36/DZPaU/2024/MU
Usmernenie k príspevkom na rekreácie, ktoré začali po 31.12.2024
Finančné riaditeľstvo SR vydáva usmernenie k posúdeniu zdaniteľnosti príspevkov na rekreáciu a ich uplatnenia do daňových výdavkov (nákladov) v súlade s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“ alebo „zákon o dani z príjmov“), ak rekreácia začala po 31.12.2024.
V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP účinným od 1.1.2019 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.06.2024 schválila zákon č. 172/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. V dôsledku zmien vykonaných týmto zákonom sa s účinnosťou od 1.1.2025 rozširuje rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce.
Príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 152a Zákonníka práce) sú daňovým výdavkom zamestnávateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.
V súlade s § 152a ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
U zamestnávateľa s počtom zamestnancov 49 a menej platia tie isté podmienky pre poskytnutie príspevku na rekreáciu ako u zamestnávateľa, zamestnávajúceho 50 a viac zamestnancov, t. j. nemá možnosť obmedziť rozsah poskytnutia príspevku (za splnenia ustanovených podmienok poskytne príspevok na rekreáciu nielen na oprávnené výdavky zamestnanca, ale aj oprávnené výdavky rodiča zamestnanca). Ak takýto zamestnanec požiada zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ku dňu začatia rekreácie musí spĺňať podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov, a zamestnávateľ mu môže (nemá povinnosť) vyhovieť. Aj napriek tomu, že zamestnávateľ s počtom zamestnancov 49 a menej poskytuje príspevok na rekreáciu zamestnanca na báze vlastného rozhodnutia a dobrovoľnosti, výdavky preukázateľne vynaložené na príspevok na rekreáciu si môže uplatniť do daňových výdavkov (v sume 55 % oprávnených výdavkov, max. 275 € za kalendárny rok).
Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov súčasne a u obidvoch spĺňa ustanovené podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu, môže si tento príspevok uplatniť len u jedného z nich. Pokiaľ by zamestnancovi bol príspevok na rekreáciu poskytnutý od dvoch zamestnávateľov, potom jeden príspevok je uplatnený v rozpore s ustanovením § 152a Zákonníka práce, a preto naň nemožno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok, t. j. 275 €, zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Príklad č. 1
Dvaja zamestnanci požiadali zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu. Obidvaja k žiadosti priložili účtovný doklad s označením zamestnanca na sumu 100 €. V akých sumách bude zamestnancom vyplatený príspevok, ak jeden z týchto zamestnancov pracuje na kratší pracovný čas (polovičný úväzok)?
Zamestnávateľ obidvom zamestnancom vyplatí 55 % z oprávnených výdavkov, t. j. po 55 €. Zamestnancovi, ktorý pracuje na kratší pracovný čas (polovičný úväzok), kráti len najvyššiu sumu príspevku, t. j. sumu 275 €. Ak by v tomto kalendárnom roku zamestnanec, ktorý pracuje na kratší pracovný čas, za nezmenených podmienok znova požiadal o príspevok na rekreáciu (požiadal by zamestnávateľa doplatiť príspevok do max. sumy), potom by mu zamestnávateľ mohol v súlade s § 152a Zákonníka práce, doplatiť príspevok na rekreáciu max. do sumy 137,50 € (137,50 € = najvyššia sumu príspevku znížená v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času). Zamestnávateľ príspevok na rekreáciu podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodí od dane a uvedie ho aj na mzdovom liste zamestnanca [§ 39 ods. 2 písm. f) bod 3 ZDP].
Ak zamestnávateľ za ustanovených podmienok vyplatí zamestnancovi príspevok na rekreáciu a podmienky na výplatu príspevku sa v priebehu roka zmenia, nie je dôvod, aby zamestnanec vrátil poskytnutý príspevok na rekreáciu, pri ktorom boli splnené všetky ustanovené podmienky.
Nárok na príspevok na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok má aj zamestnanec, ktorý je na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke. Zamestnanec, ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie (napr. starosta, primátor), nárok na príspevok na rekreáciu nemá. Rovnako nárok na príspevok na rekreáciu nemá zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Ustanovenie § 152a ods. 4 Zákonníka práce vymedzuje výdavky, ktoré môže zamestnávateľ na účely vyplatenia príspevku na rekreáciu považovať za oprávnené. S účinnosťou od 1.1.2025 oprávnenými výdavkami sú nielen preukázané výdavky zamestnanca, ale aj preukázané výdavky rodiča zamestnanca, t. j. aj na rekreáciu rodiča, bez účasti zamestnanca. Zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu rodiča, ak výdavky na rekreáciu, ktoré sú oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce zaplatil rodič zamestnanca a zamestnanec ich rodičovi preukázateľne preplatil.
Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €.
Podľa § 152a Zákonníka práce príspevok na rekreáciu sa poskytuje len zamestnancovi, pričom základom je pracovný pomer zamestnanca so zamestnávateľom. Rodič zamestnanca nemá k zamestnávateľovi žiadny právny vzťah a sám zamestnanec sa rozhoduje o tom, či príspevok využije pre seba, pre svojho rodiča alebo ho nevyužije vôbec, a teda o príspevok zamestnávateľa musí vždy žiadať zamestnanec.
V súlade s § 152a ods. 4 Zákonníka práce, oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce sú preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca na
a) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky,
b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,
c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,
d) organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.
Službou cestovného ruchu je nielen ubytovanie, ale okrem iného aj stravovacie (pohostinské) služby, služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná doprava, železničná doprava, letecká doprava, doprava po vode, lanovky a vleky), informačné služby, športovo–rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia. Podmienkou však je, aby tieto výdavky súviseli s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky.
Pod pojmom „prenocovanie“ sa podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 91/2010 Z. z.“) rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie je napr. budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacím zariadením môže byť aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenia prevádzkujú podnikatelia poskytujúci ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia, a preto za oprávnené výdavky nemožno považovať úhrady vykonané na základe účtovného dokladu, ktorý vystavila osoba, ktorá nemá živnostenské oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb.
Oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce sú aj preukázané výdavky zamestnanca na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území SR pre dieťa zamestnanca, navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR každoročne zverejňuje na svojom webovom sídle termíny školských prázdnin v období školského vyučovania na tri po sebe nasledujúce školské roky. Ak by zamestnanec predložil zamestnávateľovi preukázané výdavky zamestnanca na detský tábor pre svoje dieťa, ktorého sa dieťa zúčastnilo na prelome obdobia školského roku a školských prázdnin, potom za oprávnené výdavky zamestnanca na účely uplatnenia príspevku na rekreáciu možno považovať len pomernú časť úhrady, ktorá zodpovedá obdobiu školských prázdnin.
V súlade s § 152a ods. 5 Zákonníka práce, oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa § 152a ods. 4 Zákonníka práce na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii.
Ustanovenie § 152a ods. 5 Zákonníka práce špecificky ustanovuje za oprávnené výdavky aj preukázané výdavky rodiča zamestnanca. Za rodiča zamestnanca možno považovať len biologického rodiča alebo osvojiteľa (osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi) a nemožno považovať inú osobu, ktorá zamestnancovi nahradila biologického rodiča, napr. manželský partner biologického rodiča, pestún, opatrovník. Za rodiča nemožno považovať osobu, ktorá nie je uvedená na rodnom liste zamestnanca. Zamestnanci, ktorým rodný list nebol vydaný na území SR, splnenie tejto podmienky preukazujú obdobným dokladom vydaným v zahraničí.
V súlade s § 152a ods. 6 Zákonníka práce, ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.
Príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi pri nedodržaní tridsaťdňovej lehoty (§ 152a ods. 6 Zákonníka práce) sa považuje za príspevok poskytnutý podľa § 152a Zákonníka práce, na ktorý možno aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.
Vzhľadom na znenie ustanovenia § 152a ods. 6 Zákonníka práce, označenie zamestnanca je povinnou súčasťou účtovného dokladu preukazujúceho oprávnené výdavky vynaložené zamestnancom. Označenie zamestnanca je povinnou súčasťou účtovného dokladu aj vtedy, ak sa rekreácie zamestnanec nezúčastní (z označenia zamestnanca na účtovnom doklade automaticky nevyplýva, že zamestnanec sa rekreácie zúčastnil), napr. ak sa rekreácie zúčastní len rodič zamestnanca. Zamestnanec musí vedieť preukázať aj vzťah k osobe, ktorá sa na rekreácii zúčastňuje, napr. vzťah k rodičovi môže preukázať svojím rodným listom.
Účtovná jednotka o skutočnostiach, ktoré sú predmetom jej účtovníctva, účtuje na základe účtovného dokladu, ktorého všeobecné náležitosti sú vymedzené v § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), pričom neurčuje formu účtovného dokladu. Zamestnávateľ v nadväznosti na požiadavky § 152a Zákonníka práce pri účtovaní oprávnených nákladov príspevku na rekreáciu zamestnanca (rodiča zamestnanca) má vyžadovať, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže splnenie požadovaných podmienok. Základnými informáciami sú identifikácia poskytovateľa rekreačného pobytu na jednej strane a na druhej identifikačné údaje zamestnanca (uvedené platí aj vtedy, ak je doklad vystavený na rodiča zamestnanca, ktorý sa rekreácie zúčastnil, bez účasti zamestnanca). Súčasťou dokladu je aj uvedenie osôb, ktoré sa zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či je nárok na preplatenie v súlade so Zákonníkom práce. Rovnako dôležité je, aby doklad obsahoval popis poskytnutých služieb, časové vymedzenie poskytnutého rekreačného pobytu, a tiež informácie o cene, o dátume úhrady za pobyt a samotné číslo dokladu jeho vystavovateľa.
Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v § 8 ustanovuje povinné údaje, ktoré musia byť uvedené na pokladničnom doklade. Jedným z takýchto údajov je aj písm. o) cit. ustanovenia, podľa ktorého pokladničný doklad musí obsahovať ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu. Uvedené ustanovenie je možné využiť aj z pohľadu a potreby iných právnych predpisov (napr. aj v prípade potreby preukázania nároku na príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce).
Pokiaľ súčasťou dokladu z elektronickej registračnej pokladnice nie je označenie zamestnanca, tento doklad môže slúžiť ako doklad o úhrade (úhrada ubytovaciemu zariadeniu), ku ktorému zamestnanec priloží ďalší doklad s označením zamestnanca (prípadne osôb, ktoré sa rekreácie zúčastnili) preukazujúci oprávnené výdavky, napr. hotelový účet, faktúru a pod. Za účtovný doklad nemožno považovať voucher vyhotovený portálom sprostredkujúcim ubytovanie, ktorý je v tomto prípade považovaný za objednávku, ktorou sa objednáva ubytovanie, napriek skutočnosti, že za služby uvedené na voucheri zaplatí. Účtovným dokladom, na účely aplikácie § 152a Zákonníka práce by mal byť „vyúčtovací“ doklad vystavený priamo ubytovacím zariadením, čo zároveň potvrdzuje zamestnávateľovi, že rekreácia bola uskutočnená. Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nemožno aplikovať na príspevok na rekreáciu, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na základe predloženého účtovného dokladu bez označenia zamestnanca.
Ak zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priloží účtovný doklad znejúci na jeho meno, na ktorom cestovná kancelária alebo ubytovacie zariadenie uviedlo výdavky na rekreáciu, napr.: ubytovanie, strava, miestny poplatok, reštaurácia, parkovanie, potom tieto úhrady zamestnanca možno považovať za oprávnené výdavky podľa § 152a Zákonníka práce. Rovnako to platí aj v prípade predloženia účtovného dokladu znejúceho na meno zamestnanca vystaveného ubytovacím zariadením, na ktorom bude uvedený pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania, stravovacie služby a okrem uvedeného iné služby súvisiace s touto rekreáciou (napr. parkovanie, wellness, skipas, reštaurácia).
Za splnenia ustanovených podmienok možno ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP aplikovať aj na poskytnutý príspevok na rekreáciu, ak zamestnanec predloží účtovný doklad s jeho označením, z ktorého je zrejmé, že na rekreácii bol zamestnanec, resp. rodič zamestnanca s inými osobami uvedenými v § 152a ods. 5 Zákonníka práce, na ktoré si uplatňuje príspevok na rekreáciu. Spoločnú účasť na rekreácii týchto oprávnených osôb preukazuje zamestnanec účtovným dokladom, súčasťou ktorého je aj uvedenie osôb, ktoré sa spolu so zamestnancom (rodičom zamestnanca) zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či vznikol nárok na príspevok na rekreáciu v súlade so Zákonníkom práce (ako súčasť takéhoto dokladu sa akceptuje napr. aj potvrdenie vystavené ubytovacím zariadením, v ktorom ubytovacie zariadenie potvrdí účasť týchto osôb na rekreácii). Za oprávnené výdavky nemožno považovať výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca vynaložené na iné služby, ktoré s rekreáciou nesúvisia, napr. storno poplatky za zrušenie rezervácie, manipulačné poplatky, poplatky za zvieratá (aj keď sú tieto výdavky uvedené na účtovnom doklade).
Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu prikladá kópiu účtovného dokladu a originál predloží zamestnávateľovi len k nahliadnutiu, ak ho oň zamestnávateľ požiada. Spôsob preukazovania nároku na príspevok na rekreáciu si určuje zamestnávateľ sám, napr. úhradu oprávnených výdavkov na rekreáciu uhradených ubytovaciemu zariadeniu rodičom zamestnanca, môže zamestnanec preukázať zamestnávateľovi dvoma výpismi z banky a to výpis z účtu rodiča, kde bude prevod peňazí ubytovaciemu zariadeniu a výpis z účtu zamestnanca, kde bude prevod peňazí na účet rodiča.
Zastávame názor, že za oprávnené výdavky [§ 152a ods. 4 písm. a) až c) v spojení s ods. 5 Zákonníka práce] možno považovať preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca uvedené v tabuľke nižšie.
Tabuľka
Preukázané výdavky zamestnanca | na seba (zamestnanca) a manželku (la) zamestnanca, ktorá sa s ním zúčastnila rekreácie |
na rodiča zamestnanca, manželku (la) rodiča zamestnanca, ktorí sa zúčastnili rekreácie (aj bez účasti zamestnanca) |
na dieťa zamestnanca (aj zverené), ktoré sa so zamestnancom zúčastnilo rekreácie |
na inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorá sa so zamestnancom zúčastnila rekreácie |
Preukázané výdavky rodiča zamestnanca | na seba (rodiča zamestnanca), vrátane manželky (la) rodiča zamestnanca, ktorí sa zúčastnili rekreácie (aj bez účasti zamestnanca) |
na zamestnanca, ktorý si uplatňuje príspevok na rekreáciu (zamestnanec je dieťaťom tohto rodiča), vrátane manželky (la) zamestnanca, ktorí sa zúčastnili rekreácie |
na dieťa zamestnanca (aj zverené), ktoré sa s rodičom zamestnanca zúčastnilo rekreácie |
na inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorá sa s rodičom zamestnanca zúčastnila rekreácie |
Podľa § 37 zákona č. 582/2004 z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z. z.“) je predmetom dane za ubytovanie odplatné prechodné ubytovanie podľa § 754 až 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení uvedenom v citovanom ustanovení zákona č. 582/2004 Z. z. Podľa § 38 citovaného zákona je daňovníkom tá fyzická osoba, ktorá sa v ubytovacom zariadení odplatne prechodne ubytuje. Základom dane je podľa § 39 citovaného zákona počet prenocovaní. Definíciu prenocovania zákon č. 582/2004 Z. z. nepreberá z iného právneho predpisu, ani neuvádza svoju vlastnú. Definícia prenocovania uvedená v zákone č. 91/2010 Z. z. s podmienkou „...za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie“ je splnená aj v prípade, ak obec daň za ubytovanie neustanovila (daň za ubytovanie je fakultatívna daň), t. j. priamo sa vylučuje nutnosť splnenia tejto podmienky, ak sa táto daň na území obce neuplatňuje. Všetky povinnosti ohľadom evidencie daňovníkov, zúčtovanie a odvodu dane za ubytovanie sú v zákone č. 582/2004 Z. z. nastavené na platiteľa dane, t. j. na prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia. Daňovník nemá dôvod ani povinnosť skúmať splnenie náležitostí k dani za ubytovanie ustanovené vo všeobecne záväznom nariadení obce.
Znamená to, že zamestnávateľ nemá dôvod ani povinnosť skúmať zaplatenie miestnej dane za ubytovanie, ak zamestnanec preukáže oprávnené výdavky účtovným dokladom, ktorého súčasťou je označenie zamestnanca, bez zaplatenia tejto dane.
Príklad č. 2
Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priloží doklad z elektronickej registračnej pokladnice bez označenia zamestnanca a potvrdenie, v ktorom mu ubytovacie zariadenie potvrdilo účasť na tomto rekreačnom pobyte. Môže zamestnávateľ pri poskytnutí príspevku na rekreáciu aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP? V súlade s § 152a Zákonníka práce zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky účtovným dokladom, ktorého súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Za označenie zamestnanca možno akceptovať aj priložené potvrdenie vystavené ubytovacím zariadením, a preto zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu oslobodiť od dane [§ 5
ods. 7 písm. b) ZDP].
Príklad č. 3
Možno na účely poskytnutia príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce považovať za účtovný doklad príjmový pokladničný doklad, na ktorom je uvedené meno zamestnanca a ostatné náležitosti o trvaní pobytu?
Príjmový pokladničný doklad, ktorý obsahuje všetky ustanovené náležitosti podľa § 10 zákona o účtovníctve je účtovným dokladom, a preto je akceptovateľný aj v prípade poskytnutia príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce.
Príklad č. 4
Zamestnávateľ podľa vnútropodnikovej smernice každoročne zamestnancom poskytuje 200 € preddavok na rekreáciu, ktorý je potrebné do konca roka predložiť k vyúčtovaniu. Zamestnancom, ktorí podajú žiadosť o príspevok na rekreáciu, ku ktorej priložia ustanovené doklady, doplatí zamestnávateľ príspevok na rekreáciu do sumy predstavujúcej 55 % z oprávnených výdavkov, maximálne do sumy 275 €. Môže zamestnávateľ preddavok 200 € a doplatok, max. 75 € oslobodiť od dane?
Podľa ustanovení Zákonníka práce môže zamestnávateľ medzi výplatnými termínmi poskytovať preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Rovnako môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi aj preddavok na rekreáciu v dohodnutých termínoch. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi preddavok na rekreáciu, o tomto preddavku síce účtuje, ale zúčtuje ho až v momente vyúčtovania so zamestnancom, t. j. v momente, keď zamestnanec predloží zamestnávateľovi príslušné doklady preukazujúce použitie poskytnutého preddavku na určený účel. Znamená to, že preddavok na rekreáciu v čase poskytnutia zamestnancovi nezdaní. Zamestnávateľ v čase vyúčtovania preddavku, t. j. najneskôr do konca roka posúdi, či sú splnené všetky ustanovené podmienky v § 152a Zákonníka práce. Ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, potom príspevok na rekreáciu za kalendárny rok (preddavok + doplatok, max. 275 €) predstavuje pre zamestnanca príjem oslobodený od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP] a pre zamestnávateľa daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP. Ak však ustanovené podmienky nie sú splnené, preddavok na rekreáciu v sume 200 € zamestnancovi zdaní, a to najneskôr v decembrovej výplate. U zamestnávateľa nepôjde o daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP, mohlo by ísť o daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 1 ZDP, ale len v prípade, ak sú splnené ustanovené podmienky.
Príklad č. 5
Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil dva doklady, a to hotelový účet s označením zamestnanca, z ktorého je zrejmé, že ubytovacie zariadenie zamestnancovi vyúčtovalo 600 €, pričom 400 € zamestnanec zaplatil ako preddavok pred uskutočnením rekreácie zo svojho bankového účtu a doplatok 200 € zaplatil v hotovosti v ubytovacom zariadení, ktorý preukázal dokladom z elektronickej registračnej pokladnice. Možno takéto doklady akceptovať ako doklady spĺňajúce ustanovené podmienky v § 152a Zákonníka práce?
Pokiaľ hotelový účet s označením zamestnanca a doklad z elektronickej registračnej pokladnice obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu (slovné a číselné označenie účtovného dokladu, obsah účtovného prípadu a označenie jeho účastníkov, peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva, dátum vyhotovenia účtovného dokladu, dátum uskutočnenia účtovného prípadu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia), potom tieto doklady spĺňajú podmienky ustanovené v § 152a Zákonníka práce. Zamestnanec týmito dokladmi však nepreukázal úhradu zálohovej platby, t. j. či zálohová platba bola hradená osobou, ktorá o príspevok na rekreáciu žiadala. Preto je potrebné, aby zamestnanec zálohovú platbu preukázal, napr. výpisom z uskutočnenej transakcie, ktorého súčasťou bude aj označenie zamestnanca.
Príklad č. 6
Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil účtovný doklad, na ktorom je uvedené len meno a priezvisko zamestnanca. Oprávnené výdavky na rekreáciu zaplatil zamestnancov kamarát, čo zamestnanec preukázal výpisom bankového účtu s označením jeho kamaráta a čestné prehlásenie, že kamarátovi tieto oprávnené výdavky vyplatil. Je potrebné, aby na účtovnom doklade bola uvedená presnejšia identifikácia zamestnanca (trvalý pobyt, číslo občianskeho preukazu)? Možno čestné prehlásenie zamestnanca považovať za preukazný účtovný doklad?
Povinnou náležitosťou účtovného dokladu je okrem iného aj označenie účastníkov a podľa § 152a Zákonníka práce súčasťou účtovného dokladu musí byť označenie zamestnanca. Ak na účtovnom doklade je uvedené len meno a priezvisko zamestnanca, je to na účely § 152a Zákonníka práce postačujúce. Pokiaľ oprávnené výdavky na rekreáciu za zamestnanca uhrádza iná osoba, napr. kamarát zamestnanca, potom čestné prehlásenie zamestnanca o úhrade týchto výdavkov nemožno považovať za preukazný účtovný doklad.
V súlade s § 152a ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu poskytnúť zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu vo forme rekreačného poukazu, povinnosťou zamestnávateľa je evidovať dátum začatia rekreácie a skutočné použitie (čerpanie) poukazu zamestnancom. Zamestnávateľ je povinný preveriť splnenie ustanovených podmienok v § 152a Zákonníka práce a to z dôvodu, aby mohol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodiť od dane a považovať za daňový výdavok (náklad). Pokiaľ zamestnávateľ nemá k dispozícii informácie o splnení všetkých podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce, zamestnanec ich poskytne zamestnávateľovi, napr. predložením preukazných dokladov (napr. aj účtovnými dokladmi, ktorých súčasťou je označenie zamestnanca a oprávnených osôb).
Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný okrem výnimky jeho prenosu na rodiča držiteľa rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný (§ 27a ods. 3 zákona č. 91/2010 Z.
z.). Zamestnávateľ môže poskytnúť prostredníctvom rekreačného poukazu príspevok (§ 152a Zákonníka práce) aj na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca, ak by boli splnené ustanovené podmienky podľa osobitných predpisov.
Príklad č. 7
Zamestnávateľ sa rozhodol pre elektronické rekreačné poukazy, a preto uzatvoril zmluvu so spoločnosťou XXX. Zamestnancom, ktorí požiadali o príspevok na rekreáciu, v marci 2025 vydá rekreačné poukazy formou nabitej karty na sumu 500 €. Podľa zmluvne dohodnutých podmienok spoločnosť XXX bude zamestnávateľovi fakturovať tie sumy, ktoré budú z rekreačných poukazov čerpané. Zamestnávateľ zamestnancovi prispeje na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok podľa § 152a Zákonníka práce 55 % z celkovej úhrady, max. 275 € a zostávajúcu sumu zamestnancovi zrazí zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne po ukončení rekreácie. Ako postupuje zamestnávateľ, ak zamestnanec v apríli 2025 absolvuje rekreačný pobyt, za ktorý rekreačným poukazom zaplatí 400 €?
Zamestnávateľ v tomto prípade zamestnancovi v mesiaci poskytnutia rekreačného poukazu sumu 500 € nezdaní. Zamestnávateľ preverí splnenie ustanovených podmienok v § 152a Zákonníka práce k prvému dňu začatia rekreácie. Zamestnanec podľa zmluvne dohodnutých podmienok môže rekreačným poukazom hradiť len oprávnené výdavky ustanovené v § 152a Zákonníka práce, preto zamestnávateľ podľa § 152a Zákonníka práce zamestnancovi prispeje na rekreáciu 55 % z uhradenej sumy 400 €, t. j. 220 €. Príspevok zamestnávateľa 220 € je podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodený od dane a zamestnávateľ ho uvedie aj na mzdovom liste. Zostávajúcu sumu do 400 €, ktorú zamestnanec z rekreačného poukazu čerpal (180 €), zamestnávateľ zrazí zamestnancovi zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne. Na základe fakturovanej sumy od spoločnosti XXX zamestnávateľ zaúčtuje:
55 % zo 400 € (220 €) do nákladov na účet 527 – Zákonné sociálne náklady, táto suma bude aj daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP,
45 % zo 400 € (180 €) ako pohľadávku voči zamestnancovi na účet 335 – Pohľadávky voči zamestnancom, ktorú zúčtuje so záväzkom zo mzdy (ako zrážku zo mzdy).
To, či a kedy sa budú rekreačné poukazy zúčtovávať, závisí od vopred dohodnutých zmluvných podmienok medzi zamestnávateľom a spoločnosťou, od ktorej bude zamestnávateľ rekreačné poukazy obstarávať. Rovnako to platí aj pri posúdení zdaniteľnosti príjmu pre zamestnanca v prípade nabíjania rekreačných poukazov a možnosti čerpania týchto prostriedkov, resp. nevyčerpania týchto prostriedkov do konca kalendárneho roka.
Príklad č. 8
Rekreácia začala od 2.1.2025 a trvala do 6.1.2025. Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok dňa 28.12.2024 vo výške 110 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v posledný deň rekreácie 6.1.2025. Ide o daňovo uznaný náklad vo výške 170 € v roku 2025? Úhrn príspevkov na rekreáciu sa uvedie do potvrdenia o zdaniteľnom príjme za rok 2025?
Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu v sume 55 % z oprávnených výdavkov, ktoré musí zamestnávateľovi preukázať ustanovenými dokladmi (obidva doklady musia byť účtovnými dokladmi s označením zamestnanca na sumy 110 € a 60 €). Príspevok v sume 93,50 € (55 % zo 170 €), je od dane oslobodený podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a zamestnávateľ túto sumu zamestnancovi uvedie do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 ZDP) za rok 2025. Uvedená suma je u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP za rok 2025.
Príklad č. 9
Rekreácia rodičov zamestnanca začala 28.12.2024 a trvala do 6.1.2025. Otec zamestnanca preddavok na rekreáciu zaplatil 28.12.2024 a doplatok uhradil v deň skončenia rekreácie 6.1.2025. Môže zamestnávateľ príspevok na rekreáciu, ktorej sa zúčastnili biologickí rodičia zamestnanca, oslobodiť zamestnancovi od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a považovať ho za daňový výdavok (náklad)?
Podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie, a preto ak sa rekreácia začala v decembri 2024, potom pri poskytnutí príspevku je potrebné aplikovať ustanovenie § 152a Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2024. V súlade s § 152a Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2024 oprávnenými výdavkami sú len preukázané výdavky zamestnanca, preto výdavky rodiča zamestnanca nemožno považovať za oprávnené. Ak aj napriek uvedenému zamestnávateľ takýto príspevok poskytne, u zamestnanca je zdaniteľným príjmom a daňovým výdavkom môže byť podľa § 19 ods. 1 ZDP, len ak sú splnené ustanovené podmienky.
Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky môže poskytnúť zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na rekreáciu nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi, ktorý je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom.
Príklad č. 10
Zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu zamestnávateľa, ktorému predložil tri účtovné doklady o zaplatení ubytovania a stravy, ktorých súčasťou je aj označenie zamestnanca. Zamestnanec absolvoval rekreáciu v Tatrách štyri dni, pričom každú noc spal v inom hotelovom zariadení. Ide v danom prípade o oprávnené výdavky, pri ktorých má nárok na príspevok na rekreáciu?
Podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení. Vzhľadom na to ide o preukázané oprávnené výdavky, pri ktorých zamestnancovi vzniká nárok na príspevok na rekreáciu.
Príklad č. 11
Výdavky na rekreáciu, ktorej sa zúčastnila matka zamestnanca s manželom (BSM), uhradil matkin manžel. Možno tieto výdavky považovať za oprávnené, ak matkin manžel nie je biologickým otcom zamestnanca?
Oprávnenými výdavkami podľa § 152a Zákonníka práce sú preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca. Ustanovenie vymedzuje, čo sa považuje za oprávnené výdavky, pričom úhrady oprávnených výdavkov by mali byť zaplatené zamestnancom alebo rodičom zamestnanca a z ich účtov. Ak matka zamestnanca s manželom (biologický rodič zamestnanca s manželským partnerom) užívajú veci v bezpodielovom spoluvlastníctve (všetky financie sú ich spoločnými financiami), potom za oprávnené výdavky možno akceptovať výdavky podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce uhradené z účtu matkinho manžela (manželského partnera biologického rodiča zamestnanca), ktoré zamestnanec svojej matke preukázateľne uhradil (preplatil).
Príklad č. 12
Zamestnávateľ nakúpil rekreačné poukazy formou nabitej karty na sumu 275 € a to pre zamestnancov spĺňajúcich podmienku doby trvania pracovného pomeru. Má zamestnávateľ povinnosť ďalej skúmať, či zamestnanec vynaložil prostriedky na oprávnené výdavky (min. 2 prenocovania v SR) a v minimálnom rozsahu 500 €? Je povinnosť preukázať oprávnené výdavky účtovným dokladom? Odovzdanie rekreačného poukazu je daňovým výdavkom zamestnávateľa, bez ohľadu na to, či zamestnanec príspevok vyčerpal čiastočne alebo vôbec nevyčerpal alebo nepoužil na oprávnené výdavky?
Zamestnávateľ, ktorý poskytne zamestnancom rekreačné poukazy je povinný preveriť splnenie ustanovených podmienok v § 152a Zákonníka práce a to z dôvodu, aby mohol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodiť od dane a považovať za daňový výdavok (náklad). Pokiaľ zamestnávateľ nemá k dispozícii informácie o splnení všetkých podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce, zamestnanec ich poskytne zamestnávateľovi, napr. predložením preukazných dokladov (napr. účtovné doklady, ktorých súčasťou je označenie zamestnanca a oprávnených osôb). Daňovým výdavkom (nákladom) zamestnávateľa nie je odovzdanie rekreačného poukazu, nakoľko zamestnávateľ splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu posudzuje až ku dňu začatia rekreácie. Z uvedeného vyplýva, že príspevok na rekreáciu môže byť u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP, až po posúdení splnenia ustanovených podmienok.
Príklad č. 13
Spoločnosť poskytuje ubytovanie vo vlastných rekreačných zariadeniach pre účely rekreácie výhradne vlastným zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. V Obchodnom registri má zapísaný predmet podnikania: ubytovacie služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach, v chatovej osade, v kempingoch. Za pobyt v uvedených rekreačných zariadeniach platí zamestnanec ceny podľa platného interného cenníka a daň z ubytovania. Môže zamestnávateľ poskytnúť príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce zamestnancovi aj vo vlastnom rekreačnom zariadení? Bude tento výdavok uznaný ako oprávnený výdavok zamestnávateľa?
Ak vlastné rekreačné zariadenie bude spĺňať podmienky ustanovené v § 2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z., potom výdavky na rekreáciu po splnení podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce budú u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP.
Ak nebudú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, zamestnávateľ bude postupovať podľa § 21 ods. 1 písm. f) ZDP, daňovým výdavkom nebudú výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov.
Poznámka: ak by zamestnanec v takomto zariadení zamestnávateľa uhradil výdavky spojené s rekreáciou v dotovanej cene (napr. prevádzkové náklady + miestna daň), potom by rekreácia nespĺňala definíciu pojmu podľa § 2 písm. d) zákona č. 91/2010 Z. z.
Príklad č. 14
Ako má zamestnávateľ uplatniť v daňových výdavkoch 55 % oprávnených výdavkov pri príspevku na rekreáciu v prípade, ak zamestnávateľ využije rekreačné poukazy?
U zamestnávateľa sa náklady na rekreácie vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce účtujú na účet 527 – Zákonné sociálne náklady v momente, keď bude poukaz v rekreačnom zariadení zamestnancom použitý. Súvzťažný účet závisí od konkrétneho spôsobu vydania rekreačného poukazu a dohodnutých podmienok – môže to byť napr. účet 213 – Ceniny, 335 – Pohľadávky voči zamestnancom alebo aj iný záväzkový účet vyplývajúci z obchodno-záväzkových vzťahov.
Daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. w) ZDP sú výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (ďalej len „daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP“), ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok, ktoré sú ustanovené pre zamestnancov v § 152a Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa 152a Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
V nadväznosti na legislatívne zmeny vykonané v § 152a Zákonníka práce, sa pri rekreáciách, ktoré začali po 31.12.2024, aj vo vzťahu k daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP rozširuje rozsah výdavkov (nákladov) na rekreáciu, ktoré je možné uplatniť do daňových výdavkov v súlade s § 19 ods. 2 písm. w) ZDP. Na účely uplatnenia výdavkov (nákladov) na rekreáciu do daňových výdavkov daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, je možné v súlade s § 19 ods. 2 písm. w) ZDP v spojení s § 2 písm. i) ZDP uplatniť len tie výdavky (náklady) na rekreáciu, ktoré sú oprávnenými výdavkami podľa § 152a Zákonníka práce a ktoré preukázateľne vynaložil daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (k oprávnených výdavkom pozri na str. 2 až 6 tohto usmernenia). Oprávnené výdavky podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce, ktoré vynaložil rodič tohto daňovníka, nie je možné považovať u daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP za daňové výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. w) ZDP aj z dôvodu, že v takomto prípade nie je splnená jedna z podmienok ustanovených v § 2 písm. i) ZDP - výdavok (náklad) nie je preukázateľne vynaložený daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Výnimkou je len situácia, ak výdavky na rekreáciu, ktoré sú oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 4 a 5
Zákonníka práce, ktoré zaplatil rodič daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP tomuto svojmu rodičovi preukázateľne uhradil - „preplatil“.
Výdavky (náklady) na rekreáciu podľa § 19 ods. 2 písm. w) ZDP je možné uplatniť do daňových výdavkov aj prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu V súlade s ust. § 27a ods. 3 zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1.1.2025 sa rekreačný poukaz vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný okrem výnimky jeho prenosu na rodiča držiteľa rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz slúži výlučne na úhradu oprávnených výdavkov podľa osobitného predpisu, ktorým je § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce a je platný do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný.
.
Výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené na rekreáciu daňovníka je možné uplatniť do daňových výdavkov v rovnakej výške, aká je ustanovená pre zamestnancov v § 152a ods. 1 Zákonníka práce, čo je 55 % z oprávnených výdavkov vymedzených v § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce, najviac však vo výške 275 € za zdaňovacie obdobie.
Príklad č. 15
Daňovník, ktorý prevádzkuje živnosť od roku 2010, bude od 30.12.2025 do 2.1.2026 na rekreácii. V posledný deň pobytu 2.1.2026 za rekreáciu zaplatí 600 €. Daňovník nebude zamestnancom.
55 % zo sumy oprávnených výdavkov podľa § 152a Zákonníka práce predstavuje 330 € (55 % zo sumy 600 €), výdavky (náklady) na rekreáciu je však možné uplatniť do daňových výdavkov najviac vo výške, ktorá je ustanovená pre zamestnancov v § 152a Zákonníka práce, čo je 275 €. Znamená to, že do daňových výdavkov si živnostník uplatní výdavky na rekreáciu v sume 275 €, pričom v závislosti od rozhodnutia daňovníka pôjde o daňový výdavok, ktorý bude súčasťou jeho základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2025, v ktorom rekreácia začala alebo tento daňový výdavok bude súčasťou základu dane daňovníka za zdaňovacie obdobie roka 2026, v ktorom daňovník za rekreáciu zaplatil.
Preukázateľne vynaložené výdavky (náklady) na rekreáciu si daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP môže uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu, vo výške a za podmienok, ktoré sú ustanovené pre zamestnancov v § 152a Zákonníka práce, pričom okrem podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP musí súčasne splniť aj ďalšie dve podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 písm. w) ZDP, a to: • ku dňu začatia rekreácie musí vykonávať činnosť, z ktorej mu plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, nepretržite najmenej 24 mesiacov,
• nebol mu poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Príklad č. 16
Daňovníčka prevádzkovanie živnosti (nejde o živnosť so sezónnym charakterom), ktorú vykonáva od roku 2014, pozastavila zo zdravotných dôvodov na obdobie od 1.8.2024 do 31.7.2025. Okrem pozastavenej živnosti nevykonáva žiadnu inú z činností, z ktorých by jej plynuli príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Od 1.9.2025 do 15.9.2025 bude daňovníčka na rekreácii, za ktorú zaplatí 900 €.
Pozastavenie podnikania a jeho neobnovenie do lehoty na podanie daňového priznania sa v zmysle § 17 ods. 9 ZDP považuje za skončenie podnikania. Daňovníčka pozastavila živnosť v roku 2024 a k obnoveniu živnosti dôjde až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2024, t. j. v zmysle § 17 ods. 9 ZDP daňovníčka v roku 2024 skončila podnikanie. Keďže ku dňu začatia rekreácie nevykonáva živnosť nepretržite aspoň 24 mesiacov, výdavky na rekreáciu, na ktorej bude v septembri 2025, si do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. w) ZDP uplatniť nemôže.
Problematika bola riešená v spolupráci s MF SR.
Vypracoval: Obor daňovej metodiky FR SR
December 2024