Tlačová správa - Zmeny v protischránkovom zákone

Protischránkový zákon čakajú zmeny, ktoré ovplyvnia jeho fungovanie v praxi. Daňoví poradcovia sú tí, ktorí
môžu firmy zaregistrovať do registra partnerov verejného sektora. Iba podnikatelia zapísaní v tomto registri
môžu obchodovať so štátom. Počas doterajšieho 1,5 ročného fungovania zákona sa objavili technické
nedostatky. Práve preto sme pri novele navrhli niekoľko pripomienok.
V praxi často vznikali problémy pri určení konečného užívateľa výhod, teda osoby, ktorá profituje z obchodu. Ak
sa nedal stanoviť konečný užívateľ výhod, tak sa do registra zapísal vrcholový manažment. Po novom sa už za
členov vrcholového manažmentu nebudú považovať prokuristi a manažéri, ktorých priamo riadi štatutár.
Zuzana Moravčíková Kolenová – právnička Slovenskej komory daňových poradcov: „Pri niektorých
spoločnostiach bolo bežné, že na pozícií vrcholového manažmentu boli aj desiatky zamestnancov alebo
riaditeľov, ktorí museli byť zapísaní v registri a ich údaje následne priebežne kontrolované a aktualizované. Bola
to náročná administratíva, často bez splnenia skutočnej informačnej hodnoty. Manažment zvyčajne nie je ten,
kto na konci profituje z obchodovania so štátom.“
Do registra sa musia zapisovať aj osoby, ktoré „konajú v zhode a v spoločnom postupe.“ Neexistuje však presná
definícia. Objavujú sa preto špekulatívne podnety na výmaz firmy z registra, čo môže znamenať jej koniec pri
obchodovaní so štátom. Ministerstvo navrhuje definovať „spoločný postup“, ale znenie nie je jednoznačné.
Podľa návrhu ide vždy o konanie medzi blízkymi osobami, spoločne dlhodobo podnikajúcimi osobami a ich
rodinnými príslušníkmi.
Zuzana Moravčíková Kolenová – právnička Slovenskej komory daňových poradcov: „Navrhujeme, aby sa
zohľadnilo, či spoločný postup vedie k prospechu a či existuje o takomto postupe jasná dohoda. Len samotný
príbuzenský vzťah nemusí znamenať čerpanie výhod. Navyše nie je úplne zrejmé, čo sa rozumie pod pojmom
„rodinný príslušník.“ Považujeme tiež za náročné, aby firmy evidovali prehľad o rodinných príslušníkoch,
ktorými môžu byť aj bratranci a sesternice.“
Problémom môže byť aj pojem „spoločne dlhodobo podnikajúce osoby.“ Tieto osoby by sa tiež ocitli v registri
ako príjemcovia výhod. V niektorých podnikateľských skupinách pôjde o veľké množstvo osôb, alebo o
profesionálnych manažérov, ktorí nemajú so skutočným odkrývaním vlastníctva takmer nič spoločné.
Zuzana Moravčíková Kolenová – právnička Slovenskej komory daňových poradcov: „V zákone nám chýba aj
možnosť podať odvolanie. V súčasnosti sa o podnete rozhoduje jednostupňovo, pričom ide o konanie so
závažnými dôsledkami pre firmy.“
Konanie je koncentrované na jedinom súde a mnoho pojmov, ako napríklad vlastnícka a riadiaca štruktúra, nie
je zákonom alebo judikatúrou definovaná, čo vytvára právnu neistotu a nepredvídateľnosť konečných
rozhodnutí.
V zákone sú prísne nastavené aj lehoty. Pri zmeškaní lehoty dokonca podľa novely môže hroziť zákaz zápisu do
registra počas 3 rokov. Počas tejto doby by teda podnikateľ nemohol obchodovať so štátom. Zákon
neustanovuje žiadne výnimky pre plynutie lehôt, čo je s ohľadom na povinnosť elektronického konania, veľmi
prísne. Hoci technické problémy boli pomerne časté v začiatkoch fungovania registra partnerov, ani teraz nie je
výnimkou, že odoslané podanie sa doručí až o dva pracovné dni.
Marcela Bošková - Slovenská komora daňových poradcov: „Za dodržanie lehôt by bolo podľa nášho názoru
vhodné považovať už odoslanie podania, o ktorom oprávnená osoba dostáva riadne potvrdenie v rámci portálu
slovensko.sk.“

Pozitívne je zavedenie priebežného overovania konečných užívateľov výhod, teda, aby sa overenie údajov
v registri mohlo vykonať kedykoľvek, nielen pred uzatvorením zmluvy alebo k 31.12., ako to bolo doteraz.
Podnikatelia sa tak vyhnú zbytočnej a opakovanej byrokracii. Novela počíta aj so spresnením počítania hodnoty
zmluvy, ktorá je rozhodujúcim kritériom pri povinnosti zapísať sa do registra.
Zuzana Moravčíková Kolenová – právnička Slovenskej komory daňových poradcov: „Doteraz sme sa v praxi
stretávali s problémami pri výpočte limitu, od ktorého je registrácia povinná, najmä pri nájomných zmluvách.
Ak boli uzatvárané na dobu neurčitú, problematické bolo určenia hypotetického obdobia, za ktoré sa
spočítavalo nájomné, resp. určovala hodnota verejného majetku, ktorý sa prenajímal. Novela zavádza pomerne
konkrétne pravidlá na určenie hodnoty zmluvy.“