zamestnanca	na seba (rodiča zamestnanca), vrátane manželky (la) rodiča zamestnanca, ktorí sa zúčastnili rekreácie (aj bez účasti zamestnanca)
	na zamestnanca, ktorý si uplatňuje príspevok na rekreáciu (zamestnanec je dieťaťom tohto rodiča), vrátane manželky (la) zamestnanca, ktorí sa zúčastnili rekreácie
	na dieťa zamestnanca (aj zverené), ktoré sa s rodičom zamestnanca zúčastnilo rekreácie
	na inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorá sa s rodičom zamestnanca zúčastnila rekreácie

Podľa § 37 zákona č. 582/2004 z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“) je predmetom dane za ubytovanie odplatné prechodné ubytovanie podľa § 754 až 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení uvedenom v citovanom ustanovení zákona č. 582/2004 Z. z. Podľa § 38 citovaného zákona je daňovníkom tá fyzická osoba, ktorá sa v ubytovacom zariadení odplatne prechodne ubytuje. Základom dane je podľa § 39 citovaného zákona počet prenocovaní. Definíciu prenocovania zákon č. 582/2004 Z. z. nepreberá z iného právneho predpisu, ani neuvádza svoju vlastnú. Definícia prenocovania uvedená v zákone č. 91/2010 Z. z. s podmienkou „...za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie“ je splnená aj v prípade, ak obec daň za ubytovanie neustanovila (daň za ubytovanie je fakultatívna daň), t. j. priamo sa vylučuje nutnosť splnenia tejto podmienky, ak sa táto daň na území obce neuplatňuje. Všetky povinnosti ohľadom evidencie daňovníkov, zúčtovanie a odvodu dane za ubytovanie sú v zákone č. 582/2004 Z. z. nastavené na platiteľa dane, t. j. na prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia. Daňovník nemá dôvod ani povinnosť skúmať splnenie náležitostí k dani za ubytovanie ustanovené vo všeobecne záväznom nariadení obce.

Znamená to, že zamestnávateľ nemá dôvod ani povinnosť skúmať zaplatenie miestnej dane za ubytovanie, ak zamestnanec preukáže oprávnené výdavky účtovným dokladom, ktorého súčasťou je označenie zamestnanca, bez zaplatenia tejto dane.

Príklad č. 2
Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priloží doklad z elektronickej registračnej pokladnice bez označenia zamestnanca a potvrdenie, v ktorom mu ubytovacie zariadenie potvrdilo účasť na tomto rekreačnom pobyte. Môže zamestnávateľ pri poskytnutí príspevku na rekreáciu aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP? V súlade s § 152a Zákonníka práce zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky účtovným dokladom, ktorého súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Za označenie zamestnanca možno akceptovať aj priložené potvrdenie vystavené ubytovacím zariadením, a preto zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu oslobodiť od dane [§ 5
ods. 7 písm. b) ZDP].

Príklad č. 3
Možno na účely poskytnutia príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce považovať za účtovný doklad príjmový pokladničný doklad, na ktorom je uvedené meno zamestnanca a ostatné náležitosti o trvaní pobytu?

Príjmový pokladničný doklad, ktorý obsahuje všetky ustanovené náležitosti podľa § 10 zákona o účtovníctve je účtovným dokladom, a preto je akceptovateľný aj v prípade poskytnutia príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce.

Príklad č. 4
Zamestnávateľ podľa vnútropodnikovej smernice každoročne zamestnancom poskytuje 200 € preddavok na rekreáciu, ktorý je potrebné do konca roka predložiť k vyúčtovaniu. Zamestnancom, ktorí podajú žiadosť o príspevok na rekreáciu, ku ktorej priložia ustanovené doklady, doplatí zamestnávateľ príspevok na rekreáciu do sumy predstavujúcej 55 % z oprávnených výdavkov, maximálne do sumy 275 €. Môže zamestnávateľ preddavok 200 € a doplatok, max. 75 € oslobodiť od dane?

Podľa ustanovení Zákonníka práce môže zamestnávateľ medzi výplatnými termínmi poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Rovnako môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi aj preddavok na rekreáciu v dohodnutých termínoch. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi preddavok na rekreáciu, o tomto preddavku síce účtuje, ale zúčtuje ho až v momente vyúčtovania so zamestnancom, t. j. v momente, keď zamestnanec predloží zamestnávateľovi príslušné doklady preukazujúce použitie poskytnutého preddavku na určený účel. Znamená to, že preddavok na rekreáciu v čase poskytnutia zamestnancovi nezdaní. Zamestnávateľ v čase vyúčtovania preddavku, t. j. najneskôr do konca roka posúdi, či sú splnené všetky ustanovené podmienky v § 152a Zákonníka práce. Ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, potom príspevok na rekreáciu za kalendárny rok (preddavok + doplatok, max. 275 €) predstavuje pre zamestnanca príjem oslobodený od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP] a pre zamestnávateľa daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP. Ak však ustanovené podmienky nie sú splnené, preddavok na rekreáciu v sume 200 € zamestnancovi zdaní, a to najneskôr v decembrovej výplate. U zamestnávateľa nepôjde o daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP, mohlo by ísť o daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 1 ZDP, ale len v prípade, ak sú splnené ustanovené podmienky.

Príklad č. 5
Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil dva doklady, a to hotelový účet s označením zamestnanca, z ktorého je zrejmé, že ubytovacie zariadenie zamestnancovi vyúčtovalo 600 €, pričom 400 € zamestnanec zaplatil ako preddavok pred uskutočnením rekreácie zo svojho bankového účtu a doplatok 200 € zaplatil v hotovosti v ubytovacom zariadení, ktorý preukázal dokladom z elektronickej registračnej pokladnice. Možno takéto doklady akceptovať ako doklady spĺňajúce ustanovené podmienky v § 152a Zákonníka práce?

Pokiaľ hotelový účet s označením zamestnanca a doklad z elektronickej registračnej pokladnice obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu (slovné a číselné označenie účtovného dokladu, obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, dátum vyhotovenia účtovného dokladu, dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia), potom tieto doklady spĺňajú podmienky ustanovené v § 152a Zákonníka práce. Zamestnanec týmito dokladmi však nepreukázal úhradu zálohovej platby, t. j. či zálohová platba bola hradená osobou, ktorá o príspevok na rekreáciu žiadala. Preto je potrebné, aby zamestnanec zálohovú platbu preukázal, napr. výpisom z uskutočnenej transakcie, ktorého súčasťou bude aj označenie zamestnanca.

Príklad č. 6
Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil účtovný doklad, na ktorom je uvedené len meno a priezvisko zamestnanca. Oprávnené výdavky na rekreáciu zaplatil zamestnancov kamarát, čo zamestnanec preukázal výpisom bankového účtu s označením jeho kamaráta a čestné prehlásenie, že kamarátovi tieto oprávnené výdavky vyplatil. Je potrebné, aby na účtovnom doklade bola uvedená presnejšia identifikácia zamestnanca (trvalý pobyt, číslo občianskeho preukazu)? Možno čestné prehlásenie zamestnanca považovať za preukazný účtovný doklad?

Povinnou náležitosťou účtovného dokladu je okrem iného aj označenie účastníkov a podľa § 152a Zákonníka práce súčasťou účtovného dokladu musí byť označenie zamestnanca. Ak na účtovnom doklade je uvedené len meno a priezvisko zamestnanca, je to na účely § 152a Zákonníka práce postačujúce. Pokiaľ oprávnené výdavky na rekreáciu za zamestnanca uhrádza iná osoba, napr. kamarát zamestnanca, potom čestné prehlásenie zamestnanca o úhrade týchto výdavkov nemožno považovať za preukazný účtovný doklad.

V súlade s § 152a ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu poskytnúť zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu vo forme rekreačného poukazu, povinnosťou zamestnávateľa je evidovať dátum začatia rekreácie a skutočné použitie (čerpanie) poukazu zamestnancom. Zamestnávateľ je povinný preveriť splnenie ustanovených podmienok v § 152a Zákonníka práce a to z dôvodu, aby mohol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodiť od dane a považovať za daňový výdavok (náklad). Pokiaľ zamestnávateľ nemá k dispozícii informácie o splnení všetkých podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce, zamestnanec ich poskytne zamestnávateľovi, napr. predložením preukazných dokladov (napr. aj účtovnými dokladmi, ktorých súčasťou je označenie zamestnanca a oprávnených osôb).

Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný okrem výnimky jeho prenosu na rodiča držiteľa rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný (§ 27a ods. 3 zákona č. 91/2010 Z.
z.). Zamestnávateľ môže poskytnúť prostredníctvom rekreačného poukazu príspevok (§ 152a Zákonníka práce) aj na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca, ak by boli splnené ustanovené podmienky podľa osobitných predpisov.

Príklad č. 7
Zamestnávateľ sa rozhodol pre elektronické rekreačné poukazy, a preto uzatvoril zmluvu so spoločnosťou XXX. Zamestnancom, ktorí požiadali o príspevok na rekreáciu, v marci 2025 vydá rekreačné poukazy formou nabitej karty na sumu 500 €. Podľa zmluvne dohodnutých podmienok spoločnosť XXX bude zamestnávateľovi fakturovať tie sumy, ktoré budú z rekreačných poukazov čerpané. Zamestnávateľ zamestnancovi prispeje na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok podľa § 152a Zákonníka práce 55 % z celkovej úhrady, max. 275 € a zostávajúcu sumu zamestnancovi zrazí zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne po ukončení rekreácie. Ako postupuje zamestnávateľ, ak zamestnanec v apríli 2025 absolvuje rekreačný pobyt, za ktorý rekreačným poukazom zaplatí 400 €?

Zamestnávateľ v tomto prípade zamestnancovi v mesiaci poskytnutia rekreačného poukazu sumu 500 € nezdaní. Zamestnávateľ preverí splnenie ustanovených podmienok v § 152a Zákonníka práce k prvému dňu začatia rekreácie. Zamestnanec podľa zmluvne dohodnutých podmienok môže rekreačným poukazom hradiť len oprávnené výdavky ustanovené v § 152a Zákonníka práce, preto zamestnávateľ podľa § 152a Zákonníka práce zamestnancovi prispeje na rekreáciu 55 % z uhradenej sumy 400 €, t. j. 220 €. Príspevok zamestnávateľa 220 € je podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodený od dane a zamestnávateľ ho uvedie aj na mzdovom liste. Zostávajúcu sumu do 400 €, ktorú zamestnanec z rekreačného poukazu čerpal (180 €), zamestnávateľ zrazí zamestnancovi zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne. Na základe fakturovanej sumy od spoločnosti XXX zamestnávateľ zaúčtuje:

To, či a kedy sa budú rekreačné poukazy zúčtovávať, závisí od vopred dohodnutých zmluvných podmienok medzi zamestnávateľom a spoločnosťou, od ktorej bude zamestnávateľ rekreačné poukazy obstarávať. Rovnako to platí aj pri posúdení zdaniteľnosti príjmu pre zamestnanca v prípade nabíjania rekreačných poukazov a možnosti čerpania týchto prostriedkov, resp. nevyčerpania týchto prostriedkov do konca kalendárneho roka.

Príklad č. 8
Rekreácia začala od 2.1.2025 a trvala do 6.1.2025. Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok dňa 28.12.2024 vo výške 110 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v posledný deň rekreácie 6.1.2025. Ide o daňovo uznaný náklad vo výške 170 € v roku 2025? Úhrn príspevkov na rekreáciu sa uvedie do potvrdenia o zdaniteľnom príjme za rok 2025?

Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu v sume 55 % z oprávnených výdavkov, ktoré musí zamestnávateľovi preukázať ustanovenými dokladmi (obidva doklady musia byť účtovnými dokladmi s označením zamestnanca na sumy 110 € a 60 €). Príspevok v sume 93,50 € (55 % zo 170 €), je od dane oslobodený podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a zamestnávateľ túto sumu zamestnancovi uvedie do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 ZDP) za rok 2025. Uvedená suma je u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP za rok 2025.

Príklad č. 9
Rekreácia rodičov zamestnanca začala 28.12.2024 a trvala do 6.1.2025. Otec zamestnanca preddavok na rekreáciu zaplatil 28.12.2024 a doplatok uhradil v deň skončenia rekreácie 6.1.2025. Môže zamestnávateľ príspevok na rekreáciu, ktorej sa zúčastnili biologickí rodičia zamestnanca, oslobodiť zamestnancovi od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a považovať ho za daňový výdavok (náklad)?

Podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie, a preto ak sa rekreácia začala v decembri 2024, potom pri poskytnutí príspevku je potrebné aplikovať ustanovenie § 152a Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2024. V súlade s § 152a Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2024 oprávnenými výdavkami sú len preukázané výdavky zamestnanca, preto výdavky rodiča zamestnanca nemožno považovať za oprávnené. Ak aj napriek uvedenému zamestnávateľ takýto príspevok poskytne, u zamestnanca je zdaniteľným príjmom a daňovým výdavkom môže byť podľa § 19 ods. 1 ZDP, len ak sú splnené ustanovené podmienky.

Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky môže poskytnúť zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na rekreáciu nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi, ktorý je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom.

Príklad č. 10
Zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu zamestnávateľa, ktorému predložil tri účtovné doklady o zaplatení ubytovania a stravy, ktorých súčasťou je aj označenie zamestnanca. Zamestnanec absolvoval rekreáciu v Tatrách štyri dni, pričom každú noc spal v inom hotelovom zariadení. Ide v danom prípade o oprávnené výdavky, pri ktorých má nárok na príspevok na rekreáciu?

Podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení. Vzhľadom na to ide o preukázané oprávnené výdavky, pri ktorých zamestnancovi vzniká nárok na príspevok na rekreáciu.

Príklad č. 11
Výdavky na rekreáciu, ktorej sa zúčastnila matka zamestnanca s manželom (BSM), uhradil matkin manžel. Možno tieto výdavky považovať za oprávnené, ak matkin manžel nie je biologickým otcom zamestnanca?

Oprávnenými výdavkami podľa § 152a Zákonníka práce sú preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca. Ustanovenie vymedzuje, čo sa považuje za oprávnené výdavky, pričom úhrady oprávnených výdavkov by mali byť zaplatené zamestnancom alebo rodičom zamestnanca a z ich účtov. Ak matka zamestnanca s manželom (biologický rodič zamestnanca s manželským partnerom) užívajú veci v bezpodielovom spoluvlastníctve (všetky financie sú ich spoločnými financiami), potom za oprávnené výdavky možno akceptovať výdavky podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce uhradené z účtu matkinho manžela (manželského partnera biologického rodiča zamestnanca), ktoré zamestnanec svojej matke preukázateľne uhradil (preplatil).

Príklad č. 12
Zamestnávateľ nakúpil rekreačné poukazy formou nabitej karty na sumu 275 € a to pre zamestnancov spĺňajúcich podmienku doby trvania pracovného pomeru. Má zamestnávateľ povinnosť ďalej skúmať, či zamestnanec vynaložil prostriedky na oprávnené výdavky (min. 2 prenocovania v SR) a v minimálnom rozsahu 500 €? Je povinnosť preukázať oprávnené výdavky účtovným dokladom? Odovzdanie rekreačného poukazu je daňovým výdavkom zamestnávateľa, bez ohľadu na to, či zamestnanec príspevok vyčerpal čiastočne alebo vôbec nevyčerpal alebo nepoužil na oprávnené výdavky?

Zamestnávateľ, ktorý poskytne zamestnancom rekreačné poukazy je povinný preveriť splnenie ustanovených podmienok v § 152a Zákonníka práce a to z dôvodu, aby mohol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodiť od dane a považovať za daňový výdavok (náklad). Pokiaľ zamestnávateľ nemá k dispozícii informácie o splnení všetkých podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce, zamestnanec ich poskytne zamestnávateľovi, napr. predložením preukazných dokladov (napr. účtovné doklady, ktorých súčasťou je označenie zamestnanca a oprávnených osôb). Daňovým výdavkom (nákladom) zamestnávateľa nie je odovzdanie rekreačného poukazu, nakoľko zamestnávateľ splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu posudzuje až ku dňu začatia rekreácie. Z uvedeného vyplýva, že príspevok na rekreáciu môže byť u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP, až po posúdení splnenia ustanovených podmienok.

Príklad č. 13
Spoločnosť poskytuje ubytovanie vo vlastných rekreačných zariadeniach pre účely rekreácie výhradne vlastným zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. V Obchodnom registri má zapísaný predmet podnikania: ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach, v chatovej osade, v kempingoch. Za pobyt v uvedených rekreačných zariadeniach platí zamestnanec ceny podľa platného interného cenníka a daň z ubytovania. Môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce zamestnancovi aj vo vlastnom rekreačnom zariadení? Bude tento výdavok uznaný ako oprávnený výdavok zamestnávateľa?

Ak vlastné rekreačné zariadenie bude spĺňať podmienky ustanovené v § 2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z., potom výdavky na rekreáciu po splnení podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce budú u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP.

Ak nebudú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, zamestnávateľ bude postupovať podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP, daňovým výdavkom nebudú výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov.
Poznámka: ak by zamestnanec v takomto zariadení zamestnávateľa uhradil výdavky spojené s rekreáciou v dotovanej cene (napr. prevádzkové náklady + miestna daň), potom by rekreácia nespĺňala definíciu pojmu podľa § 2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z.

Príklad č. 14
Ako má zamestnávateľ uplatniť v daňových výdavkoch 55 % oprávnených výdavkov pri príspevku na rekreáciu v prípade, ak zamestnávateľ využije rekreačné poukazy?

U zamestnávateľa sa náklady na rekreácie vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce účtujú na účet 527 – Zákonné sociálne náklady v momente, keď bude poukaz v rekreačnom zariadení zamestnancom použitý. Súvzťažný účet závisí od konkrétneho spôsobu vydania rekreačného poukazu a dohodnutých podmienok – môže to byť napr. účet 213 – Ceniny, 335 – Pohľadávky voči zamestnancom alebo aj iný záväzkový účet vyplývajúci z obchodno-záväzkových vzťahov.

Daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. w) ZDP sú výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (ďalej len „daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP“), ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok, ktoré sú ustanovené pre zamestnancov v § 152a Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa 152a Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

V nadväznosti na legislatívne zmeny vykonané v § 152a Zákonníka práce, sa pri rekreáciách, ktoré začali po 31.12.2024, aj vo vzťahu k daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP rozširuje rozsah výdavkov (nákladov) na rekreáciu, ktoré je možné uplatniť do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 2 písm. w) ZDP. Na účely uplatnenia výdavkov (nákladov) na rekreáciu do daňových výdavkov daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, je možné v súlade s § 19 ods. 2 písm. w) ZDP v spojení s § 2 písm. i) ZDP uplatniť len tie výdavky (náklady) na rekreáciu, ktoré sú oprávnenými výdavkami podľa § 152a Zákonníka práce a ktoré preukázateľne vynaložil daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (k oprávnených výdavkom pozri na str. 2 až 6 tohto usmernenia). Oprávnené výdavky podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce, ktoré vynaložil rodič tohto daňovníka, nie je možné považovať u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP za daňové výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. w) ZDP aj z dôvodu, že v takomto prípade nie je splnená jedna z podmienok ustanovených v § 2 písm. i) ZDP - výdavok (náklad) nie je preukázateľne vynaložený daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Výnimkou je len situácia, ak výdavky na rekreáciu, ktoré sú oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 4 a 5
Zákonníka práce, ktoré zaplatil rodič daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP tomuto svojmu rodičovi preukázateľne uhradil - „preplatil“.

Výdavky (náklady) na rekreáciu podľa § 19 ods. 2 písm. w) ZDP je možné uplatniť do daňových výdavkov aj prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu V súlade s ust. § 27a ods. 3 zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1.1.2025 sa rekreačný poukaz vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný okrem výnimky jeho prenosu na rodiča držiteľa rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa osobitného predpisu, ktorým je § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný.

.

Výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené na rekreáciu daňovníka je možné uplatniť do daňových výdavkov v rovnakej výške, aká je ustanovená pre zamestnancov v § 152a ods. 1 Zákonníka práce, čo je 55 % z oprávnených výdavkov vymedzených v § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce, najviac však vo výške 275 € za zdaňovacie obdobie.

Príklad č. 15
Daňovník, ktorý prevádzkuje živnosť od roku 2010, bude od 30.12.2025 do 2.1.2026 na rekreácii. V posledný deň pobytu 2.1.2026 za rekreáciu zaplatí 600 €. Daňovník nebude zamestnancom.

55 % zo sumy oprávnených výdavkov podľa § 152a Zákonníka práce predstavuje 330 € (55 % zo sumy 600 €), výdavky (náklady) na rekreáciu je však možné uplatniť do daňových výdavkov najviac vo výške, ktorá je ustanovená pre zamestnancov v § 152a Zákonníka práce, čo je 275 €. Znamená to, že do daňových výdavkov si živnostník uplatní výdavky na rekreáciu v sume 275 €, pričom v závislosti od rozhodnutia daňovníka pôjde o daňový výdavok, ktorý bude súčasťou jeho základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2025, v ktorom rekreácia začala alebo tento daňový výdavok bude súčasťou základu dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2026, v ktorom daňovník za rekreáciu zaplatil.

Preukázateľne vynaložené výdavky (náklady) na rekreáciu si daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP môže uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu, vo výške a za podmienok, ktoré sú ustanovené pre zamestnancov v § 152a Zákonníka práce, pričom okrem podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP musí súčasne splniť aj ďalšie dve podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 písm. w) ZDP, a to:
Príklad č. 16
Daňovníčka prevádzkovanie živnosti (nejde o živnosť so sezónnym charakterom), ktorú vykonáva od roku 2014, pozastavila zo zdravotných dôvodov na obdobie od 1.8.2024 do 31.7.2025. Okrem pozastavenej živnosti nevykonáva žiadnu inú z činností, z ktorých by jej plynuli príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Od 1.9.2025 do 15.9.2025 bude daňovníčka na rekreácii, za ktorú zaplatí 900 €.

Pozastavenie podnikania a jeho neobnovenie do lehoty na podanie daňového priznania sa v zmysle § 17 ods. 9 ZDP považuje za skončenie podnikania. Daňovníčka pozastavila živnosť v roku 2024 a k obnoveniu živnosti dôjde až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2024, t. j. v zmysle § 17 ods. 9 ZDP daňovníčka v roku 2024 skončila podnikanie. Keďže ku dňu začatia rekreácie nevykonáva živnosť nepretržite aspoň 24 mesiacov, výdavky na rekreáciu, na ktorej bude v septembri 2025, si do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. w) ZDP uplatniť nemôže.

Problematika bola riešená v spolupráci s MF SR.

Vypracoval: Obor daňovej metodiky FR SR
December 2024