Skočiť na hlavný obsah

zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty

DPH 222/04

Odborný dokument

Osobitné úpravy pre malé podniky

č. z Lotus 2025/66 zo dňa 04. 03. 2025

1/DPH/2025/MP

Metodický pokyn k osobitným úpravám pre malé podniky podľa § 68e až § 68g zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov


Finančné riaditeľstvo SR vydáva metodický pokyn k osobitným úpravám pre malé podniky podľa § 68e až § 68g zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej sa uvedený zákon pri jednotlivých jeho ustanoveniach neuvádza).

Slovenská republika bola povinná s účinnosťou od 1. januára 2025 transponovať do vnútroštátneho práva smernicu Rady (EÚ) 2020/285 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o osobitnú úpravu pre malé podniky, a nariadenie (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu a výmenu informácií na účely monitorovania správneho uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky v platnom znení. Hlavným cieľom zavedenia tejto harmonizovanej úpravy je zníženie administratívnej záťaže zdaniteľných osôb, ktoré napĺňajú definíciu malého podniku a ich nákladov na dodržiavanie predpisov, ktoré sú nepomerne vyššie ako náklady veľkých podnikov, ktoré majú viac zdrojov na zvládnutie zložitosti systému DPH v Európskej únií (ďalej len „EÚ“).

Predchádzajúca právna úprava v oblasti malých podnikov zakotvená v prvej kapitole hlavy XII smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) s názvom "Osobitná úprava pre malé podniky" umožňovala využívať oslobodenie od dane do dosiahnutia stanoveného obratu len malým podnikom usadeným v členskom štáte, v ktorom bolo zdaniteľné plnenie predmetom dane. Ak zdaniteľná osoba uskutočňovala transakcie v iných členských štátoch, tieto dodania podliehali zdaneniu, čo malo vplyv aj na konkurencieschopnosť podnikov na trhu medzi usadenými a neusadenými zdaniteľnými osobami. Táto predchádzajúca osobitná úprava pre malé podniky sa premietla do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov prostredníctvom registračných ustanovení. I keď zákon nepoznal legálnu definíciu malého podniku, malým podnikom bola v zásade tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá nemala postavenie platiteľa, pretože nedosiahla zákonom stanovenú výšku obratu 49.790 EUR za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Takáto osoba neuplatňovala k cene dodaní tovarov a služieb daň, pokiaľ sa nestala platiteľom podľa § 4. Táto úprava sa však týkala len tuzemských zdaniteľných osôb, pričom dodania zahraničných zdaniteľných osôb v zmysle § 5 podliehali dani už od prvého dodania v tuzemsku.

Na základe novej právnej úpravy pre malé podniky má zdaniteľná osoba, ktorú je možné považovať za malý podnik, možnosť využívať oslobodenie od dane aj v inom členskom štáte, než v ktorom je usadená, za ustanovených podmienok, ak hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v EÚ v prebiehajúcom a predchádzajúcom kalendárnom roku je nižšia ako ustanovený ročný obrat v Únií 100 000 EUR bez dane (ďalej aj „ročný obrat v Únií“) a súčasne hodnota bez dane ním dodaných tovarov a služieb nepresiahne ustanovený národný limit dotknutého členského štátu.

Transpozíciou spomínanej smernice Rady (EÚ) 2020/285 sa v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zaviedli s účinnosťou od 1. januára 2025 dve nové osobitné úpravy pre malé podniky.


1. Osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby
2. Osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby

Tieto osobitné úpravy sú rozdelené v nadväznosti na to, či Slovenská republika vystupuje v postavení členského štátu, na ktorého území chce malý podnik uplatňovať oslobodenie od dane, alebo členského štátu usadenia malého podniku, prostredníctvom ktorého si plní svoje povinnosti. Uplatňovanie týchto osobitných úprav umožňuje predávať tovary a služby bez dane aj v iných členských štátoch ako vo svojom členskom štáte usadenia, ak v nich spĺňa požiadavky na uplatňovanie oslobodenia od dane. Na druhej strane malé podniky, ktoré si vyberú osobitnú schému oslobodenia od dane, stratia právo na odpočet dane z tovarov a služieb použitých na poskytovanie oslobodených dodávok. Osobitná schéma pre malé podniky je dobrovoľná. Malé podniky, ktoré spĺňajú podmienky stanovené zákonom, sa môžu rozhodnúť ju uplatňovať alebo môžu uplatňovať štandardné pravidlá DPH a k cene dodaní tovarov a služieb uplatňovať daň. Ak sa malý podnik rozhodne uplatňovať osobitnú úpravu, môže ju uplatňovať v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch za predpokladu, že spĺňa požiadavky na jej uplatňovanie. Ak v niektorých členských štátoch nespĺňa požiadavky na jej uplatňovanie, musí zdaňovať svoje dodania tovarov a služieb v týchto členských štátoch. Stále sa však môže rozhodnúť uplatňovať osobitnú úpravu pre malé podniky v iných členských štátoch, v ktorých spĺňa požiadavky na jej uplatňovanie.

V ustanovení § 68e sa na účely uplatňovania osobitných úprav podľa § 68f a 68g definuje ročný obrat v tuzemsku a ročný obrat v Únií.

Ročným obratom v tuzemsku je celková ročná hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou počas kalendárneho roka, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa § 4 ods. 15. Pričom podľa § 4 ods. 15 sa obratom rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty dodaní, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Hodnota dodaných poisťovacích služieb a finančných služieb, oslobodených od dane podľa § 37 a § 39, sa nezahŕňa do obratu, len ak sú dodané ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa ani hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku. Zjednodušene povedané je ročným obratom v tuzemsku zdaniteľnej osoby, okrem už uvedených výnimiek, celková hodnota jej dodávok tovarov a služieb v tuzemsku bez dane počas kalendárneho roka, t. j. zahrnuté sú len výstupné transakcie zdaniteľnej osoby, nákupy nie sú súčasťou obratu. Do obratu vstupuje napríklad aj premiestnenie tovaru do iného členského štátu, ktoré je podľa § 8 ods. 4 považované za dodanie tovaru za protihodnotu.

Ročným obratom v Únii je celková ročná hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb zdaniteľnou osobou na území EÚ počas kalendárneho roka, ktoré sa zahŕňajú do obratu podľa § 4 ods. 15 a podľa obdobných ustanovení zákonov platných v iných členských štátoch zodpovedajúcich § 4 ods. 15. Ročný obrat Únie je súčtom ročných obratov vo všetkých členských štátoch vrátane tuzemska, bez ohľadu na skutočnosť, či chce malý podnik uplatňovať osobitnú úpravu v daných členských štátoch alebo nie. Ak zdaniteľná osoba podniká vo viacerých členských štátoch, jej ročný obrat v Únii bude súčtom všetkých týchto vnútroštátnych obratov za kalendárny rok. V prípade, ak ročný obrat v Únií presiahne hranicu 100 000 EUR, zdaniteľná osoba nemôže uplatniť oslobodenie od dane v žiadnom členskom štáte, okrem územia členského štátu, v ktorom je usadená. To platí aj v prípade, ak národné ročné obraty v jednotlivých iných členských štátoch, v ktorých chce uplatňovať osobitnú úpravu pre malé podniky, nie sú presiahnuté. Toto opatrenie funguje na zabezpečenie toho, že osobitnú úpravu môžu využívať len malé podniky, t. j. podniky, ktorých obrat v Únii nepresiahne 100 000 EUR. Zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo svojej ekonomickej činnosti, môže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia od dane na dodávky tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku za predpokladu, že jej ročný obrat v tuzemsku neprekročí zákonom stanovenú hranicu a nestane sa platiteľom.


1. diel Osobitná úprava pre malý podnik zahraničnej osoby

Ustanovenie § 68f zavádza osobitnú úpravu uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik zahraničnej osoby (ďalej len „osobitná úprava podľa § 68f“ alebo v tomto diele len „osobitná úprava“) v tuzemsku. V rámci tejto osobitnej úpravy Slovenská republika vystupuje v postavení členského štátu, na území ktorého chce malý podnik zahraničnej osoby uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky, tzv. členského štátu oslobodenia. Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na tie dodania malého podniku zahraničnej osoby v tuzemsku, pri ktorých sa uplatňuje režim prenesenia daňovej povinnosti. Keďže takéto dodania sú oslobodené od dane nedochádza ani k preneseniu daňovej povinnosti na príjemcu tovaru alebo služby.

1.1. Podmienky uplatňovania osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby

Aby zdaniteľná osoba mohla uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68f, musí spĺňať nasledovné podmienky:

I. Status malého podniku zahraničnej osoby

a) Usadenie v inom členskom štáte
b) Obratové podmienky
II. Formálne podmienky
c) Podanie oznámenia
d) Pridelenie individuálneho identifikačného čísla s príponou EX pre tuzemsko

1.1.1. Malý podnik zahraničnej osoby

Základnou podmienkou pre uplatnenie osobitnej úpravy podľa § 68f je skutočnosť, že zdaniteľná osoba spĺňa kritériá malého podniku zahraničnej osoby. Malým podnikom zahraničnej osoby je zdaniteľná osoba, ktorá má na území iného členského štátu sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa na území iného členského štátu obvykle zdržiava, ak v prebiehajúcom kalendárnom roku a predchádzajúcom kalendárnom roku nepresiahla ročný obrat v Únií 100 000 EUR a súčasne nepresiahla v prebiehajúcom kalendárnom roku ročný obrat v tuzemsku 62 500 EUR a zároveň v predchádzajúcom kalendárnom roku nepresiahla ročný obrat v tuzemsku 50 000 EUR. Z uvedeného vyplýva, že zdaniteľná osoba musí spĺňať podmienku usadenia v inom členskom štáte a zároveň nesmie presiahnuť ustanovený ročný obrat v Únií, ako aj ročný obrat v tuzemsku.

Ustanovenie § 68f ods. 1 písm. b) definuje na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68f pojem „členský štát usadenia“. Ide o iný členský štát, na území ktorého má malý podnik zahraničnej osoby sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Na účely uplatňovania osobitných úprav pre malé podniky môže byť zdaniteľná osoba usadená len v jednom členskom štáte. Práve v tomto členskom štáte je potrebné identifikovať malý podnik na použitie osobitnej úpravy. Členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba iba prevádzkareň, sa nepovažuje za členský štát usadenia, pretože by to umožnilo viacnásobnú identifikáciu malého podniku. Preto malým podnikom zahraničnej osoby môže byť aj zdaniteľná osoba usadená v inom členskom štáte, ktorá má v tuzemsku výlučne len prevádzkareň.

Príklad č. 1:

Ak má zdaniteľná osoba sídlo svojej ekonomickej činnosti v Českej republike a prevádzkareň v tuzemsku, zdaniteľná osoba sa považuje za usadenú na účely uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky len v Českej republike.

Zdaniteľná osoba so sídlom v krajine mimo EÚ s prevádzkarňou v členskom štáte nemôže uplatniť osobitnú úpravu podľa § 68f, pretože sa nepovažuje za usadenú v členskom štáte EÚ. Taktiež malé podniky so sídlom v Spojenom kráľovstve vrátane Severného Írska sú malými podnikmi usadenými mimo EÚ a nemôžu uplatňovať osobitnú úpravu pre malé podniky.

Príklad č. 2:

Zdaniteľná osoba má sídlo svojej ekonomickej činnosti vo Švajčiarsku, avšak svoje obchody v tuzemsku vykonáva prostredníctvom prevádzkarne v Rakúsku. Zdaniteľná osoba nemôže využívať osobitnú úpravu pre malé podniky. 1.1.2. Formálne podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby

Na získanie prístupu k oslobodeniu od dane podľa § 68f ods. 2 v tuzemsku musí byť malý podnik zahraničnej osoby identifikovaný individuálnym identifikačným číslom s príponou EX v členskom štáte usadenia. Preto, ak sa zdaniteľná osoba rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy pre malé podniky v tuzemsku, prípadne aj v iných členských štátoch, musí najprv predložiť členskému štátu usadenia oznámenie o svojom zámere uplatňovať osobitnú úpravu pre malé podniky na Slovensku, prípadne v inom členskom štáte. Členský štát usadenia a dotknuté členské štáty následne skontrolujú, či zdaniteľná osoba spĺňa podmienky pre jej uplatnenie. Ak Slovenská republika potvrdila členskému štátu usadenia, že zdaniteľná osoba spĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68f v tuzemsku, členský štát usadenia oznámi zdaniteľnej osobe túto skutočnosť. Proces identifikácie na účely uplatňovania oslobodenia od dane prostredníctvom individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, spôsob podávania oznámenia o zámere uplatňovať osobitnú úpravu v tuzemsku, jeho náležitosti, ako aj ďalšie práva a povinnosti malého podniku zahraničnej osoby s týmito skutočnosťami spojené, sú upravené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch platných v členskom štáte usadenia. Malý podnik zahraničnej osoby je podľa § 68f ods. 2 odo dňa, kedy mu bolo príslušným orgánom členského štátu usadenia oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko, oprávnený dodávať tovary alebo služby v tuzemsku s oslobodením od dane.

V prípade, ak zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy podľa § 68f, prístup do osobitnej úpravy v tuzemsku jej bude zamietnutý.

Malý podnik zahraničnej osoby, ktorý má v tuzemsku postavenie platiteľa podľa § 4 (má v SR výlučne prevádzkareň) alebo podľa § 5 a ktorý požiada o uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68f prostredníctvom členského štátu usadenia, pričom Slovenská republika ako potencionálny členský štát oslobodenia potvrdí splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68f na svojom území, na základe čoho je zdaniteľnej osobe oznámené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko, stráca podľa § 81 ods. 10 status platiteľa dňom, ktorý predchádza dňu tohto oznámenia. Túto skutočnosť má povinnosť daňový úrad bezodkladne oznámiť zdaniteľnej osobe.

Ak Slovenská republika oznámila členskému štátu usadenia, že zdaniteľná osoba nespĺňa zákonom ustanovené podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku, nie je oprávnená uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky v tuzemsku a musí uplatňovať k cene dodaní tovarov a služieb v tuzemsku daň. Zdaniteľná osoba, ktorej príslušný orgán členského štátu neoznámil individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tuzemsko, sa môže podľa § 68f ods. 8 brániť formou námietky v slovenskom alebo v anglickom jazyku, ktorú môže podať miestne príslušnému daňovému úradu v tuzemsku do 30 dní odo dňa, kedy bola zdaniteľná osoba o tejto skutočnosti príslušným orgánom členského štátu usadenia vyrozumená. Ak zdaniteľná osoba nie je v tuzemsku usadená, miestne príslušným daňovým úradom je Daňový úrad Bratislava. Ak má zdaniteľná osoba v tuzemsku výlučne prevádzkareň, tak miestne príslušným daňovým úradom bude daňový úrad v územnej pôsobnosti, ktorého si zdaniteľná osoba zriadila prevádzkareň.

Podaná námietka musí byť vecne odôvodnená a zdaniteľná osoba je povinná preukázať, že bola podaná v ustanovenej lehote. Ak je dôvodom zamietnutia prekročenie prahovej hodnoty ročného obratu v Únii 100 000 EUR, zdaniteľná osoba musí adresovať opravný prostriedok členskému štátu usadenia.

Aplikácia Európskej komisie SME on-the-Web - European Commission umožňuje každému webovému používateľovi overiť si, či je daná zdaniteľná osoba malým podnikom oslobodeným od dane, ktorý využíva osobitnú úpravu oslobodenia od dane v jednom alebo viacerých členských štátoch, a to kontrolou stavu (aktívny/neaktívny) a platnosti individuálneho identifikačného čísla s príponou „EX“ v členských štátoch oslobodenia ku dňu overenia.

1.2. Povinnosti malého podniku zahraničnej osoby v tuzemsku

1.2.1. Oznámenie podľa § 68f ods. 4

Zdaniteľné osoby, ktoré uplatňujú osobitnú úpravu pre malé podniky, majú na rozdiel od platiteľov zjednodušené povinnosti v oblasti DPH. V členskom štáte usadenia majú povinnosť podávať za každý kalendárny štvrťrok výkaz, v ktorom oznamujú svoje obraty v jednotlivých členských štátoch EÚ, čo umožňuje, aby malé podniky využívajúce osobitnú úpravu boli oslobodené od registrácie a od povinnosti podávať daňové priznania. Uvedené je premietnuté do ustanovenia § 68f ods. 3, podľa ktorého sa na malý podnik zahraničnej osoby v súvislosti s dodaním tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 68f ods. 2, nevzťahuje povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 a ani povinnosť podať daňové priznanie podľa § 78. Vstup do osobitnej úpravy podľa § 68f však malý podnik zahraničnej osoby nezbavuje povinnosti podať žiadosť o registráciu podľa § 7, ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu a hodnota nadobudnutí presiahne zákonom stanovený limit 14 000 EUR v kalendárnom roku a taktiež povinnosti podať žiadosť o registráciu podľa § 7a pred prijatím služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, prípadne dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorých sa miesto dodania určí podľa § 15 ods. 1 a osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia. Osobitná úprava pre malé podniky sa vzťahuje len na dodávky tovarov alebo služieb. Malé podniky, ktoré uplatňujú osobitnú úpravu, si musia plniť svoje povinnosti v oblasti DPH v prípade, ak sa stanú osobou povinnou platiť daň z prijatých plnení (zo svojich nákupov), napr. pri dovoze tovaru z 3. štátu, nadobudnutí tovaru z iného členského štátu alebo prijatím tovaru alebo služby s uplatnením mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti. V týchto prípadoch budú povinné odviesť daň do štátneho rozpočtu a podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 3.

Malý podnik je povinný do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka v členskom štáte usadenia podať už spomínaný výkaz. V prípade, ak si malý podnik zahraničnej osoby túto povinnosť v členskom štáte usadenia nesplní, je podľa § 68f ods. 4 povinný oznámiť daňovému úradu elektronickými prostriedkami celkovú hodnotu oslobodených dodaní podľa § 68f ods. 2 v tuzemsku za príslušný kalendárny štvrťrok na štruktúrovanom tlačive, a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom uplynula lehota na splnenie si povinnosti podania štvrťročného výkazu. Ak sa na malý podnik zahraničnej osoby nevzťahuje povinnosť doručovať písomnosti spôsobom podľa osobitného predpisu (§ 13 ods. 5 a 6 a § 14 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ), spôsob podania tlačiva podľa prvej vety určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na webovom sídle finančného riaditeľstva. Táto povinnosť zostáva zachovaná aj v prípade, ak malý podnik zahraničnej osoby v príslušnom kalendárnom štvrťroku neuskutočnil žiadne dodania tovarov a služieb a do oznámenia uvedie hodnotu „0“.

Príklad č. 3:

Malý podnik zahraničnej osoby uplatňujúci osobitnú úpravu v tuzemsku podal v členskom štáte usadenia štvrťročný výkaz za Q2/2025 až 22.8.2025. Keďže lehota na podanie výkazu za Q2/2025 bola od 1.7.2025 do 31.7.2025 vznikla mu povinnosť podať oznámenie podľa § 68f ods. 4, v ktorom je povinný vykázať celkovú hodnotu dodaní s miesto dodania v tuzemsku za obdobie 2Q/2025 (1.4.2025 - 30.6.2025) .

1.3. Ukončenie uplatňovania osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby

1.3.1. Dobrovoľné ukončenie uplatňovania osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby

Malý podnik zahraničnej osoby sa môže kedykoľvek rozhodnúť ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68f. Ak sa tak rozhodne, musí informovať o tejto skutočnosti členský štát usadenia. Ust. § 68f ods. 5 ustanovuje moment, ktorým je jeho rozhodnutie ukončiť uplatňovanie oslobodenia od dane vo vzťahu k Slovenskej republike účinné, a to v závislosti od doručenia oznámenia o svojom rozhodnutí prestať uplatňovať oslobodenie od dane v tuzemsku. Ak príslušný orgán členského štátu usadenia dostane oznámenie o rozhodnutí malého podniku zahraničnej osoby počas prvých dvoch mesiacov kalendárneho štvrťroka, príslušné oslobodenie od dane sa prestane uplatňovať od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho štvrťroka. Ak členský štát usadenia dostane oznámenie počas posledného mesiaca kalendárneho štvrťroka, osobitná úprava podľa § 68g sa prestane uplatňovať od prvého dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka.

1.3.2. Povinné ukončenie uplatňovania osobitnej úpravy pre malý podnik zahraničnej osoby

Okrem dobrovoľného ukončenia uplatňovania oslobodenia od dane podľa § 68f ods. 2 na základe rozhodnutia malého podniku zahraničnej osoby, zákon v ods. 6 upravuje aj povinné ukončenie uplatňovania oslobodenia od dane. Ide o prípady, kedy zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava v inom členskom štáte, od určitého momentu už nie je malým podnikom zahraničnej osoby, a to z dôvodu, že:


a) presiahla ročný obrat v Únií 100 000 EUR
b) presiahla ročný obrat v tuzemsku 62 500 EUR
c) presiahla ročný obrat v tuzemsku 50 000 EUR

1.3.2.1. Presiahnutie ročného obratu v Únií 100 000 EUR

Zdaniteľná osoba, ktorej ročný obrat v Únii presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku hodnotu bez dane 100 000 EUR, je povinná prestať uplatňovať oslobodenie od dane počnúc tým dodaním tovaru alebo služby, ktorým bol tento ročný obrat v Únií presiahnutý. Od tohto okamihu je zdaniteľná osoba vylúčená z osobitnej úpravy pre malé podniky a nemôže uplatňovať oslobodenie od dane v žiadnom inom členskom štáte, v ktorom vykonáva ekonomickú činnosť a v ktorom osobitnú úpravu predtým uplatňovala. Uvedené platí aj v prípade, ak ročné obraty v jednotlivých iných členských štátoch, v ktorých zdaniteľná osoba uplatňovala oslobodenie od dane pre malé podniky, nie sú presiahnuté.

Príklad č. 4:

Zdaniteľná osoba usadená v Nemecku, ktorá nemá postavenie platiteľa v členskom štáte usadenia, uplatňuje oslobodenie od dane pre malé podniky na Slovensku, v Česku a Rakúsku. K 29.9.2025 bol jej ročný obrat v Únii 99 000 EUR, avšak dňa 30.9.2025 zdaniteľná osoba uskutočnila dodanie v tuzemsku v hodnote 1 500 EUR. Vzhľadom k tomu, že 30.9.2025 zdaniteľná osoba presiahla ročný obrat v Únii 100 000 EUR, je povinná počnúc dodaním, ktorým presiahla stanovený obrat, prestať uplatňovať oslobodenie od dane v tuzemsku, Rakúsku aj v Česku. Zdaniteľná osoba môže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia od dane na dodávky tovarov a služieb s miestom dodania v Nemecku za predpokladu, že jej ročný obrat v Nemecku neprekročí zákonom stanovenú hranicu a nestane sa osobou povinnou platiť daň z dodania tovarov a služieb.

Zdaniteľná osoba, ktorá presiahla ročný limit v Únií nemôže uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky v tuzemsku ani počas kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom bola táto hodnota presiahnutá. Ide o tzv. obdobie karantény, ktoré začína od okamihu prekročenia ročného obratu v Únií 100 000 EUR a bude pokrývať zvyšok bežného kalendárneho roka a nasledujúceho kalendárneho roka. Po skončení karanténneho obdobia môže zdaniteľná osoba opätovne požiadať o uplatňovanie osobitnej úpravy prostredníctvom členského štátu usadenia.

Príklad č. 5:

Malý podnik zahraničnej osoby usadený v Taliansku uplatňuje oslobodenie od dane pre malé podniky na Slovensku, v Poľsku a v Maďarsku. Dňa 1.10.2025 je jeho ročný obrat v Únii 99 800 EUR. Dňa 2.10.2025 zdaniteľná osoba uskutoční dodanie tovaru v Maďarsku v hodnote 800 EUR. Vzhľadom na to, že dodaním 800 EUR dňa 2.10.2025 prekročila ročný obrat v Únii 100 000 EUR (100 600 EUR), musí prestať uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky v tuzemsku, v Poľsku aj v Maďarsku, t. j. vo všetkých členských štátoch v ktorých osobitnú úpravu uplatňovala, počnúc týmto dodaním. Zdaniteľná osoba teda nemôže oslobodiť od dane dodanie v hodnote 800 EUR, ale musí ho zdaniť. Obdobie karantény začne dňa 2.10.2025 a skončí 31.12.2026.

1.3.2.2. Presiahnutie ročného obratu v tuzemsku 62 500 EUR

Malý podnik zahraničnej osoby, ktorý v priebehu kalendárneho roka nepresiahne hranicu ročného obratu v Únií 100 000 EUR, ale presiahne hranicu ročného obratu v tuzemsku 62 500 EUR, nenapĺňa definíciu malého podniku zahraničnej osoby a dodaním, ktorým presiahol uvedený ročný obrat sa stáva platiteľom podľa § 5, a v prípade, ak má v tuzemsku výlučne prevádzkareň, platiteľom podľa § 4. Od tohto momentu nemôže uplatňovať oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2. Oslobodenie od dane nebude môcť uplatňovať počas obdobia jedného kalendárneho roka, keď sa ročný obrat v tuzemsku 62 500 EUR v predchádzajúcom kalendárnom roku presiahol. Po uplynutí tohto obdobia sa zdaniteľná osoba môže znovu rozhodnúť pre uplatňovanie osobitnej úpravy § 68f, ak spĺňa zákonom stanovené podmienky.

Podľa čl. 37b nariadenia 904/2010 má Slovenská republika v postavení členského štátu oslobodenia povinnosť bezodkladne elektronicky oznámiť členskému štátu usadenia dátum, ku ktorému prestala byť zdaniteľná osoba oprávnená na oslobodenie od dane na našom území, napr. z dôvodu presiahnutia obratu 62 500 EUR.

Príklad č. 6:

Malý podnik zahraničnej osoby usadený v Maďarsku uplatňuje oslobodenie od dane pre malé podniky na Slovensku a v Česku. Dňa 21.10.2025 je jeho obrat v tuzemsku 49 000 EUR. Dňa 22.10.2025 zdaniteľná osoba uskutočnila dodanie tovaru v tuzemsku v hodnote 20 000 EUR. Vzhľadom na to, že dodaním 20 000 EUR prekročila ročný obrat v tuzemsku 62 500 EUR (69 000 EUR), musí prestať uplatňovať oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 v tuzemsku počnúc týmto dodaním. Zdaniteľná osoba teda nemôže oslobodiť od dane dodanie v hodnote 20 000 EUR, ale musí ho zdaniť. Obdobie karantény začne dňa 22.10.2025 a skončí 31.12.2026.

1.3.2.3. Presiahnutie ročného obratu v tuzemsku 50 000 EUR

Zdaniteľná osoba, ktorá presiahne v prebiehajúcom kalendárnom roku ročný obrat v tuzemsku 50 000 EUR, ale nepresiahne ročný obrat v tuzemsku 62 500 EUR ani ročný obrat v Únii 100 000 EUR, môže naďalej uplatňovať oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2 do konca kalendárneho roka, v ktorom obrat 50 000 EUR presiahla. Počnúc 1. januárom nasledujúceho kalendárneho roka sa stáva platiteľom podľa § 4 alebo § 5 a je povinná prestať uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky zahraničnej osoby v tuzemsku. Zdaniteľná osoba v zmysle § 68f ods. 7 zároveň nemôže uplatňovať predmetné oslobodenie od dane ani počas nasledujúceho kalendárneho roka po kalendárnom roku, v ktorom presiahla obrat v tuzemsku 50 000 EUR.


2. diel Osobitná úprava pre malý podnik tuzemskej osoby

Ustanovenie § 68g zavádza osobitnú úpravu uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby (ďalej aj „osobitná úprava podľa § 68g“ alebo v tomto diele len „osobitná úprava“) Od 1.januára 2025 táto úprava umožňuje zdaniteľným osobám usadeným v tuzemsku, ktoré spĺňajú definíciu malého podniku, dodávať tovary a služby s miestom dodania v inom členskom štáte s oslobodením od dane (ak má pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX pre tento členský štát). Oslobodenie od dane sa vzťahuje aj na tie dodania malého podniku tuzemskej osoby, pri ktorých sa uplatňuje režim prenesenia daňovej povinnosti, keďže takéto dodania sú oslobodené od dane, nedochádza ani k preneseniu daňovej povinnosti na príjemcu tovaru alebo služby.

2.1. Podmienky uplatňovania osobitnej úpravy pre malý podnik tuzemskej osoby

Aby zdaniteľná osoba mohla uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68g, musí spĺňať nasledovné podmienky:

I. Status malého podniku tuzemskej osoby

a) Usadenie v tuzemsku
b) Obratové podmienky
II. Formálne podmienky
c) Podanie oznámenia
d) Identifikácia - pridelenie individuálneho identifikačného čísla s príponou EX pre iný členský štát
2.1.1. Malý podnik tuzemskej osoby

Podľa § 68g ods. 1 je malým podnikom tuzemskej osoby na účely uplatňovania osobitnej úpravy zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, ak v prebiehajúcom a zároveň v predchádzajúcom kalendárnom roku nepresiahne ročný obrat v Únií 100 000 EUR. Okrem hranice ročného obratu v Únii malý podnik tuzemskej osoby nesmie presiahnuť ročný obrat v inom členskom štáte (štátoch), v ktorom chce využiť osobitnú úpravu, stanovený týmto členským štátom v prebiehajúcom kalendárnom roku a predchádzajúcom kalendárnom roku, pričom niektoré členské štáty môžu rozšíriť túto podmienku aj na rok predchádzajúci predchádzajúcemu kalendárnemu roku. Zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku výlučne len prevádzkareň, nenapĺňa definíciu malého podniku tuzemskej osoby. Malým podnikom tuzemskej osoby môže byť aj zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku postavenie platiteľa podľa § 4. Malým podnikom tuzemskej osoby však nemôže byť skupina registrovaná za platiteľa podľa § 4b, ktorá je na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov považovaná za jednu zdaniteľnú osobu, ani samostatne jednotlivý člen tejto skupiny.

Príklad č. 7:

Platiteľ so sídlom v tuzemsku chce uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68g v iných členských štátoch, v ktorých vykonáva svoju ekonomickú činnosť. Oznámenie § 68g ods. 2 podal dňa 1.10.2025, kde uviedol svoj zámer uplatňovať oslobodenie od dane v členskom štáte (ďalej aj „ČŠ“) 1, ČŠ 2 a ČŠ 3. ČŠ 1 a ČŠ 2 vyžadujú, aby malé podniky poskytovali informácie o ročnom obrate za prebiehajúci kalendárny rok a za dva predchádzajúce kalendárne roky, preto pre tieto členské štáty musí malý podnik v oznámení uviesť celkovú hodnotu dodávok uskutočnených za celý rok 2023, celý rok 2024 a celkovú hodnotu dodávok uskutočnených od 1.1.2025 do 30.9.2025. Zatiaľ čo pre ČŠ 3 a tuzemsko, t. j. v ostatných členských štátoch, v ktorých vykonáva ekonomickú činnosť, uvedie celkovú hodnotu dodávok uskutočnených za celý rok 2024 a celkovú hodnotu dodávok uskutočnených od 1.1.2025 do 30.9.2025). V ostatných členských štátoch, kde negeneruje malý podnik žiadny obrat, uvedie hodnotu „0“.


2.1.2. Formálne podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy pre malý podnik tuzemskej osoby

2.1.2.1. Oznámenia podľa § 68g ods. 2


Tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá má záujem uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68g, je povinná vopred oznámiť túto skutočnosť daňovému úradu na tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“, uverejnenom na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Oznámenie podľa § 68g ods. 2 obsahuje najmä:


a) identifikačné údaje zdaniteľnej osoby,
b) členský štát alebo členské štáty, v ktorých chce zdaniteľná osoba uplatňovať osobitnú úpravu,
c) celkovú hodnotu bez dane dodaných tovarov a služieb, ktoré sa zahŕňajú do ročného obratu v Únii v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené,
i. počas kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom bolo oznámenie podané,
ii. od začiatku prebiehajúceho kalendárneho roka do podania oznámenia.
Zdaniteľná osoba v oznámení podľa § 68g ods. 2 uvádza celkové hodnoty dodaní bez dane dodaných tovarov a služieb vo všetkých členských štátoch EÚ. Celkové hodnoty dodaní sa uvádzajú v eurách. Ak boli platby za dodávky uskutočnené v iných menách, prepočet sa vykoná použitím referenčného výmenného kurzu zverejneného Európskou centrálnou bankou v prvý deň kalendárneho roka alebo, ak v tento deň výmenný kurz nie je zverejnený, v nasledujúci deň zverejnenia. V prípade, ak zdaniteľná osoba nedodala v príslušnom období v členských štátoch žiadne tovary alebo služby, uvedie hodnotu „0“ pri konkrétnom členskom štáte, prípadne pri limite jednotlivého odvetvia podnikania. Členské štáty majú väčšinou stanovenú jednu hranicu vnútroštátneho obratu, avšak niektoré členské štáty zaviedli rôzne ročné limity pre rôzne odvetvia podnikania. Preto pre každý členský štát, ktorý uplatňuje viac ako jednu hranicu vnútroštátneho obratu, sa bude musieť celková hodnota, ktorá sa má oznámiť v oznámení podľa § 68g ods. 2, rozčleniť podľa jednotlivých limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania. Ak členský štát stanovil rôzne limity pre rôzne odvetvia podnikania, zdaniteľná osoba môže využiť iba jeden z týchto odvetvových limitov pre všetky svoje dodávky v tomto členskom štáte. Každý členský štát, ktorý uplatňuje rôzne limity pre rôzne odvetvia podnikania, by mal poskytnúť malému podniku jasné usmernenie, ktorý limit by mal použiť.

Príklad č. 8:

ČŠ 1, v ktorom vykonáva činnosť malý podnik tuzemskej osoby, uplatňuje dva rôzne limity pre určené odvetvia podnikania: limit 35 000 EUR pre odvetvie podnikania „stavebníctvo“ a limit 40 000 EUR pre „všetky ostatné ekonomické činnosti“. Malý podnik tuzemskej osoby má v ČŠ 1 ročný obrat 30 000 EUR v prebiehajúcom kalendárnom roku a 33 000 EUR v predchádzajúcom kalendárnom roku. Malý podnik musí uviesť svoj ročný obrat v ČŠ 1 zodpovedajúci každému odvetviu podnikania samostatne.


a) Ak ročný obrat v ČŠ 1 je vytvorený len v odvetví stavebníctva, v kolónke zodpovedajúcej odvetviu podnikania pre „stavebníctvo“ uvedie za prebiehajúci kalendárny rok hodnotu 30 000 EUR a predchádzajúci kalendárny rok hodnotu 33 000 EUR. V kolónke zodpovedajúcej odvetviu podnikania „všetky ostatné ekonomické činnosti“ uvedie hodnotu „0“.
b) Ak časť ročného obratu malý podnik tuzemskej osoby vytvára v odvetví podnikania „stavebníctvo“ (10 000 EUR za predchádzajúci kalendárny rok a 15 000 EUR za prebiehajúci kalendárny rok) a ďalšiu časť v odvetví „všetky ostatné ekonomické činnosti (20 000 EUR v predchádzajúcom kalendárnom roku a 18 000 EUR za prebiehajúci kalendárny rok). Malý podnik musí v oznámení podľa § 68g ods. 2 rozdeliť svoj ročný obrat podľa jednotlivých odvetví podnikania. V kolónke zodpovedajúcej odvetviu podnikania

pre „stavebníctvo“ uvedie hodnotu dodaní za predchádzajúci kalendárny rok 10 000 EUR a za prebiehajúci kalendárny rok 15 000 EUR. V kolónke zodpovedajúcej odvetviu podnikania „všetky ostatné ekonomické činnosť“ uvedie hodnotu dodaní za predchádzajúci kalendárny rok 20 000 EUR a za prebiehajúci kalendárny rok 18 000 EUR.
Podľa § 68g ods. 16 oznámenie podľa § 68g ods. 2, ako aj všetky ostatné písomnosti na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy sa doručujú elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.

2.1.2.2. Pridelenie individuálneho identifikačného čísla s príponou EX

Predpokladom na využívanie osobitnej úpravy uplatňovania dane pre malé podniky je identifikácia malého podniku v členskom štáte usadenia prostredníctvom individuálneho identifikačného čísla s príponou EX. Individuálne identifikačné číslo s príponou EX ako také nie je identifikačným číslom pre DPH. Používa sa len na účely uplatňovania osobitnej úpravy pre malé podniky tuzemskej osoby v inom členskom štáte.

Po prijatí oznámenia podľa § 68g ods. 2 daňový úrad v prvom rade overí, či zdaniteľná osoba nepresahuje ročný obrat v Únií. V prípade, že daňový úrad zistí, že ročný obrat v Únii je vyšší ako 100 000 EUR, t. j. dotknutá zdaniteľná osoba nie je malým podnikom tuzemskej osoby, individuálne identifikačné číslo s príponou EX jej nepridelí, o čom vydá rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podať odvolanie.

Príklad č. 9:

Zdaniteľná osoba so sídlom v tuzemsku v súčasnosti neuplatňuje osobitnú úpravu. Dňa 1.1.2026 sa rozhodne uplatňovať osobitnú úpravu v Rakúsku a v Poľsku, prostredníctvom oznámenia informuje príslušný daňový úrad o svojom zámere. Po overení dostupných informácií správca dane zistí, že ročný obrat v Únií v predchádzajúcom roku presiahol hranicu 100 000 EUR, to znamená, že zdaniteľná osoba nie je malým podnikom tuzemskej osoby. Daňový úrad jej v lehote do 35 pracovných dní od doručenia oznámenia rozhodnutím nepridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX. To znamená, že zdaniteľná osoba nemôže uplatňovať osobitnú úpravu v žiadnom inom členskom štáte.

V prípade, ak ročný obrat zdaniteľnej osoby v Únii nie je vyšší ako 100 000 EUR, daňový úrad najneskôr do 15 pracovných dní od prijatia oznámenia zdieľa informácie poskytnuté zdaniteľnou osobou v oznámení podľa § 68 g ods. 2 s členskými štátmi, v ktorých zamýšľa zdaniteľná osoba využívať oslobodenie od dane. Každý takýto členský štát overí, či zdaniteľná osoba je oprávnená využívať oslobodenie od dane na jeho území a či celková hodnota dodávok na jeho území nepresahuje vnútroštátny ročný limit stanovený týmto štátom. Následne má potencionálny členský štát oslobodenia povinnosť do 15 pracovných dní informovať členský štát usadenia o výsledku. V prípade, ak aspoň jeden členský štát potvrdí splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území, daňový úrad zdaniteľnej osobe rozhodnutím pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX a oznámi jej každý členský štát, ktorý potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území a každý členský štát, ktorý potvrdil, nesplnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území.

V rámci ustanoveného procesu, na ktorý sa okrem zákona vzťahuje aj postup ustanovený nariadením Rady (EÚ)


č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, je daňový úrad povinný zdaniteľnej osobe doručiť rozhodnutie o pridelení alebo rozhodnutie o nepridelení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX do 35 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia podľa § 68g ods. 2. V zmysle § 68g ods. 5 môže byť toto obdobie aj dlhšie. Ide o prípad, ak by si kompetentný orgán iného členského štátu vyžiadal dodatočný čas na overenie poskytnutých údajov s cieľom zabrániť daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam alebo ak do dňa vydania rozhodnutia nebolo doručené potvrdenie členského štátu o splnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy v dotknutom členskom štáte. V týchto prípadoch daňový úrad doručí zdaniteľnej osobe rozhodnutie bezodkladne potom ako získa prvé potvrdenie o splnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68g a následne jej bezodkladne oznámi potvrdenie o splnení podmienok alebo potvrdenie o nesplnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na území ďalšieho osloveného členského štátu (členských štátov) po tom, ako ho získa, alebo ak všetky oslovené členské štáty potvrdili, že zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68g, bezodkladne potom, čo získa odpoveď od posledného dotknutého členského štátu. Daňový úrad bezodkladne oznámi malému podniku tuzemskej osoby potvrdenie o splnení podmienok alebo potvrdenie o nesplnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na území iného členského štátu po tom, ako ho získa.

Príklad č. 10:

Dňa 1.1.2025 sa rozhodne platiteľ so sídlom v tuzemsku uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68g v Holandsku a v Belgicku, prostredníctvom oznámenia informuje príslušný daňový úrad o svojom zámere. Keďže ročný obrat v Únií v prebiehajúcom ani predchádzajúcom roku nepresiahol hranicu 100 000 EUR, postúpi správca dane žiadosť príslušnému orgánu v Holandsku a v Belgicku.


a) Ak spĺňa podmienky v Holandsku a v Belgicku, daňový úrad platiteľovi pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX a potvrdí mu, že spĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy v Holandsku a v Belgicku.
b) Ak spĺňa podmienky len v Holandsku, platiteľovi daňový úrad pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX a oznámi mu, že v Holandsku spĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy a v Belgicku nespĺňa podmienky pre jej uplatňovanie.
c) Ak spĺňa podmienky len v Belgicku, platiteľovi daňový úrad pridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX a oznámi mu, že v Belgicku spĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy a v Holandsku podmienky nespĺňa.
d) Ak nespĺňa podmienky ani v Holandsku ani v Belgicku, malému podniku tuzemskej osoby sa rozhodnutím nepridelí individuálne identifikačné číslo s príponou EX.

Zákonom sa vylúčila možnosť podania odvolania voči rozhodnutiu o pridelení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, a to z dôvodu umožnenia okamžitého uplatňovania oslobodenia od dane v členskom štáte, ktorý potvrdil splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území.

V prípade, ak všetky členské štáty, v ktorých zdaniteľná osoba zamýšľala uplatňovať oslobodenie od dane, potvrdili, že malý podnik tuzemskej osoby nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy na ich území, daňový úrad individuálne identifikačné číslo s príponou EX zdaniteľnej osobe nepridelí. Proti takémuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, pretože vo svojej podstate ide o rozhodovanie orgánu iného členského štátu, resp. iných členských štátov, v ktorých zamýšľala zdaniteľná osoba využívať oslobodenie od dane a daňový úrad v tomto prípade v zásade len sprostredkúva túto informáciu. Zdaniteľná osoba sa proti takémuto výsledku môže brániť spôsobom ustanoveným právnym poriadkom tohto iného členského štátu. Ide v zásade o analógiu s postupom ustanoveným v § 68f ods. 8 (možnosť podania námietky v tuzemsku, ak Slovenská republika potvrdila členskému štátu usadenia, že osoba nespĺňa podmienky pre uplatňovanie oslobodenia od dane na našom území).


2.1.2.3. Opravné oznámenie

Ak zdaniteľná osoba zistí, že podané oznámenie podľa § 68g ods. 2 obsahuje neúplné alebo nesprávne údaje alebo ak nastala akákoľvek skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene uvedených údajov (napr. vrátenie tovaru), je zdaniteľná osoba povinná podať opravné oznámenie podľa § 68g ods. 4 bezodkladne po tom, ako uvedenú skutočnosť zistila alebo bezodkladne po tom, ako nastala skutočnosť, v dôsledku ktorej došlo k zmene údajov uvedených v podanom oznámení. Opravné oznámenie podáva zdaniteľná osoba na tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“.

V prípade, ak zdaniteľná osoba zistí, že údaje v oznámení podľa § 68g ods. 2 sú neúplné, nesprávne alebo došlo k zmene vykázaných údajov pred prijatím do osobitnej úpravy podľa § 68g, je potrebné podať oznámenie podľa § 68g ods. 2 na tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“ po vyznačení kolónky „Oznámenie o začatí uplatňovania osobitnej úpravy“ ešte raz už s opravenými údajmi. V prípade, ak ide o opravu údajov po začatí uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68g, je potrebné opravu vykonať prostredníctvom toho istého tlačiva podľa § 68g ods. 2 „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“ prostredníctvom kolónky „Oznámenie zmeny údajov“.

Ak zdaniteľná osoba pred doručením rozhodnutia o pridelení alebo o nepridelení individuálneho identifikačného čísla s príponou EX podľa § 68g ods. 5 doručila daňovému úradu opravné oznámenie podľa odseku 4, táto skutočnosť spôsobí pretrhnutie lehoty na vydanie rozhodnutia. Daňový úrad je preto povinný doručiť rozhodnutie do 35 pracovných dní odo dňa doručenia opravného oznámenia s výnimkou prípadu, ak si kompetentný orgán iného členského štátu vyžiadal dodatočný čas na overenie údajov a taktiež prípadu, ak do dňa vydania rozhodnutia nebolo doručené potvrdenie členského štátu o splnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy v dotknutom členskom štáte.


2.2. Povinnosti malého podniku tuzemskej osoby

2.2.1. Štvrťročný výkaz


Malý podnik tuzemskej osoby, uplatňujúci oslobodenie od dane pre malé podniky v inom členskom štáte/iných členských štátoch, je povinný podľa § 68g ods. 8 do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka podať výkaz na tlačive „Štvrťročný výkaz malého podniku tuzemskej osoby“, ktorého vzor je uverejnený na webovom sídle finančného riaditeľstva. Výkaz sa podáva elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov za každý kalendárny štvrťrok, a to aj v prípade, ak v danom štvrťroku malý podnik tuzemskej osoby nedodal žiadny tovar ani službu, t. j. podáva sa aj tzv. nulový výkaz. Ak koniec lehoty na podanie výkazu pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.
Kalendárny štvrťrok (Q)


Lehota na podanie výkazu
Q1: 1. januára – 31. marca
1.
apríla – 30.apríla
Q2: 1. apríla – 30. júna
1.
júla – 31. júla
Q3: 1. júla – 30. septembra
1.
októbra – 31. októbra
Q4: 1. októbra – 31. decembra
1.
januára – 31. januára
Malý podnik tuzemskej osoby uvádza vo výkaze najmä tieto údaje:

a) individuálne identifikačné číslo s príponou EX,
b) celkovú hodnotu (bez dane) v eurách dodaní v tuzemsku alebo hodnotu „0“, ak v príslušnom kalendárnom štvrťroku nedodal v tuzemsku žiadne takéto tovary alebo služby,
c) celkovú hodnotu (bez dane) v eurách dodaní vo všetkých iných členských štátoch, v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené, alebo hodnotu „0“, ak v príslušnom kalendárnom štvrťroku nedodal v týchto členských štátoch žiadne takéto tovary alebo služby.

Ak malý podnik tuzemskej osoby pri dodaní tovaru alebo služby uskutočnenom v inom členskom štáte prijíma platbu v cudzej mene, táto platba sa prepočíta na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou v prvý deň príslušného kalendárneho roka alebo nasledujúci deň, ak nebol tento kurz v prvý deň príslušného kalendárneho roka určený a vyhlásený.

2.2.1.1. Prvý štvrťročný výkaz po vstupe do osobitnej úpravy

Malý podnik tuzemskej osoby je povinný podať prvýkrát výkaz za kalendárny štvrťrok, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, resp. v ktorom mu bolo pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX. Keďže v oznámení podľa § 68g ods. 2 malý podnik tuzemskej osoby uvádza celkové hodnoty dodaní v tuzemsku a v iných členských štátoch do dňa podania oznámenia, z dôvodu zabránenia duplicite uvádzania tých istých údajov v prvom výkaze alebo naopak z dôvodu možných chýbajúcich údajov o dodaniach v medziobdobí od podania oznámenia do začatia prvého štvrťroku uplatňovania osobitnej úpravy, sa v § 68g ods. 9 ustanovuje, aké hodnoty má malý podnik tuzemskej osoby zahrnúť do prvého štvrťročného výkazu, vzhľadom na skutočnosť, či podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu alebo počas kalendárneho štvrťroka, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu.

Ak malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, v prvom štvrťročnom výkaze uvádza okrem hodnôt dodaní tovarov a služieb za kalendárny štvrťrok, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, aj hodnoty dodaní tovarov a služieb v tuzemsku a v iných členských štátoch za obdobie od podania oznámenia podľa § 68g ods. 2 do konca kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo toto oznámenie podané.

Príklad č. 11:

Malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 dňa 28.2.2025. Individuálne identifikačné číslo s príponou EX bolo malému podniku tuzemskej osoby oznámené dňa 15.4.2025 a od tohto dátumu je oprávnený využívať osobitnú úpravu podľa § 68g. Podľa § 68g ods. 8 je do 31.7.2025 povinný podať svoj prvý štvrťročný výkaz za druhý kalendárny štvrťrok. Obdobie do 27.2.2028 je vykázané v oznámení podľa § 68g ods. 2. Keďže toto oznámenie bolo podané 28.2.2025, t. j. pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom začal malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať osobitnú úpravu, do svojho prvého štvrťročného výkazu za druhý kalendárny štvrťrok zahrnie aj dodávky od 28.2.2025. Z uvedeného vyplýva, že prvý výkaz za druhý štvrťrok 2025 bude zahŕňať dodávky za obdobie od 28.2.2025 do 30.6.2025.

V prípade, že malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 počas kalendárneho štvrťroka, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, v prvom výkaze neuvádza ako súčasť celkových hodnôt dodaní v tuzemsku a v iných členských štátoch hodnoty dodaní v príslušnom kalendárnom štvrťroku, ktoré už uviedol v podanom oznámení podľa § 68g ods. 2, z dôvodu aby sa zabránilo duplicitnému zahrnutiu toho istého obratu, aj v oznámení aj vo výkaze, v rámci toho istého obdobia.

Príklad č. 12:

Malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 dňa 15.2.2025. Individuálne identifikačné číslo s príponou EX bolo malému podniku tuzemskej osoby oznámené dňa 15.3.2025 a od tohto dátumu je oprávnený využívať osobitnú úpravu podľa § 68g. Do 30.4.2025 je malý podnik tuzemskej osoby povinný podať svoj prvý štvrťročný výkaz za obdobie 1. štvrťrok. Keďže oznámenie bolo podané 15.2.2025, t. j. počas kalendárneho štvrťroka, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, do prvého štvrťročného výkazu už nezahrnie dodávky vykázané v oznámení podľa § 68g ods. 2 od 1.1.2025 do 14.2.2025. Vo výkaze za 1. štvrťrok bude zahrnuté iba dodania za obdobie od 15.2.2025 do 31.3.2025.


2.2.1.2. Opravný štvrťročný výkaz

V prípade, ak výkaz obsahuje údaje, ktoré sú neúplné, nesprávne alebo došlo k zmene vykázaných údajov (napríklad k vráteniu tovaru), malý podnik tuzemskej osoby má povinnosť ich v zmysle § 68g ods. 10 bezodkladne opraviť, a to prostredníctvom opravného výkazu na tlačive „Štvrťročný výkaz malého podniku tuzemskej osoby“, ktorého vzor je uverejnený na webovom sídle finančného riaditeľstva.

2.3. Aktualizácia oznámenia

Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý už uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g (má pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX), môže požiadať o využívanie oslobodenia od dane pre malé podniky aj v iných členských štátoch ako v tých, ktoré uviedol v oznámení o začatí uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68g ods. 2. Na tento účel musí zdaniteľná osoba predložiť daňovému úradu aktualizáciu zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy, a to na tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“, kde okrem svojho individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, ktoré mu bolo na účely uplatňovania osobitnej úpravy pridelené, uvedie aj zoznam členských štátov, v ktorých má záujem uplatňovať osobitnú úpravu. Taktiež uvedie celkovú hodnotu dodaní na území EÚ v členení podľa jednotlivých členských štátov, príp. sektorov podnikania do podania tejto aktualizácie oznámenia. Z dôvodu eliminovania uvádzania duplicity údajov by nemal malý podnik tuzemskej osoby uvádzať údaje o hodnote dodaní, ktoré už uviedol v podaných štvrťročných výkazoch podľa odseku 8.

Aktualizácia oznámenia podľa § 68g ods. 12 sa riadi rovnakým procesom ako oznámenie podľa § 68g ods. 2, ktoré predtým podala zdaniteľná osoba. Daňový úrad overí, z dostupných údajov, zo štvrťročných výkazov a z aktualizácie oznámenia, či zdaniteľná osoba nepresahuje ročný obrat Únie 100 000 EUR. V prípade, že daňový úrad zistí, že ročný obrat v Únii je vyšší ako 100 000 EUR, rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, a zdaniteľná osoba počnúc dodaním, ktorým presiahla limit 100 000 EUR, je povinná prestať uplatňovať osobitnú úpravu. Zdaniteľná osoba má možnosť proti tomuto rozhodnutiu podať odvolanie.

V prípade, ak ročný obrat zdaniteľnej osoby v Únii nie je vyšší ako 100 000 EUR, daňový úrad najneskôr do 15 pracovných dní od prijatia aktualizácie oznámenia zdieľa informácie poskytnuté zdaniteľnou osobou s členskými štátmi, v ktorých chce zdaniteľná osoba využívať oslobodenie od dane. Každý takýto členský štát overí, či zdaniteľná osoba je oprávnená využívať oslobodenie od dane na jeho území a či celková hodnota dodaní tovarov a služieb na jeho území nepresahuje vnútroštátny ročný limit dotknutého členského štátu. Následne má členský štát povinnosť do 15 pracovných dní informovať členský štát usadenia o svojom rozhodnutí. Ak členský štát, v ktorom chce malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky potvrdí splnenie podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na svojom území, daňový úrad oznámi malému podniku tuzemskej osoby potvrdenie splnenia podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy a rozšíri pôsobnosť individuálneho identifikačného čísla s príponou EX pre daný členský štát. Ak členský štát potvrdil nesplnenie podmienok, daňový úrad bezodkladne oznámi túto skutočnosť malému podniku tuzemskej osoby. Na podanie opravného prostriedku sa vzťahujú príslušné ustanovenia právneho predpisu platného v dotknutom členskom štáte, keďže vo svojej podstate ide o rozhodnutie príslušného orgánu členského štátu, v ktorom chce malý podnik uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky.

Vo všeobecnosti by tento postup nemal trvať dlhšie ako 35 pracovných dní, s výnimkou prípadu, ak dotknuté členské štáty potrebujú viac času na vykonanie potrebných kontrol, aby sa predišlo daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a prípadu, ak po uplynutí lehoty 15 pracovných dní podľa čl. 37b nariadenia 904/2010, ktorú má k dispozícií potenciálny členský štát oslobodenia, nebolo doručené potvrdenie o splnení alebo nesplnení podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy. V týchto prípadoch daňový úrad doručí zdaniteľnej osobe oznámenie, či zdaniteľná osoba spĺňa alebo nespĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy v tomto členskom štáte bezodkladne potom, ako ho získa. Odo dňa doručenia oznámenia o potvrdení splnenia podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy v konkrétnom členskom štáte sú dodávky v tomto členskom štáte oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie dane.

Ak sa malý podnik tuzemskej osoby po pridelení identifikačného čísla s príponou EX, avšak pred doručením oznámenia daňového úradu o tom, že splnil alebo nesplnil podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy v poslednom z pôvodne oznámených členských štátov, rozhodne, že chce uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte/štátoch, môže svoj zámer oznámiť na štruktúrovanom tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“, prostredníctvom časti „Aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy“. Toto nové oznámenie sa z dôvodu ustanovenej právnej fikcie v § 68g ods. 12 považuje za oznámené až v deň, keď daňový úrad doručí malému podniku tuzemskej osoby oznámenie o potvrdení splnenia alebo nesplnenia podmienok pre uplatňovanie osobitnej úpravy na území posledného z členských štátov, ktoré uviedol v pôvodnom oznámení.


2.4. Ukončenie uplatňovania osobitnej úpravy pre malý podnik tuzemskej osoby

Zdaniteľná osoba sa môže rozhodnúť ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy dobrovoľne alebo v prípade, ak už nie sú splnené podmienky na jej využívanie, je povinná ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy zo zákona.

2.4.1. Dobrovoľné ukončenie uplatňovania osobitnej úpravy pre malý podnik tuzemskej osoby

Malý podnik tuzemskej osoby sa podľa § 68g ods. 13 môže kedykoľvek rozhodnúť ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy v niektorom alebo vo všetkých členských štátoch, v ktorých predmetné oslobodenie uplatňuje. Svoje rozhodnutie je povinný vopred oznámiť daňovému úradu na tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“, prostredníctvom kolónky „Aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy“ alebo ak sa rozhodne ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy vo všetkých členských štátoch, tak prostredníctvom časti „Zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“. Oznámenie musí obsahovať individuálne identifikačné číslo s príponou EX, ktoré mu bolo pridelené a označenie každého členského štátu, v ktorom sa malý podnik rozhodol neuplatňovať osobitnú úpravu, alebo vyznačenie skutočnosti, že sa rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy.

Zákon v tomto ustanovení stanovuje exaktne deň, od kedy malý podnik tuzemskej osoby nesmie uplatňovať osobitnú úpravu v dotknutom členskom štáte v nadväznosti na skutočnosť, kedy bolo oznámenie o ukončení uplatňovania osobitnej úpravy doručené daňovému úradu. V prípade, ak bolo doručené počas prvých dvoch kalendárnych mesiacov kalendárneho štvrťroka, malý podnik tuzemskej osoby nesmie uplatňovať osobitnú úpravu v dotknutom členskom štáte od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho štvrťroka po doručení oznámenia. Ak bolo oznámenie doručené počas posledného mesiaca kalendárneho štvrťroka, tak od prvého dňa druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho kalendárneho štvrťroka. Ak malý podnik tuzemskej osoby v oznámení vyznačil skutočnosť, že sa rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, nakoľko ide o dobrovoľné rozhodnutie zdaniteľnej osoby, ktorá spĺňa podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy.

Príklad č. 13:

Malý podnik tuzemskej osoby využívajúci osobitnú úpravu v ČŠ 1, ČŠ 2 a v ČŠ 3 sa rozhodne prestať ju uplatňovať vo všetkých členských štátoch. Zdaniteľná osoba svoje rozhodnutie ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy vo všetkých členských štátoch, oznámila daňovému úradu na príslušnom tlačive dňa 13.8.2025. Malý podnik tuzemskej osoby nesmie uplatňovať osobitnú úpravu od 1.10.2025. Keďže sa malý podnik tuzemskej osoby rozhodol skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX ku dňu, počnúc ktorým nemôže malý podnik tuzemskej osoby uplatňovať osobitnú úpravu , t. j. k 1.10.2025.

Príklad č. 14:

Malý podnik tuzemskej osoby využívajúci osobitnú úpravu v ČŠ 1, ČŠ 2 a v ČŠ 3 sa rozhodne prestať uplatňovať osobitnú úpravu v ČŠ 1. Malý podnik tuzemskej osoby svoje rozhodnutie oznámil daňovému úradu na príslušnom tlačive dňa 13.9.2025. V tomto prípade skončenie uplatňovania osobitnej úpravy v ČŠ 1 nadobudne účinnosť 1.11.2025. Zdaniteľná osoba nemôže využívať osobitnú úpravu v ČŠ 1 od tohto dátumu. V ČŠ 2 a ČŠ 3 malý podnik tuzemskej osoby naďalej uplatňuje osobitnú úpravu, ak spĺňa podmienky pre jej uplatňovanie.

V prípade, ak po doručení oznámenia od príslušného orgánu iného členského štátu vyplynie, že táto osoba už fakticky prestala uplatňovať osobitnú úpravu na území iných členských štátov, daňový úrad bezodkladne podľa 68g ods. 15 rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX.

V prípade dobrovoľného ukončenia uplatňovania osobitnej úpravy môže dotknutý členský štát stanoviť karanténne obdobie, počas ktorého zdaniteľná osoba nemôže uplatňovať osobitnú úpravu na jeho území. Po uplynutí tohto obdobia sa zdaniteľná osoba môže znovu rozhodnúť pre jej uplatňovanie, ak spĺňa všetky ustanovené podmienky, a to prostredníctvom aktualizácie oznámenia alebo ak dobrovoľne ukončila uplatňovanie osobitnej úpravy vo všetkých členských štátoch, tak prostredníctvom oznámenia podľa § 68g ods. 2.


2.4.2. Povinné ukončenie uplatňovania osobitnej úpravy pre malý podnik tuzemskej osoby

Zdaniteľná osoba, je povinná ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68g, ak:

a) presiahla ročný obrat v Únií 100 000 EUR
b) presiahla vnútroštátny obrat v inom členskom štáte, v ktorom uplatňovala oslobodenie od dane pre malé podniky
c) zmenila štát usadenia
d) prestala vykonávať podnikanie podľa § 3
2.4.2.1. Presiahnutie ročného obratu v Únií

Podľa § 68g ods. 14 zdaniteľná osoba, ktorej ročný obrat v Únii presiahol v prebiehajúcom kalendárnom roku hodnotu 100 000 EUR, je povinná prestať uplatňovať osobitnú úpravu počnúc tým dodaním tovaru alebo služby, ktorým bol tento obrat presiahnutý. Od tohto okamihu je zdaniteľná osoba vylúčená z osobitnej úpravy a nemôže uplatňovať oslobodenie od dane pre malé podniky v žiadnom inom členskom štáte, v ktorom vykonáva ekonomickú činnosť a osobitnú úpravu uplatňovala. Uvedené platí aj v prípade, ak ročné obraty v jednotlivých iných členských štátoch, v ktorých zdaniteľná osoba uplatňovala oslobodenie od dane pre malé podniky nie sú presiahnuté.

Zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, môže pokračovať v uplatňovaní oslobodenia od dane na svoje dodávky tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku (nezdaňovať svoje dodania) za predpokladu, že jej ročný obrat podľa § 4 ods. 15 v tuzemsku neprekročí zákonom stanovenú hranicu a nestane sa platiteľom.

Zdaniteľná osoba, ktorá presiahla ročný obrat v Únii 100 000 EUR je zároveň povinná do 15 pracovných dní odo dňa presiahnutia ročného limitu v Únií, podať výkaz podľa ods. 8 za obdobie od začiatku príslušného kalendárneho štvrťroka do dňa, v ktorom presiahla tento obrat, a to na tlačive „Štvrťročný výkaz malého podniku tuzemskej osoby“, kde okrem vykázania obratov za stanovené obdobie uvedie aj dátum prekročenia stanoveného ročného obratu v Únií a dátum ukončenia uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malé podniky.

Následne daňový úrad podľa § 68g ods. 15 bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, ak ročný obrat v Únií uvedený vo výkazoch podľa ods. 8 alebo 14 presiahol 100 000 EUR.

Príklad č. 15:

Zdaniteľná osoba usadená v tuzemsku uplatňuje oslobodenie od dane pre malé podniky v ČŠ 1 a ČŠ 2. Zdaniteľná osoba vykonáva aj transakcie v ČŠ 3, v rámci štandardného režimu dane, v ktorom má postavenie platiteľa. K 29.11.2025 bol jej ročný obrat v Únii 99 500 EUR, avšak dňa 30.11.2025 zdaniteľná osoba uskutočnila dodanie v ČŠ 3 v hodnote 1 500 EUR (bez dane platnej v ČŠ 3). Vzhľadom k tomu, že 30.11.2025 jej ročný obrat v Únii presiahol hranicu 100 000 EUR, je povinná počnúc týmto dodaním prestať uplatňovať osobitnú úpravu v ČŠ 1 a ČŠ 2. Zároveň je povinná do 15 pracovných dní, t. j. do 19.12.2025 podať výkaz, v ktorom uvedie hodnoty dodaní bez dane v tuzemsku a v iných členských štátoch za obdobie od 1.10.2025 do 30.11.2025. Zároveň uvedie dátum prekročenia ročného obratu v Únií 30.11.2025 a dátum ukončenia uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malé podniky 30.11.2025.

Ak na základe nových informácií napr. z opravného oznámenia podľa § 68g ods. 4, z výkazov podľa § 68g ods. 8 alebo ods. 14 daňový úrad zistí, že zdaniteľná osoba nesplnila podmienky pre uplatnenie osobitnej úpravy, bude zdaniteľná osoba zo schémy vylúčená so spätnou účinnosťou. Ak zdaniteľná osoba uplatňovala oslobodenie od dane pre malé podniky na dodávky tovarov alebo služieb v dotknutých členských štátoch, bude ich musieť zdaniť.

Zdaniteľná osoba, ktorej ročný obrat v Únií presiahol hranicu 100 000 EUR, nemôže uplatňovať osobitnú úpravu ešte počas celého nasledujúceho kalendárneho roka, čo vyplýva z podmienok ustanovených v § 68g ods. 1, podľa ktorého zdaniteľná osoba usadená v tuzemsku musí spĺňať obratové podmienky za predchádzajúci a prebiehajúci kalendárny rok. Obdobie karantény sa začína od okamihu prekročenia ročného prahu Únie a bude pokrývať zvyšok bežného kalendárneho roka a celý nasledujúci kalendárny rok. Po skončení karanténneho obdobia môže zdaniteľná osoba opätovne požiadať o uplatňovanie osobitnej úpravy na tlačive oznámenia podľa § 68g ods. 2.

Príklad č. 16:

Malý podnik tuzemskej osoby uplatňuje osobitnú úpravu v inom ČŠ 1 a v inom ČŠ 2. Dňa 11.9.2025 je jej ročný obrat v Únii 99 000 EUR. Dňa 12.9.2025 zdaniteľná osoba uskutoční dodanie tovaru v ČŠ 2 v hodnote 2 000 EUR. Vzhľadom na to, že dodaním 2 000 eur dňa 12.9.2025 prekročila ročný obrat v Únii 100 000 EUR (101 000 EUR), musí prestať uplatňovať osobitnú úpravu v ČŠ 1 aj v ČŠ 2, t. j. vo všetkých členských štátoch v ktorých osobitnú úpravu uplatňovala. Zdaniteľná osoba teda nemôže oslobodiť od dane dodanie v hodnote 2 000 EUR, ale musí dodanie zdaniť. Obdobie karantény začne dňa 12.9.2025 a skončí 31.12.2026. Od 1.1.2027 môže zdaniteľná osoba podať nové oznámenie pre uplatnenie osobitnej úpravy podľa § 68g.


2.4.2.2. Presiahnutie národného obratu v inom členskom štáte

Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý v priebehu kalendárneho roka nepresiahne ročný obrat v Únií 100 000 EUR, ale presiahne národný obrat stanovený iným členským štátom, bude povinný ukončiť uplatňovanie osobitnej úpravy v tomto členskom štáte. Zároveň v tomto členskom štáte nebude môcť opätovne využívať oslobodenie od dane pre malé podniky počas obdobia jedného kalendárneho roka, keď sa limit stanovený iným členským štátom v predchádzajúcom kalendárnom roku prekročil. To znamená, že tzv. obdobie karantény začína od okamihu, keď zdaniteľná osoba prekročí vnútroštátny ročný obrat stanovený členským štátom a bude pokrývať zvyšok bežného kalendárneho roka a nasledujúceho kalendárneho roka. Jednotlivé členské štáty na základe čl. 288a smernice o DPH môžu toto obdobie predĺžiť na dva nasledujúce kalendárne roky. Po uplynutí tohto obdobia sa zdaniteľná osoba môže znovu rozhodnúť pre uplatňovanie osobitnej úpravy, ak spĺňa všetky podmienky, a to prostredníctvom aktualizácie oznámenia podľa § 68g ods. 12, prípadne prostredníctvom oznámenia podľa § 68g ods. 2.

Podľa čl. 37b nariadenia 904/2010 členský štát poskytujúci oslobodenie od dane pre malé podniky bezodkladne elektronicky oznámi daňovému úradu dátum, ku ktorému prestala byť zdaniteľná osoba oprávnená na oslobodenie od dane na jeho území z dôvodu presiahnutia národného obratu. Daňový úrad podľa § 68g ods. 15 písm. b) zdaniteľnej osobe oznámi túto skutočnosť. Na podanie opravného prostriedku sa vzťahuje právny predpis členského štátu, ktorý oznámil, že zdaniteľná osoba nie je oprávnená na uplatňovanie osobitnej úpravy na jeho území. V prípade, ak zdaniteľná osoba už neuplatňuje osobitnú úpravu na území žiadneho iného členského štátu, daňový úrad zároveň bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX.


2.4.2.3. Zmena členského štátu usadenia

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy je členským štátom usadenia členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo, miesto podnikania, bydlisko alebo sa obvykle zdržiavala. Členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba prevádzkareň alebo v ktorom je identifikovaná pre DPH bez toho, aby v ňom mala prevádzkareň, sa nepovažuje na účely uplatňovania osobitnej úpravy za členský štát usadenia. Ak má fyzická zdaniteľná osoba v tuzemsku výlučne len trvalé bydlisko, ale miesto svojej ekonomickej činnosti (miesto podnikania) má v inom členskom štáte, je považovaná za usadenú v tomto inom členskom štáte (pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci C-421/10 Markus Stoppelkamp).

Zdaniteľná osoba využívajúca osobitnú úpravu podľa § 68g v tuzemsku, ktorá zmení svoj členský štát usadenia z tuzemska do iného členského štátu, prípadne do 3. štátu, nenapĺňa už definíciu malého podniku tuzemskej osoby, a preto nie je oprávnená osobitnú úpravu podľa § 68g naďalej uplatňovať. Podľa § 68g ods. 4 je povinná oznámiť túto skutočnosť na tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“, a to prostredníctvom časti „Oznámenie o ukončení uplatňovania osobitnej úpravy“. Daňový úrad podľa bodu 3 ust. § 68g ods. 15 písm. a) bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX.

Ak zdaniteľná osoba premiestnila sídlo svojej ekonomickej činnosti do iného členského štátu a chce naďalej uplatňovať osobitnú úpravu pre malé podniky musí podať oznámenie svojmu novému členskému štátu usadenia. Ak naďalej spĺňa podmienky pre jej uplatňovanie, nový členský štát usadenia jej pridelí nové individuálne identifikačné číslo s príponou EX.

V prípade, ak zdaniteľná osoba premiestnila miesto usadenia do 3. štátu, nie je viac oprávnená pre uplatňovanie osobitnej úpravy.


2.4.2.4. Ukončenie podnikania

Daňový úrad bezodkladne rozhodne o odňatí individuálneho identifikačného čísla s príponou EX, ak malý podnik tuzemskej osoby prestal vykonávať podnikanie, čím prestal napĺňať nielen definíciu malého podniku tuzemskej osoby, ale aj zdaniteľnej osoby ako takej.

2.5. Odpočítanie dane malým podnikom tuzemskej osoby

Malým podnikom tuzemskej osoby uplatňujúcim osobitnú úpravu podľa § 68g môže byť aj osoba, ktorá má v tuzemsku postavenie platiteľa a vo všeobecnosti, ktorá má právo na odpočítanie dane v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 49 až 51. Podľa § 49 ods. 6 platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku. Zákon v súlade s princípom daňovej neutrality ďalej ustanovuje, že takáto osoba nemá možnosť odpočítať daň z tovarov a služieb nakúpených v tuzemsku, ak tieto tovary a služby použije na účely podnikania oslobodeného od dane v členskom štáte/v členských štátoch, v ktorých uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g. To znamená, malý podnik tuzemskej osoby, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g a uplatňuje oslobodenie od dane na dodania tovaru a služieb v iných členských štátoch si nemôže odpočítať daň z prijatých tovarov a služieb, ktoré použije na dodania, pri ktorých uplatní oslobodenie od dane pre malé podniky.

Ak platiteľ prijaté tovary a služby použije na svoje zdaniteľné obchody, ktoré podliehajú dani a súčasne aj na plnenia, pri ktorých nemôže odpočítať daň, je povinný postupovať pri výpočte výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50.

Koeficient vypočíta ako pomer uskutočnených plnení pri prijatí, ktorých platiteľ má právo na odpočítanie dane, ku všetkým uskutočneným dodávkam tovarov a služieb. Do koeficientu platiteľ uvádza aj dodania, ktoré uskutočnil s miestom dodania v inom členskom štáte a do menovateľa uvádza aj ním uskutočnené dodávky tovarov a služieb, ktoré sú z dôvodu uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68g oslobodené od dane v dotknutom členskom štáte/ členských štátoch. Z pravidla však do koeficientu neuvádza tie plnenia, ktoré sú uskutočnené na území iného členského štátu prostredníctvom jeho prevádzkarne (organizačnej zložky), v ktorých neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g (viac o výpočte koeficientu v rozsudkoch Súdneho dvora vo veci C-136/99 Monte Dein Paschi Di Siena, C-388/11 Lé Credit Lyonnais, C-165/17 Morgan Stanley & Co Interanational plc).

Príklad č .17:

Platiteľ so sídlom v tuzemsku vykonáva svoju ekonomickú činnosť v tuzemsku, v ČŠ 1 a v ČŠ 2. V obidvoch iných členských štátoch používa osobitnú úpravu podľa § 68g a dodáva tovary a služby s oslobodením od dane. Platiteľ nakupuje tovary a služby v tuzemsku od tuzemských dodávateľov, ako aj dodávateľov z iných členských štátov. Tieto dodania podliehajú v tuzemsku dani (či už sú v režime s daňou, alebo v režime prenesenia daňovej povinnosti alebo ide o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu v tuzemsku). Platiteľ má v tomto prípade úplný nárok na odpočítanie dane na vstupe z tých nákupov, ktoré použije na uskutočnenie zdaniteľných plnení v tuzemsku, nárok na pomerný odpočet dane na vstupe z nákupov použitých na dodávky v tuzemsku a zároveň v ČŠ 1 a/alebo ČŠ 2 (napr. režijné náklady), ale nemá právo odpočítať si daň zo žiadneho nákupu použitého na uskutočnenie oslobodených dodaní v ČŠ 1 alebo v ČŠ 2.

Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý má postavenie platiteľa v tuzemsku, a ktorý uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch EÚ, nemá nárok na vrátenie dane z tých prijatých zdaniteľných plnení, ktoré nakúpi v iných členských štátoch, v ktorých uplatňuje osobitnú úpravu, i napriek tomu, že ich ďalej používa na zdaniteľné plnenia v tuzemsku, prípadne v iných členských štátoch, v ktorých neuplatňuje osobitnú úpravu pre malé podniky. Uvedené je v súlade s judikatúrou Súdneho dvora vo veci C-507/16 Entertainment Bulgaria System.


2.6. Vzťah medzi osobitnou úpravou podľa § 68g a osobitnou úpravou podľa § 68b

Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý využíva osobitnú úpravou uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku na území EÚ, určité domáce dodania tovaru a služby dodané pre osoby iné ako zdaniteľné osoby (ďalej len „OSS EÚ“) môže zároveň uplatňovať aj osobitnú úpravu podľa § 68g. Malý podnik tuzemskej osoby, ktorý spĺňa požiadavky, môže oslobodiť od dane svoje dodania v rámci osobitnej úpravy podľa § 68g v iných členských štátoch, a zároveň byť zaregistrovaný v OSS EÚ a deklarovať dodávky nachádzajúce sa v členských štátoch, v ktorých malý podnik neuplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68g. Avšak nie je možné súčasne uplatňovať osobitnú úpravu § 68g a OSS EÚ v jednom členskom štáte.

2.7. Vzťah medzi osobitnou úpravou pre malé podniky a osobitnou úpravou podľa § 68c

Osobitná úprava pre malé podniky a osobitná úprava uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov sa navzájom vylučujú. Zdaniteľná osoba, ktorá využíva oslobodenie v rámci schémy pre malé podniky, sa musí odhlásiť z osobitnej úpravy pre malé podniky, aby mohla využívať osobitnú úpravu uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov (IOSS) a naopak.

Vypracoval: Odbor daňovej metodiky Finančného riaditeľstva SR


Marec 2025
ZDROJ:

Na stiahnutie:

2025.03.04 001 ...

Ďalšie nové dokumenty

Ľutujeme, ale pre zobrazenie článkov tejto kategórie nemáte oprávnenia.

Odborný dokument

Podávanie kontrolného výkazu k DPH v období, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba platiteľom dane

č. z Lotus 2025/61 zo dňa 25. 02. 2025

1/DPH/2025/MU

Usmernenie k podávaniu kontrolného výkazu k DPH v období, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba platiteľom dane v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 85kn ods. 6

Podľa § 78a ods. 14 zákona o DPH účinného od 1.1.2025 platiteľ dane, ktorý nesplnil registračnú povinnosť, je povinný podať kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nepodal kontrolný výkaz v lehote podľa odseku 1, v chronologickom poradí počnúc prvým zdaňovacím obdobím. Toto ustanovenie platí podľa § 85kn ods. 6 zákona o DPH primerane aj v prípade, ak zdaniteľnej osobe vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH do 31.12.2024, avšak žiadosť o registráciu podala až po 1.1.2025, resp. daňový úrad túto skutočnosť zistil až po 1.1.2025 (ďalej len „zdaniteľná osoba“).

Zdaniteľná osoba je povinná podať kontrolný výkaz podľa spomínaného prechodného ustanovenia za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane. Toto obdobie sa určí podľa § 55 ods. 3 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2024 alebo podľa § 55 ods. 4 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2024, v závislosti od toho, či ide o tuzemskú zdaniteľnú osobu alebo o zahraničnú zdaniteľnú osobu nasledovne:

  • v prípade tuzemskej zdaniteľnej osoby toto obdobie začína 22. dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň.
  • v prípade zahraničnej zdaniteľnej osoby toto obdobie začína dňom, kedy uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť daň, keby mala postavenie platiteľa.

Kontrolný výkaz je zdaniteľná osoba povinná podať za každý kalendárny mesiac, za ktorý v dôsledku nesplnenia registračnej povinnosti nepodala kontrolný výkaz v lehote do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Kontrolný výkaz nie je povinná podať za kalendárny mesiac, za ktorý podáva daňové priznanie, v ktorom:
a) nie je povinná uviesť žiadne údaje o plneniach,
b) je povinná uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 alebo § 47 a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d).

Uvádzanie údajov v jednotlivých častiach kontrolného výkazu Údaje zo zdanených výstupných plnení

Údaje o dodaniach tovarov a služieb, pri ktorých je povinná zdaniteľná osoba odviesť daň za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane, vstupujú do časti D kontrolného výkazu v členení podľa uplatnených sadzieb dane. V prípade, ak ide o dodania, ktoré sú evidované pokladnicou e-kasa klient vstupujú do časti D.1 kontrolného výkazu. V prípade, ak ide o dodanie tovarov alebo služieb, ktoré sa neevidujú pokladnicou e-kasa klient zahrnie ich zdaniteľná osoba do časti D.2 kontrolného výkazu.

Údaje z opravných faktúr

Ak zdaniteľná osoba po registrácii za platiteľa dane vyhotoví opravné faktúry pre svojho zákazníka k dodaniam tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré dodala ešte v čase, keď nemala splnenú registračnú povinnosť a nemala postavenie platiteľa dane (v období, v ktorom mala byť platiteľom dane), a to z dôvodu, aby mal jeho odberateľ relevantný doklad pre uplatnenie odpočítania dane, je v prvom rade potrebné uviesť, že zákon o DPH takúto situáciu jednoznačne nerieši. Zároveň je potrebné vychádzať z toho, že je to výnimočná situácia, kedy po registrácii za platiteľa dane na opravných faktúrach prvýkrát uvádza svoje IČ DPH a pôvodne fakturovanú cenu pre svojho zákazníka opravuje tak, že na opravných faktúrach vyčísľuje základ dane a daň. Pritom môže nastať situácia, že pôvodnú dohodnutú protihodnotu nezvyšuje, prípadne zvyšuje o samotnú sumu DPH. Keďže dodávateľ vyhotovil opravnú faktúru v čase, keď je už registrovaným platiteľom dane, zastávame názor, že údaje z opravnej faktúry uvádza v časti C1 kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie, v ktorom vyhotovil opravnú faktúru. V kolónke „Rozdiel základu dane v eurách“ a „Rozdiel dane v eurách“, uvedie platiteľ príslušný údaj ako je uvedený na opravnej faktúre.

Údaje z prijatých faktúr

Údaje z prijatých faktúr, podľa poučenia na vyplnenie kontrolného výkazu k dani z pridanej hodnoty, uvedie zdaniteľná osoba do časti B kontrolného výkazu.


Ing. Marcela Hricová riaditeľka odboru daňovej metodiky

v zastúpení

Ing. Adrian Vatrt


ZDROJ:

Na stiahnutie:

2025.02.25 001 ...

Ďalšie nové dokumenty

Ľutujeme, ale pre zobrazenie článkov tejto kategórie nemáte oprávnenia.

Bulletin SKDP - judikát

Zmluva o poradenstve

POZNÁMKA SPRACOVATEĽA:

Neuznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaní dodania poradenských služieb daňovému subjektu ako účastníkovi verejnej súťaže

Právna úprava:

•    § 49 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH
•    § 46 ods. 5 Daňového poriadku
•    § 24 ods. 1, 4 Daňového poriadku


Právna veta:

 

Budeme radi, ak nám napíšete reakciu na článok, alebo ak sa zaradíte medzi našich skvelých autorov.

Formulár pre autorov

Kontakt: tajomnik@skdp.sk.

 

Odborný dokument

Novela zákona o DPH č. 354/2024 Z. z.

č. z Lotus 2025/33 zo dňa 24. 01. 2025

1/DPH/2025/I

Informácia k článku I zákona č. 354/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 28. novembra 2024 zákon č. 354/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona o DPH“) a ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 17.12.2024. Predmetom tejto informácie sú len zmeny prijaté článkom I novely zákona o DPH, ktoré sa týkajú zmien zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).
Primárnym cieľom novely zákona o DPH je realizácia špecifických opatrení v oblasti práva na odpočítanie dane. Novelou zákona o DPH došlo najmä k rozšíreniu povinností a práv týkajúcich sa opráv odpočítanej dane a úprav odpočítanej dane v súlade s pravidlami spoločného systému DPH, cieľom ktorých je zabezpečiť presnosť odpočítanej dane z tovarov a služieb a tým aj neutralitu daňového zaťaženia.
Zároveň z dôvodu požiadaviek aplikačnej praxe dochádza novelou zákona o DPH aj k úprave ustanovení zákona o DPH upravujúcich registráciu pre daň, výnimku z nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, určenie základu dane pri bezodplatnom dodaní tovaru alebo služby, oslobodenie od dane pri dodaní tovarov a služieb ozbrojeným silám iného štátu, osobitnú úpravu uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov, osobitnú úpravu uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby, podávanie súhrnného výkazu v prípade oneskorenej registrácie.
Zmeny zákona o DPH prijaté touto novelou zákona o DPH nadobudli účinnosť od 1. januára 2025 (čl. I, body 1 až 19 a 22 až 56 novely zákona o DPH), okrem bodov 21 a 22 čl. I novely zákona o DPH upravujúcich opravy odpočítanej dane pri dovoze tovaru, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. júla 2025 (posledný odstavec bodu 3 tejto informácie).
K predchádzajúcim novelám zákona o DPH, ktoré boli schválené Národnou radou SR a vyhlásené v Zbierke zákonov v priebehu roka 2024 boli vydané nasledovné informácie:
- Informácia k článku I a VII zákona č. 102/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 102/2024 Z. z. ),
- Informácia k článku VII zákona č. 278/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

V rámci prijatých zmien v mechanizme úprav odpočítanej dane bola novelou zákona o DPH zmenená aj definícia pojmu „investičný majetok“, ktorá je platná aj pre iné novelizované ustanovenia zákona o DPH, ako len pre ustanovenia týkajúce sa úprav odpočítanej dane, preto z dôvodu zjednodušenia a sprehľadnenia tejto informácie na úvod uvádzame pojmy používané v texte informácie pre jednotlivé druhy investičného majetku vymedzené novelou zákona o DPH:


- „hnuteľný investičný majetok“ - hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú viac ako 1 700 eur (§ 54 ods. 2 písm. a) novely zákona o DPH);
- „nehnuteľný investičný majetok“ – stavby, stavebné pozemky byty a nebytové priestory (§ 54 ods. 2 písm. b) novely zákona o DPH) a nadstavby stavieb, prístavby stavieb a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu (§ 54 ods. 2 písm. c) novely zákona o DPH);
- „nehmotný investičný majetok“ - nehmotný majetok s obstarávacou cenou bez dane viac ako 2 400 eur (§ 54 ods. 2 písm. d) novely zákona o DPH).

Novelou zákona o DPH sa článkom I menia a dopĺňajú nasledovné ustanovenia zákona o DPH:

I. Zmeny a úpravy ustanovení, ktoré sa týkajú odpočítania dane, opráv odpočítanej dane a úprav odpočítanej dane
1. Zmeny pri odpočítaní dane pri kúpe hnuteľného hmotného majetku a služieb nadobudnutých na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie - § 49 ods. 5 novely zákona o DPH
Ustanovenie § 49 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2024 upravovalo, že platiteľ mal možnosť pri nadobudnutom hnuteľnom hmotnom majetku, ktorý je pre účely dane z príjmov odpisovaným majetkom, pri ktorom predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, rozhodnúť sa, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. V zmysle uvedeného sa toto právo „rozhodnúť sa“ neodpočítať časť dane zodpovedajúcej predpokladanému použitiu na iný účel ako na podnikanie vzťahovalo na hmotný majetok, ktorý je pre účely dane z príjmov odpisovaným majetkom, okrem nehnuteľného investičného majetku. Prijatými legislatívnymi úpravami v § 49 ods. 5 zákona o DPH dochádza k zmene vo vymedzení hmotného majetku, pri nadobudnutí ktorého sa platiteľ, za predpokladu použitia tohto majetku na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Novelou zákona o DPH bol v ustanovení § 49 ods. 5 pojem „hmotný majetok, ktorý je odpisovaným majetkom podľa osobitného predpisu“ nahradený investičným majetkom podľa § 54 ods. 2 písm. a) a zároveň sa právo „rozhodnúť sa“ neodpočítať časť dane rozšírilo aj na nehmotný investičný majetok podľa § 54 ods. 2 písm. d) novely zákona o DPH. V zmysle týchto zmien má platiteľ pri investičnom majetku, pri nadobudnutí ktorého predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, možnosť uplatniť odpočítanie len časti dane, ktorá zodpovedá rozsahu jeho použitia na účel podnikania, ak ide o nasledovný investičný majetok:
- hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú viac ako 1 700 eur,
- nehmotný majetok s obstarávacou cenou bez dane viac ako 2 400 eur.
V zmysle novelizovaného ustanovenia § 49 ods. 5 zákona o DPH naďalej platí, že ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia tohto investičného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo za dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2 alebo ods. 3). Ak ale nastane situácia, že platiteľ následne použije investičný majetok na iný účel ako na podnikanie v inom rozsahu, podľa novelizovaného znenia sa uplatní mechanizmus úpravy odpočítanej dane podľa § 54d zákona o DPH.

2. Definície základných pojmov používaných v ustanoveniach týkajúcich sa opravy a úpravy odpočítanej dane - § 52a novely zákona o DPH
Do zákona o DPH bolo vložené nové ustanovenie § 52a, ktoré obsahuje definície najvýznamnejších pojmov, ktoré zákon používa na účely opravy odpočítanej dane podľa § 53 a 53a a úpravy odpočítanej dane podľa § 54 až 54d zákona o DPH.
V súvislosti s rozšírením mechanizmu opravy odpočítanej dane a so zmenou kritéria určujúceho začiatok obdobia na úpravu odpočítanej dane pri zmene účelu alebo rozsahu použitia investičného majetku sa zaviedla definícia pojmu „prvotné použitie“. Podľa § 52a ods. 1 písm. a) novely zákona o DPH sa prvotným použitím rozumie prvé skutočné použitie tovarov a služieb platiteľom na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých vzniklo právo na odpočítane dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Prvé skutočné použitie tovarov a služieb má vplyv na výšku nároku na odpočítanie dane v prípade, ak platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane z prijatých tovarov alebo služieb na základe zamýšľaného (plánovaného) použitia v inej výške ako má nárok na základe ich skutočného použitia. Ak na základe skutočného použitia tovarov a služieb bude výška nároku na odpočítanie dane nižšia alebo vyššia, ako bola platiteľom dane pôvodne uplatnená, vykoná sa oprava odpočítanej dane. Ak sa kritérium prvotného použitia sleduje pri investičnom majetku, momentom prvotného použitia začína plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane z dôvodu zmeny účelu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku a výška odpočítanej dane v čase prvotného použitia ovplyvňuje prípadné úpravy odpočítanej dane počas celého sledovaného obdobia.
Ustanovením § 52a ods. 1 písm. b) novely zákona o DPH sa zavádza definícia dlhodobého majetku, v zmysle ktorej sa za dlhodobý majetok platiteľa považuje majetok, ktorý platiteľ používa na účely svojho podnikania, okrem majetku nadobudnutého alebo majetku vytvoreného vlastnou činnosťou na účely ďalšieho predaja, a ktorého doba použiteľnosti je viac ako jeden rok. V zmysle tejto definície pod dlhodobý majetok nie je možné zaradiť tovarové zásoby, t. j. tovar, ktorý platiteľ dane nadobudol alebo vytvoril za účelom ďalšieho predaja a ani tovary, ktorých doba použiteľnosti je kratšia ako jeden rok (zásoby).
Nové ustanovenie § 52a obsahuje aj upravenú definíciu obdobia na úpravu odpočítanej dane, to znamená obdobia počas ktorého je platiteľ dane povinný sledovať účel a rozsah použitia investičného majetku, pričom zmena účelu alebo rozsahu použitia investičného majetku počas sledovaného obdobia je dôvodom na úpravu odpočítanej dane. Do 31.12.2024 bolo obdobie na úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku upravené v § 54 ods. 4, § 54a ods. 2 a § 54d ods. 2 zákona o DPH účinného do 31.12.2024, pričom obdobie na úpravu odpočítanej dane pri hnuteľnom investičnom majetku bolo 5 kalendárnych rokov a začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom platiteľ investičný majetok nadobudol alebo na vlastné náklady vytvoril a pri nehnuteľnom investičnom majetku bolo obdobie na úpravu odpočítanej dane 20 kalendárnych rokov a začalo plynúť v roku, v ktorom bol nehnuteľný investičný majetok uvedený do užívania. Novelou zákona o DPH došlo k zmene skutočnosti, od ktorej začína plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane. Touto skutočnosťou je prvotné použitie investičného majetku, čo znamená, že obdobie na úpravu odpočítanej dane pri hnuteľnom a aj pri nehnuteľnom investičnom majetku začína plynúť v kalendárnom roku, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku. Dĺžka obdobia na úpravu odpočítanej dane pri hnuteľnom investičnom majetku je naďalej ustanovená na 5 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom došlo k jeho prvotnému použitiu. V súlade s článkom 187 smernice 2006/112/ES o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) sa zároveň upravuje päťročné obdobie na úpravu odpočítanej dane aj pre nehmotný investičný majetok, ktoré tiež začína plynúť v kalendárnom roku, v ktorom došlo k jeho prvotnému použitiu. Zachovaná ostáva aj dĺžka obdobia na úpravu odpočítanej dane pri nehnuteľnom investičnom majetku, a to 20 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom došlo k jeho prvotnému použitiu.
Pre účely úpravy odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo podľa § 54d sa u platiteľa, ktorý má účtovné obdobie hospodársky rok, považuje tento hospodársky rok za kalendárny rok.

3. Rozšírenie povinnosti vykonať opravu odpočítanej dane pri prvotnom použití tovarov a služieb - § 53 ods. 1 a 2 a § 85kp ods. 1 novely zákona o DPH
V súlade s článkami 184 až 186 smernice o DPH boli novelou zákona o DPH doplnené do § 53 nové skutočnosti, ktoré zakladajú povinnosť alebo právo opraviť odpočítanú daň. Pôvodné ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o DPH bolo nahradené novým znením, pričom písm. a) a písm. b) tohto ustanovenia upravuje doterajšie prípady spojené so vznikom práva alebo povinnosti pristúpiť k oprave odpočítanej dane, to znamená, ak nastane skutočnosť zakladajúca opravu základu dane z dôvodu úplného alebo čiastočného zrušenia dodávky tovaru alebo služby, úplného alebo čiastočného vrátenia dodávky tovaru alebo služby, zníženia alebo zvýšenia ceny tovaru alebo služby podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH. Nové dôvody na opravu odpočítanej dane sú upravené v ustanovení § 53 ods. 1 písm. c) bod. 1 a 2 novely zákona o DPH, pričom v zmysle bodu 1 má platiteľ dane povinnosť vykonať opravu odpočítanej dane, ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil odpočítanie dane alebo uplatnil pomerné odpočítanie dane, dôjde k prvotnému použitiu a platiteľ vykonal odpočítanie dane vo vyššej výške, ako by mohol uplatniť na základe prvotného použitia. Táto povinnosť sa nevzťahuje na situáciu, ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ dane uplatnil odpočítanie dane, dôjde k dodaniu tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH alebo k dodaniu služby podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH. V týchto prípadoch nebude platiteľ vykonávať opravu odpočítanej dane, ale je povinný odviesť DPH zo základu dane stanoveného podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH.
Ak nastane situácia, že po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ uplatnil odpočítanie dane, uplatnil pomerné odpočítanie dane alebo nemohol uplatniť odpočítanie dane, dôjde k prvotnému použitiu a platiteľ vykonal odpočítanie dane v nižšej výške, ako by mohol vykonať na základe prvotného použitia, platiteľ má právo opraviť odpočítanú daň, t. j. pôvodne vykonané odpočítanie dane zvýšiť (§ 53 ods. 1 písm. c) bod 2 novely zákona o DPH).
Obdobie, v ktorom platiteľ vykoná opravu odpočítanej dane je upravené v § 53 ods. 2 novely zákona o DPH. Zdaňovacie obdobie, za ktoré platiteľ vykonáva opravu odpočítanej dane v prípade, ak nastala skutočnosť, ktorá má za následok zníženie alebo zvýšenie základu dane, zostalo v zásade zachované v pôvodnom znení, pričom novelou došlo len k začleneniu tejto pôvodnej úpravy do § 53 ods. 2 písm. a) a b). V súvislosti s doplnením nových skutočností na opravu odpočítanej dane bolo novelou zákona o DPH zadefinované aj obdobie na opravu odpočítanej dane. Ak nastane povinnosť alebo právo na opravu odpočítanej dane z dôvodu prvotného použitia tovaru alebo služby, platiteľ vykoná opravu odpočítanej dane v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu alebo v ktorom sa platiteľ dozvedel alebo mal a mohol dozvedieť, že k prvotnému použitiu nedôjde. Ak k prvotnému použitiu nedôjde z dôvodov nezávislých od vôle platiteľa a platiteľ mal preukázateľné v úmysle použiť tovary alebo služby na podnikanie, platiteľ opravu odpočítanej dane nevykoná.
Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2025 § 85kp ods. 1 novely zákona o DPH, ak k prvotnému použitiu nedošlo do 31.12.2024, na opravu odpočítanej dane sa vzťahuje § 53 v znení účinnom od 1. januára 2025. To znamená, že oprava odpočítanej dane z dôvodu zmeny faktorov ovplyvňujúcich výšku nároku na odpočítanie dane pri prvotnom použití sa vykoná aj v prípade tovarov a služieb, pri ktorých bola daň odpočítaná do 31.12.2024, ale k prvotnému použitiu došlo po 1.1.2025 vrátane. Oprava odpočítanej dane sa nevykoná pri investičnom majetku podľa § 54 ods. 2 zákona o DPH účinného do 31.12.2024, pri ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane do 31.12.2024. V zmysle uvedeného sa oprava odpočítanej dane nevykoná pri hnuteľných veciach, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, ak tento majetok bol nadobudnutý do 31.12.2024 a pri nehnuteľnom investičnom majetku, ak bol uvedený do užívania do 31.12.2024.
S účinnosťou od 1. júla 2025 novela zákona o DPH upravuje obdobie, v ktorom sa vykoná oprava odpočítanej dane pri dovoze tovaru, ak sa pri dovoze tovaru uplatní samozdanenie. Oprava odpočítanej dane z dôvodu zníženia alebo zvýšenia základu dane pri dovoze tovaru v prípade uplatnenia samozdanenia sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ vykonal opravu základu dane.
4. Zmeny pri oprave odpočítanej dane a zavedenie opravy opravenej odpočítanej dane pri nezákonnom prisvojení si tovaru - § 53 ods. 5 a 6 novely zákona o DPH
V kontexte zmien prijatých novelou zákona o DPH, v zmysle ktorých sa pri tovare opustilo odkazovanie na postupy odpisovania, dochádza k zmene pri výpočte dane, ktorú má platiteľ dane z dôvodu nezákonného prisvojenia si tovaru inou osobou odviesť, ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo pri vytvorení predmetného tovaru alebo jeho súčasti uplatnil odpočítanie dane alebo časti dane. Výšku dane platiteľ vypočíta rovnako, ako pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH, to znamená, že daň vypočíta zo základu dane určeného podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH účinného od 1.1.2025 (bod 6 tejto informácie). Platiteľ je povinný odviesť vypočítanú daň najviac do výšky odpočítanej dane a daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil, že mu bol tovar odcudzený.
Novelou zákona o DPH je zavedené pre platiteľa právo vykonať opravu opravenej odpočítanej dane, ak získa späť tovar, ktorý mu bol odcudzený. Toto právo môže platiteľ uplatniť v rozsahu, v akom použije späť získaný tovar na podnikanie s možnosťou odpočítania dane. Opravu opravenej odpočítanej dane platiteľ vykoná v zdaňovacom období, v ktorom tovar získal späť, a to najviac do výšky dane odvedenej z dôvodu nezákonného prisvojenia si tovaru inou osobou.
5. Zmeny týkajúce sa úpravy odpočítanej dane pri investičnom majetku - § 54, § 54a a § 54d zákona o DPH
5.1. Spresnenie definície investičného majetku a doplnenie ďalšej kategórie investičného majetku - § 54 ods. 2 novely zákona o DPH
Novelou zákona o DPH došlo k spresneniu definície investičného majetku, a to doplnením úvodnej vety v § 54 ods. 2 zákona o DPH o podmienku, že investičným majetkom je pre účely zákona o DPH len dlhodobý majetok platiteľa. Novelizované vymedzenie investičného majetku v spojení s definíciou dlhodobého majetku upravenou v § 52a novely zákona o DPH vylučuje, aby sa za investičný majetok mohli považovať zásoby, vrátane majetku nadobudnutého alebo majetku vytvoreného vlastnou činnosťou na účely ďalšieho predaja.
Ku zmene dochádza aj pri vymedzení hnuteľného hmotného investičného majetku, keď od 1.1.2025 sú investičným majetkom hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú viac ako 1 700 eur. V porovnaní s právnou úpravou platnou do 31.12.2024 došlo k zníženiu dolnej hranice nadobúdacej hodnoty hnuteľného investičného majetku z hodnoty 3 319,39 eur na hodnotu 1 700,01 eur a tiež dochádza k spresneniu definície v tom zmysle, že investičným majetkom sú hnuteľné veci len v prípade, ak majú samostatné technicko-ekonomické určenie.
Novelizovaným ustanovením § 54 ods. 2 zákona o DPH sa zároveň dopĺňa do investičného majetku nová kategória majetku, a to nehmotný majetok s obstarávacou cenou bez dane viac ako 2 400 eur. Ide v podstate o kategóriu investičného majetku, ktorá je ako dlhodobý nehmotný majetok definovaná podľa účtovných predpisov.
Po novele zákona o DPH sa za podľa § 54 ods. 2 za investičný majetok považuje dlhodobý majetok platiteľa, ktorým sú
a) hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú viac ako 1 700 eur,
b) stavby, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,
c) nadstavby stavieb, prístavby stavieb a stavebné úpravy stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu,
d) nehmotný majetok s obstarávacou cenou bez dane viac ako 2 400 eur.
5.2. Zmena postupu pri úprave odpočítanej dane pri investičnom majetku vyplývajúca z úpravy vzorca pre výpočet úpravy odpočítanej dane – príloha č. 1 novely zákona o DPH
Pri úprave odpočítanej dane postupuje platiteľ dane podľa vzorca, ktorý je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o DPH. Do 31.12.2024 vzorec, ktorým platiteľ vypočítal dodatočne odpočítateľnú daň alebo dodatočne neodpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok, v ktorom došlo k zmene účelu použitia alebo k zmene rozsahu použitia investičného majetku, vždy obsahoval činiteľ „R“, ktorý vyjadroval počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane. To znamená, že ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom platiteľ nadobudol investičný majetok alebo ho vytvoril na vlastné náklady, došlo k zmene účelu a/alebo rozsahu použitia investičného majetku, platiteľ mal povinnosť vykonať úpravu odpočítanej dane vo výške, akoby sa tento investičný majetok používal na rovnaký účel a v rovnakom rozsahu ako v čase zmeny až do konca sledovaného obdobia. Ak počas sledovaného obdobia na úpravu odpočítanej dane došlo viackrát k zmene účelu alebo rozsahu použitia investičného majetku, platiteľ mal povinnosť v každom kalendárnom roku predmetnej zmeny vykonať úpravu odpočítanej dane v porovnaní s odpočítaním dane, ktoré mal platiteľ právo naposledy odpočítať pred poslednou zmenou účelu alebo rozsahu, a to vždy vo výške vypočítanej až do konca sledovaného obdobia na úpravu odpočítanej dane.
V súlade s článkom 187 smernice o DPH a v súlade s výkladom tohto článku Súdnym dvorom EÚ v rozsudku vo veci C-791/18 Stichting Schoonzicht bol novelou zákona o DPH zmenený vzorec na výpočet úpravy odpočítanej dane nasledovne:
Pri úprave podľa § 54, § 54a, § 54c, § 54d a § 85j postupuje platiteľ podľa vzorca
kde
DD je výsledok úpravy odpočítanej dane, ktorý pri zápornom znamienku predstavuje dodatočne odpočítateľnú daň a pri kladnom znamienku predstavuje dodatočne neodpočítateľnú daň,
DV je daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku pričom obstarávacou cenou je aj hodnota splátok vzťahujúcich sa na obstaranie investičného majetku na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c),
A je číslo od 0 do 1, ktoré je podielom vyjadrujúcim výšku dane, ktorú platiteľ odpočítal pri investičnom majetku v čase jeho prvotného použitia, k výške dane vzťahujúcej sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastným nákladom investičného majetku; vypočítaný podiel sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor, B je číslo od 0 do 1, ktoré je podielom vyjadrujúcim výšku dane, ktorú platiteľ môže odpočítať pri investičnom majetku, k výške dane vzťahujúcej sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastným nákladom investičného majetku v kalendárnom roku, v ktorom nastanú dôvody na úpravu odpočítanej dane; vypočítaný podiel sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor,
R je počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítania dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia alebo rozsahu použitia investičného majetku pri jeho dodaní pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej dane, inak R je číslo 1
V porovnaní s právnou úpravou platnou do 31.12.2024 došlo k dvom významným zmenám vo vzorci pre výpočet úpravy odpočítanej dane, a to:
- nárok na odpočítanie dane vzťahujúcej sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastným nákladom investičného majetku v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene účelu alebo rozsahu použitia investičného majetku sa porovná s výškou odpočítanej dane, ktorú platiteľ odpočítal pri investičnom majetku v čase jeho prvotného použitia
- činiteľ „R“ je číslo 1, čo v spojení s číslom v menovateli vzorca (číslo 5 alebo 20 - v závislosti od kategórie investičného majetku) zabezpečí, že platiteľ dane vykoná úpravu odpočítanej dane vo výške pripadajúcej na 1 kalendárny rok sledovaného obdobia na úpravu odpočítanej dane. S výnimkou situácie, ak sa investičný majetok dodá pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej dane, kedy činiteľ "R"„ predstavuje počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítania dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu alebo rozsahu použitia investičného majetku.
Prijatými zmenami vo vzorci a v príslušných ustanoveniach zákona o DPH došlo k zosúladeniu s článkom 187 smernice o DPH, v zmysle ktorého sa úprava odpočítanej dane uskutočňuje len do výšky jednej pätiny, alebo v prípade ak sa obdobie na úpravu odpočítanej dane pri nehnuteľnom investičnom majetku predĺžilo, do výšky zodpovedajúcej časti DPH, t. j. do výšky jednej dvadsatiny. V upravenom vzorci je tiež zohľadnená skutočnosť, že členský štát má možnosť sa rozhodnúť, že úprava odpočítanej dane sa vykoná v porovnaní s právom na odpočítanie dane v čase jeho prvotného použitia.
5.3. Zmeny v podmienkach úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku z dôvodu zmeny účelu použitia investičného majetku - § 54 zákona o DPH
V súvislosti so zavedením vykonávania opravy odpočítanej dane pri prvotnom použití tovaru a služby dochádza aj ku zmene pri vykonávaní úprav odpočítanej dane z dôvodu zmeny účelu použitia investičného majetku.
Od 1.1.2025 je platiteľ aj pri investičnom majetku povinný alebo má právo vykonať opravu odpočítanej dane podľa prvého skutočného použitia tohto majetku. V nadväznosti na zavedenie inštitútu opravy odpočítanej dane pri prvotnom použití tovaru a služby, vrátane investičného majetku, došlo k zmene v § 54 ods. 1 zákona o DPH, pričom platiteľ vykoná úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku, ak zmení účel použitia investičného majetku v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku.
Ak pred 31.12.2024 platiteľ zmenil účel použitia investičného majetku v období nasledujúcom po zdaňovacom období, ktorom tento investičný majetok nadobudol a zistil, že zmena účelu investičného majetku zakladá právo na odpočítanie dane z tohto majetku v inej výške ako platiteľ uplatnil, mal povinnosť úpravy odpočítanej dane bez ohľadu na skutočnosť, či platiteľ pôvodne uplatnenú sumu odpočítanej dane zníži alebo zvýši. Od 1.1.2025 došlo k zmene aj v tejto oblasti, lebo novela zákona o DPH upravuje situácie, kedy je platiteľ pri investičnom majetku úpravu odpočítanej dane povinný vykonať a kedy má právo úpravu odpočítanej dane vykonať.
V zmysle vyššie uvedených úprav prijatých novelou zákona o DPH je platiteľ podľa § 54 ods. 1 písm. a) povinný upraviť odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku, zmení účel jeho použitia, ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná vo vyššej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia tohto investičného majetku. V opačnej situácii, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku, platiteľ zmení účel jeho použitia a v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná v nižšej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene účelu použitia tohto investičného majetku, platiteľ má právo upraviť odpočítanú daň.
Novelou zákona o DPH bola z ustanovenia § 54 ods. 4 vypustená prvá veta, ktorá upravovala dĺžku obdobia na úpravu odpočítanej dane a začatie plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, keďže novelou sa vymedzenie týchto pojmov presunulo do nového ustanovenia § 52a, čím zároveň dochádza k ich jednotnému uplatňovaniu pre účely úprav odpočítanej dane z dôvodu zmeny účelu použitia investičného majetku (§ 54), zmeny rozsahu použitia nehnuteľného investičného majetku (§ 54a) a aj zmeny rozsahu použitia hnuteľného a nehmotného investičného majetku. V ustanovení § 54 ods. 4 zákona o DPH došlo z dôvodu právnej istoty k legislatívnemu spresneniu, že v prípade, ak platiteľ nadobudne investičný majetok na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c), pri ktorom po nadobudnutí zmení účel jeho použitia, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi. Uvedená úprava je potrebná z dôvodu spresnenia, že podľa § 54 ods. 4 zákona o DPH bude platiteľ postupovať len v prípade, ak sa posudzuje zmena účelu pri investičnom majetku, ktorý platiteľ nenadobudol na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa za normálnych okolností vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky, t. j. nie je podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH dodaním tovaru.
5.4. Zmeny v podmienkach úpravy dane odpočítanej pri nehnuteľnom investičnom majetku z dôvodu zmeny rozsahu použitia nehnuteľného investičného majetku - § 54a zákona o DPH
Novelou zákona o DPH boli prijaté zmeny aj v ustanovení § 54a, ktorý upravuje úpravy odpočítanej dane z dôvodu zmeny rozsahu nehnuteľného investičného majetku zadefinovaného v § 54 ods. 2 písm. b) a c) zákona o DPH, a to pri zmene rozsahu použitia
- stavieb, stavebných pozemkov, bytov a nebytových priestorov,
- nadstavieb stavieb, prístavieb stavieb a stavebných úprav stavieb, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu.
Zmeny prijaté v ustanovení § 54a zákona o DPH v zásade zodpovedajú zmenám, ktoré boli prijaté aj pre účely úprav odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku (§ 54 zákona o DPH). Ide o nasledovné zmeny:
V nadväznosti na zavedenie inštitútu opravy odpočítanej dane pri prvotnom použití tovaru a služby, platiteľ vykoná úpravu odpočítanej dane z dôvodu zmeny rozsahu použitia nehnuteľného investičného majetku, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu investičného majetku zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie. Aj pri zmene rozsahu použitia nehnuteľného investičného majetku je podľa § 54a ods. 1 písm. a) novely zákona o DPH zavedená povinnosť úpravy odpočítanej dane, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu nehnuteľného investičného majetku, platiteľ zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, a ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná vo vyššej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie. Opačnú situáciu upravuje § 54a ods. 1 písm. b) novely zákona o DPH, v zmysle ktorého, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu nehnuteľného investičného majetku, platiteľ zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, a ak v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná v nižšej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, platiteľ má právo upraviť odpočítanú daň.
Z dôvodu definície obdobia na úpravu odpočítanej dane v novom § 52a zákona o DPH bola novelou zákona o DPH vypustená z § 54a ods. 2 prvá veta, ktorá upravovala dĺžku obdobia na úpravu odpočítanej dane a začatie plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane. V ustanovení § 54a ods. 2 zákona o DPH došlo k legislatívnemu spresneniu v situácii, ak platiteľ nadobudne nehnuteľný investičný majetok na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c), pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah jeho použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.
Novelou zákona o DPH bolo prijaté nové znenie § 54a ods. 3, ktoré v spojení so vzorcom na úpravu odpočítanej dane (príloha č. 1 zákona o DPH) upravuje, že platiteľ vykoná úpravu odpočítanej dane v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia nehnuteľného investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, ale len do výšky jednej dvadsatiny dane uplatnenej na nehnuteľný investičný majetok. Výnimkou je len prípad, ak dôjde k zmene rozsahu použitia nehnuteľného investičného majetku pri jeho dodaní pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej dane; v tomto prípade platiteľ upraví odpočítanú daň za všetky kalendárne roky, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia investičného majetku. Na účely výpočtu odpočítanej dane pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítať, považuje za odpočítanie dane vo výške 0 eur.
5.5. Zmeny v podmienkach úpravy dane odpočítanej pri hnuteľnom investičnom majetku a nehmotnom investičnom majetku z dôvodu zmeny rozsahu použitia investičného majetku - § 54d ods. 1 až 4 zákona o DPH
Zákon o DPH platný do 31.12.2024 ukladal v § 54d vykonať úpravu odpočítanej dane pre platiteľa, ktorý odpočítal časť dane podľa § 49 ods. 5 prvej vety pri hnuteľnom investičnom majetku, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom bol tento majetok nadobudnutý, platiteľ zmenil rozsah jeho použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie. Novelou zákona o DPH bola pôsobnosť ustanovenia § 54d zákona o DPH rozšírená o novú kategóriu investičného majetku, ktorým je nehmotný investičný majetok a tiež boli prijaté ďalšie úpravy tohto ustanovenia zodpovedajúce úpravám v § 54 a 54a zákona o DPH.
Novelizovaný § 54d zákona o DPH upravuje vykonávanie úpravy odpočítanej dane z dôvodu zmeny rozsahu použitia na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie pri nasledovnom investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. a) a d) zákona o DPH:
- hnuteľné veci, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie a ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú viac ako 1 700 eur,
- nehmotný majetok s obstarávacou cenou bez dane viac ako 2 400 eur.
Úprava odpočítanej dane z dôvodu zmeny rozsahu použitia na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie sa vykonáva pri hnuteľnom investičnom majetku a nehmotnom investičnom majetku, pri ktorom platiteľ podľa § 49 ods. 5 prvej vety zákona o DPH odpočítal len časť dane zodpovedajúcu rozsahu použitia tohto majetku na účely podnikania alebo pri ktorom nebola daň odpočítaná. Rovnako ako pri vykonávaní úprav odpočítanej dane z dôvodu zmeny účelu použitia investičného majetku (§ 54) a z dôvodu zmeny rozsahu použitia nehnuteľného investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie (§ 54a) sa novelou zákona o DPH upravuje povinnosť úpravy odpočítanej dane alebo právo na úpravu odpočítanej dane pri hnuteľnom investičnom majetku a pri nehmotnom investičnom majetku nasledovne:
- podľa § 54d ods. 1 písm. a) novely zákona o DPH má platiteľ povinnosť upraviť odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu hnuteľného investičného majetku alebo nehmotného investičného majetku, pri ktorom bola odpočítaná časť dane podľa § 49 ods. 5 prvej vety, platiteľ zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie a v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná vo vyššej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie;
- podľa § 54d ods. 1 písm. b) novely zákona o DPH má platiteľ právo upraviť odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k prvotnému použitiu hnuteľného investičného majetku alebo nehmotného investičného majetku, pri ktorom bola odpočítaná časť dane podľa § 49 ods. 5 prvej vety alebo pri ktorom nebola odpočítaná daň, platiteľ zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie a v dôsledku tejto zmeny bola daň pri prvotnom použití tohto investičného majetku odpočítaná v nižšej výške, v akej mohla byť odpočítaná v kalendárnom roku, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie.
V ustanovení § 54d ods. 2 novela zákona o DPH vypustila prvú vetu, ktorá upravovala obdobie na úpravu odpočítanej dane, ktoré je vymedzené v novom § 52a novely zákona o DPH a v súvislosti so zmenou daňového posúdenia dodania tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, došlo tiež k legislatívnemu spresneniu, v zmysle ktorého pri hnuteľnom investičnom majetku, ktorý bol nadobudnutý na základe nájomnej zmluvy inej ako nájomnej zmluvy podľa § 8 ods. 1 písm. c), sa pre účely úpravy odpočítanej dane má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol hnuteľný investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.
Z dôvodu zmeny v mechanizme úpravy odpočítanej dane, na základe ktorej sa úprava odpočítanej dane vykonáva vo výške pripadajúcej na kalendárny rok, v ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku alebo k zmene rozsahu použitia investičného majetku na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, bolo nahradené znenie § 54d ods. 3 novým znením, ktoré už neobsahuje povinnosť vykonať úpravu odpočítanej dane za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane. Naďalej sa úprava odpočítanej dane vykonáva v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom platiteľ zmenil rozsah použitia investičného majetku, pričom platiteľ pri úprave odpočítanej dane postupuje podľa zmeneného vzorca uvedeného v prílohe č. 1 zákona o DPH a odpočítanú daň pri hnuteľnom investičnom majetku a nehmotnom investičnom majetku upraví do výšky jednej pätiny odpočítateľnej dane. Doterajší postup pri úprave odpočítanej dane, a to vo výške za všetky kalendárne roky, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene rozsahu použitia investičného majetku, sa použije len v prípade, ak dôjde k zmene rozsahu použitia investičného majetku pri jeho dodaní pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej dane.
5.6. Zavedenie povinnosti vedenia podrobných záznamov pri investičnom majetku - § 70 ods. 9 a 11 novely zákona o DPH
Novelou zákona o DPH je ustanovená povinnosť viesť pri investičnom majetku podrobné záznamy preukazujúce účel použitia tohto majetku na podnikanie s možnosťou odpočítania dane, podnikanie s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane alebo na podnikanie s možnosťou pomerného odpočítania dane a rozsah použitia investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako podnikanie.
Zároveň sa ukladá povinnosť uchovávať tieto podrobné záznamy týkajúce sa hnuteľného investičného majetku a nehmotného investičného majetku do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, v ktorom vzniklo právo na odpočítanie dane pri tomto investičnom majetku podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. Pri nehnuteľnom investičnom majetku sa záznamy preukazujúce účel a rozsah použitia investičného majetku uchovávajú do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane.
5.7. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2025 - § 85kp ods. 2 novely zákona o DPH
Platiteľ dane je aj po 1.1.2025 povinný vykonať úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a a § 54d a prílohy č. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2024, ak obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť do 31.12.2024 (podľa § 54 ods. 4, § 54a ods. 2 alebo § 54d ods. 2 v znení účinnom do 31.12.2024). V zmysle uvedeného bude platiteľ dane postupovať pri úprave odpočítanej dane podľa zákona o DPH účinného do 31.12.2024 pri hnuteľných veciach, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, ak tento majetok bol nadobudnutý do 31.12.2024 a pri nehnuteľnom investičnom majetku, ak bol uvedený do užívania do 31.12.2024.

II. Ďalšie legislatívne úpravy prijaté novelou zákona o DPH s účinnosťou od 1.1.2025:
6. Zmena v určovaní základu dane pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH - § 22 ods. 5 novely zákona o DPH
Základom dane pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 na osobnú spotrebu platiteľa, osobnú spotrebu zamestnancov platiteľa, bezodplatne alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, je od 1.1.2025 kúpna cena príslušného tovaru v čase jeho dodania alebo ak takúto kúpnu cenu nie je možné zistiť, kúpna cena podobného tovaru v čase jeho dodania. Ak kúpna cena neexistuje, sú základom dane náklady na vytvorenie tohto tovaru v čase jeho dodania. To znamená, že základ dane pri dodaní tovaru podľa § 8
ods. 3 zákona o DPH sa podľa novelizovaného znenia § 22 ods. 5 zákona o DPH určuje jednotným spôsobom pri všetkých tovaroch, bez ohľadu na skutočnosť, či predmetom dodania sú zásoby tovaru, odpisovaný majetok alebo majetok, ktorého obstarávacia cena je nižšia ako 1 700 eur vrátane a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok. V zásade je základom dane pri dodaní každého tovaru podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH kúpna cena tovaru alebo podobného tovaru v čase jeho dodania alebo náklady na vytvorenie tohto tovaru v čase jeho dodania, ak kúpna cena neexistuje. Pre určenie základu dane je po novele zákona o DPH rozhodujúce určenie kúpnej ceny v čase, keď dôjde k dodaniu tohto tovaru, to znamená že pri určení základu dane sa už nevychádza z kúpnej ceny, za ktorú bol tovaru nadobudnutý. Obdobne aj v prípade, ak kúpna cena neexistuje, sú základom dane náklady na vytvorenie tohto tovaru v čase jeho dodania, a nie náklady vynaložené platiteľom na vytvorenie tohto tovaru.
Prijatou zmenou došlo k zosúladeniu ustanovenia § 22 ods. 5 zákona o DPH s článkom 74 smernice o DPH a s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, napr. rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-322/99 a C-323/99 Hans-Georg Fischer a Klaus Brandenstein.
7. Úprava počítania lehoty na podanie žiadosti o vrátenie dane - § 55b ods. 1 a § 57 ods. 1 zákona o DPH
Ustanovenie § 55b ods. 1 zákona o DPH upravuje pre zahraničnú osobu, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava lehotu na podanie žiadosti o vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku a dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Novelou zákona o DPH došlo k doplneniu, že ak koniec lehoty na podanie žiadosti o vrátenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.
Obdobne bolo doplnené aj ustanovenie § 57 ods. 1 zákona o DPH, ktoré upravuje lehotu na podanie žiadosti o vrátenie dane pre zahraničnú osobu z tretieho štátu, pričom naďalej platí, že zahraničná osoba z tretieho štátu podáva žiadosť o vrátenie dane najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane, ale v zmysle doplneného znenia, ak koniec lehoty na podanie žiadosti o vrátenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.
V zmysle novelizovaného znenia dotknutých ustanovení sa nebude uplatňovať § 27 ods. 4 daňového poriadku, a teda nebude dochádzať k posunu posledného dňa lehoty na najbližší pracovný deň, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja.
8. Zavedenie priameho oslobodenia od dane pri dodaní tovarov a služieb ozbrojeným silám iného štátu - § 63 novely zákona o DPH
Novela zákona o DPH zaviedla priame oslobodenie od dane pre dodania tovarov a služieb v rámci tuzemska pre ozbrojené sily iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier a pre ozbrojené sily iného členského štátu. Do 31.12.2024 sa v týchto prípadoch oslobodenie od dane uplatňovalo formou vrátenia dane, na základe žiadostí predkladaných ozbrojenými silami iných štátov Daňovému úradu Bratislava prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Zavedením priameho oslobodenia od dane pri dodaní tovarov a služieb pre ozbrojené sily iného štátu nedošlo k rozšíreniu rozsahu oslobodenia na nové tovary a služby a naďalej sa oslobodenie bude týkať iba dodania tovarov a služieb použitých výlučne na oficiálnu spotrebu ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobenie ich stravovacích zariadení za splnenia podmienok vymedzených zákonom o DPH.
Ozbrojené sily iného štátu budú nárok na oslobodenie od dane preukazovať platiteľovi predložením potvrdenia o oslobodení od DPH a/alebo spotrebnej dane, ktoré je prílohou II vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 282/2011, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení. Potvrdenie o oslobodení od DPH musí byť potvrdené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a ozbrojené sily iného štátu sú povinné toto potvrdenie odovzdať dodávateľovi najneskôr pri dodaní tovaru alebo služby pre účely preukázania oslobodenia kontrolným orgánom.
Naďalej ostáva v platnosti oslobodenie od dane formou vrátenia dane Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, ak sú tovary a služby dodané ozbrojeným silám iného štátu Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (§ 63 ods. 3 novely zákona o DPH).
9. Úprava podmienok pre osobitnú úpravu uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov - § 68c ods. 2 písm. a) a d) zákona o DPH
V súvislosti so zavedením osobitnej úpravy pre malé podniky došlo k legislatívnej úprave aj v podmienkach pre uplatňovanie osobitnej úpravy uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov (ďalej len „úprava pre dovoz“). Z novelizovaného znenia § 68c ods. 2 písm. a) zákona o DPH vyplýva, že od 1.1.2025 môžu osobitnú úpravu pre dovoz uplatňovať tuzemské zdaniteľné osoby, ktoré sú platiteľom dane a neuplatňujú osobitnú úpravu uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby podľa § 68g zákona o DPH v inom členskom štáte. Zahraničná osoba usadená v inom členskom štáte, môže byť v tuzemsku registrovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy pre dovoz len v prípade, ak je zastúpená sprostredkovateľom a ak je identifikovaná pre daň podľa ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho § 4 alebo § 4b a ktorá nepoužíva osobitnú úpravu oslobodenia od dane pre malý podnik v žiadnom členskom štáte. Touto legislatívnou úpravou sa zabezpečilo, aby nedochádzalo k nezdaneniu tovaru dovážaného z územia tretích štátov z dôvodu, že pri dovoze tovaru by sa uplatnilo oslobodenie od dane na základe poskytnutia identifikačného čísla pre daň s predponou IM prideleného zdaniteľnej osobe pre účely uplatňovania osobitnej úpravy pre dovoz a zároveň by dodávateľ pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov uplatňoval oslobodenie od dane pre malý podnik na území členského štátu dodania.
10. Úprava povinnosti odviesť daň v poslednom zdaňovacom období pri zrušení registrácie platiteľa - § 81 ods. 5 a 6 a § 85kp ods. 3 zákona o DPH
Novelou zákona o DPH sa zavádza fikcia, že majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná alebo ktorý platiteľ nadobudol bez dane pri kúpe podniku alebo časti podniku podľa § 10 ods. 1 a 3 zákona o DPH a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná sa v poslednom zdaňovacom období považuje za dodaný platiteľom podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH. V nadväznosti na zavedenú fikciu dodania, je platiteľ povinný odviesť v poslednom zdaňovacom období z tohto majetku daň, ktorú vypočíta zo základu dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, t. j. z kúpnej ceny príslušného tovaru v čase jeho dodania alebo ak takúto kúpnu cenu nie je možné zistiť, z kúpnej ceny podobného tovaru v čase jeho dodania a v prípade, ak kúpna cena neexistuje, z nákladov na vytvorenie tohto tovaru v čase jeho dodania.. V zmysle novelizovaného znenia § 81 ods. 5, má platiteľ dane povinnosť odviesť daň vypočítanú zo základu dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, najviac však do výšky odpočítanej dane, s výnimkou dane vzťahujúcej sa na majetok, ktorého dodanie by bolo oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7 zákona o DPH. Ak platiteľ dane ku dňu skončenia registrácie pre daň vlastní nehnuteľný investičný majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná a ktorého dodanie by bolo v poslednom zdaňovacom období oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7 zákona o DPH, platiteľ vypočíta v poslednom zdaňovacom období daň vo výške, v akej by bol povinný upraviť odpočítanú daň podľa § 54a z dôvodu, že zmenil rozsah použitia tohto majetku len na iný účel ako na podnikanie. Osobitne je novelou zákona o DPH ustanovená povinnosť odviesť daň aj z nehmotného investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. d), pričom platiteľ je povinný v poslednom zdaňovacom období upraviť odpočítanú daň postupom podľa prílohy č. 1, z dôvodu, že sa tento majetok posudzuje až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie
V súvislosti s prijatými zmenami, ktoré sa týkajú opravy odpočítanej dane a úprav odpočítanej dane pri investičnom majetku došlo aj k úprave v § 81 ods. 6, podľa ktorého platiteľ v poslednom zdaňovacom období pri výpočte dane z majetku zohľadní aj prípadné pomerné odpočítanie dane a vykonané opravy odpočítanej dane. Po novele sa budú v poslednom zdaňovacom období pri výpočte dane z majetku zohľadňovať namiesto úprav odpočítanej dane vykonané opravy odpočítanej dane.
Prechodné ustanovenie § 85kp ods. 3 novely zákona o DPH upravuje, že platiteľ vypočíta v poslednom zdaňovacom období daň z nehnuteľného investičného majetku, ktorého dodanie by bolo oslobodené od dane podľa § 38 ods.1 alebo ods. 7 podľa novelizovaných ustanovení § 81 ods. 5 a 6 (v znení účinnom od 1.1.2025) aj v prípade, ak obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť do 31.12.2024.
11. Doplnenie tovarov do prílohy č. 7 bod. 2 zákona o DPH
V prílohe č. 7 bod 2 zákona o DPH bol doplnený zoznam potravín, na ktoré sa od 1.1.2025 uplatňuje znížená sadzba dane vo výške 5% zo základu dane:
- ex 1102 Múky z obilnín iných ako z pšenice alebo zo súraže – len múky z obilnín neobsahujúcich lepok,
- 1105 10 00 Múka, krupica a prášok zo zemiakov,
- 1106 10 00 Múka, krupica a prášok zo sušených strukovín položky 0713,
- 1106 20 90 Múka, krupica a prášok zo sága alebo koreňov alebo hľúz položky 0714,
- ex 1106 30 Múka, krupica a prášok z produktov 8. kapitoly – len múka, krupica a prášok z ovocia a orechov,
- 1208 10 00 Múka a krupica zo sójových bôbov,
- 1208 90 00 Múka a krupica z ostatných olejnatých semien alebo olejnatých plodov, iné ako z horčičných semien
Do zoznamu potravín, na ktoré sa bude uplatňovať znížená sadzba dane vo výške 5 % zo základu dane, bol zaradený aj tzv. bezlepkový chlieb a ďalšie bezlepkové pečivo, v ktorých je obsah lepku najviac 20 mg/kg.
III. Legislatívno-technické úpravy a ostatné zmeny vyvolané novelou zákona č. 102/2024 Z. z. - § 4, § 5, § 11 ods. 5, § 25a ods. 5, § 66, § 80 ods. 9, § 85kn ods. 6 a § 85kn ods. 8 zákona o DPH
12. Legislatívno-technické úpravy a spresnenia týkajúce sa registračných povinností platiteľa - § 4 ods. 1 písm. f), h), i), § 4 ods. 4 písm. b), § 4 ods. 5, § 4 ods. 7, § 4 ods. 11, § 4 ods. 13, § 5 ods. 5 zákona o DPH
V ustanovení § 4 zákona o DPH, ktoré upravuje registračnú povinnosť platiteľa dane, ktorý má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava došlo novelou zákona k viacerým legislatívno-technickým úpravám:
- z § 4 ods. 1 písm. f) bola z dôvodu duplicity vypustená časť vety za čiarkou, a to slová „okrem dodania stavby, časti stavby alebo stavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 alebo ods. 7“;
- podľa novelizovaného znenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona o DPH sa zdaniteľná osoba, ktorá sa podľa § 8
ods. 7 prvá veta zákona o DPH považuje za domnelého dodávateľa, stáva platiteľom dane dňom dodania tovaru v tuzemsku aj v prípade, ak uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane na predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie, určité domáce dodania tovaru a služby dodané pre osoby iné ako zdaniteľné osoby;
- doplnením § 4 ods. 1 písm. i) sa zdaniteľná osoba, ktorá má na území SR výlučne prevádzkareň a nie je malým podnikom zahraničnej osoby uplatňujúcim v tuzemsku oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, stáva platiteľom dane aj v prípade, ak nadobudne tovar v tuzemsku z iného členského štátu;
- v nadväznosti na registračnú povinnosť osoby, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedené v § 48c ods. 1 alebo 2 a v dôsledku tejto skutočnosti sa táto osoba stáva platiteľom, došlo v príslušných ustanoveniach § 4 ods. 5, ods. 7 a ods. 11 k spresneniu, že registračné a oznamovacie povinnosti upravené v § 4, sa vzťahujú aj na osoby, ktoré sa stali platiteľom podľa ustanovenia § 48c ods. 5 zákona o DPH,
- doplnením § 4 ods. 13 je zabezpečený jednotný postup oznamovania skutočností, na základe ktorej sa zdaniteľná osoba stala platiteľom; povinnosť podať oznámenie na registračnom tlačive bola jednoznačne zavedená aj pre osoby, ktoré podali žiadosť o dobrovoľnú registráciu pre daň a pred dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň, ktorým sa mali stať platiteľom, došlo k skutočnosti, na základe ktorej sa stali platiteľom podľa § 4 ods. a písm. a) až h) alebo podľa § 48c ods. 5 zákona o DPH.
Zmenou v § 5 ods. 5 zákona o DPH došlo k zabezpečeniu jednotného postupu pri plnení si registračnej povinnosti zahraničných osôb. Rovnako ako v § 5 ods. 3, novela zákona aj v § 5 ods. 5 po novele upravuje, že zahraničná osoba si plní registračnú povinnosť formou žiadosti o registráciu pre daň.
13. Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu - § 11 ods. 5 novely zákona o DPH
Zmenou znenia § 11 ods. 5 zákona o DPH boli ustanovené nové skutočnosti, na základe ktorých sa neuplatní ustanovenie § 11 ods. 4 písm. b) zákona o DPH, ktoré upravuje vyňatie nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu spod predmetu dane, ak nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 7, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 7, a súčasne celková hodnota nadobudnutého tovaru nedosiahla 14 000 eur za predchádzajúci kalendárny rok a ani v prebiehajúcom kalendárnom roku túto hodnotu nedosiahne. Novelou zákona o DPH je ustanovené, že ak je nadobúdateľom zahraničná osoba, ktorá neuplatňuje v tuzemsku oslobodenie od dane pre malý podnik zahraničnej osoby podľa § 68f ods. 2 alebo zdaniteľná osoba, ktorá má v tuzemsku výlučne prevádzkareň a nie je malým podnikom zahraničnej osoby, ktorý uplatňuje v tuzemsku oslobodenie od dane podľa § 68f ods. 2, nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane bez ohľadu na hodnotu nadobudnutého tovaru.
14. Oprava základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o DPH - § 25a ods. 5 zákona o DPH
Novelou zákona o DPH bola do § 25a ods. 5 doplnená osobitná skutočnosť, od ktorej začína plynúť prekluzívna lehota na výkon opravy základu dane, ak vznikne nevymožiteľná pohľadávka z dodania tovaru, ktorým je odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa za normálnych okolností vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Právo vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke vzniknutej z nájomnej zmluvy (napr. leasingovej zmluvy), na základe ktorej sa odovzdanie predmetu nájmu považuje za dodanie tovaru, zaniká uplynutím troch rokov od uplynutia lehoty splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Uvedené ustanovenie teda umožňuje prenajímateľovi vykonať opravu základu dane z dôvodu nevymožiteľnej pohľadávky aj po uplynutí troch rokov od posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar (predmet nájmu) dodaný, t. j. odovzdaný do užívania nájomcovi, ak nájomca prestane po určitej dobe platiť svoje záväzky zo zmluvy. Ak nezaplatené splátky z pohľadu prenajímateľa spĺňajú definíciu nevymožiteľnej pohľadávky podľa § 25a ods. 2 zákona o DPH, prenajímateľ má právo vykonať opravu základu dane počas troch rokov od splatnosti prvej nezaplatenej splátky.
15. Osobitná úprava uplatňovania dane pri predaji použitého tovaru - § 66 ods. 1 písm. e) a ods. 3 zákona o DPH
V súvislosti so zmenou daňového posúdenia odovzdania tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednanou opciou kúpy (§ 8 ods. 3 písm. c) zákona o DPH), ak pri jej uzatvorení využitie opcie kúpy predstavuje ekonomicky racionálnu voľbu pre nájomcu, došlo novelou zákona o DPH aj k úprave znenia § 66 ods. 1 písm. e) zákona o DPH. Za predaj použitého tovaru sa pre účely osobitnej úpravy uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare považuje aj odovzdanie použitého tovaru nájomcovi na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa za normálnych okolností vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky. Z uvedeného znenia jednoznačne vyplýva, že osobitná úprava uplatňovania dane pri použitom tovare sa vzťahuje aj na dodanie tovaru, ktorým je odovzdanie tovaru na základe nájomných zmlúv s opciou kúpy, ak predmetom nájomnej zmluvy je použitý tovar.
Zároveň bola z § 66 ods. 3 z dôvodu nadbytočnosti vypustená druhá veta, ktorá upravovala osobitným spôsobom určenie základu dane a vznik daňovej povinnosti pri predaji použitého tovaru formou jeho odovzdania nájomcovi na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom bez zbytočného odkladu po ukončení nájmu má prejsť vlastníctvo k predmetu nájmu z prenajímateľa na nájomcu.
16. Osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane v inom členskom štáte pre malý podnik tuzemskej osoby - § 68g zákona o DPH
V nadväznosti na usmernenie Výboru pre DPH boli novelou zákona o DPH prijaté viaceré zmeny a doplnenia v ustanovení § 68g zákona o DPH, ktorým bola s účinnosťou od 1.1.2025 zavedená osobitná úprava uplatňovania oslobodenia od dane pre malý podnik tuzemskej osoby.
V § 68g ods. 2 písm. c) a d) zákona o DPH došlo k legislatívnemu spresneniu, že tuzemská zdaniteľná osoba, ktorá chce uplatňovať osobitnú úpravu je povinná v oznámení predkladanom podľa tohto ustanovenia uvádzať aj hodnotu „0“ v členení podľa jednotlivých členských štátov, ak v príslušnom období nedodala v týchto členských štátoch žiadne tovary alebo služby.
Malý podnik tuzemskej osoby uplatňujúci oslobodenie od dane pre malé podniky v inom členskom štáte/iných členských štátoch je povinný podľa novelizovaného § 68g ods. 8 zákona o DPH do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho štvrťroka, podať výkaz, na tlačive „Štvrťročný výkaz malého podniku tuzemskej osoby“, ktorého vzor je uverejnený na webovom sídle finančného riaditeľstva. Výkaz sa podáva elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov za každý kalendárny štvrťrok a to aj v prípade, ak v danom štvrťroku malý podnik tuzemskej osoby nedodal žiadny tovar ani službu. Ak koniec lehoty na podanie výkazu pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.
Malý podnik tuzemskej osoby vo výkaze uvedie tieto údaje:
a) individuálne identifikačné číslo s príponou EX,
b) celkovú hodnotu (bez dane) dodaní v tuzemsku alebo hodnotu „0“, ak v príslušnom kalendárnom štvrťroku nedodal v tuzemsku žiadne takéto tovary alebo služby
c) celkovú hodnotu (bez dane) dodaní v iných členských štátoch, v členení podľa jednotlivých členských štátov a podľa limitov pre jednotlivé odvetvia podnikania, ak sú v iných členských štátoch ustanovené, alebo hodnotu „0“, ak v príslušnom kalendárnom štvrťroku nedodal v týchto členských štátoch žiadne takéto tovary alebo služby.
Podľa doplneného ustanovenia § 68g ods. 9 je malý podnik tuzemskej osoby povinný podať prvýkrát výkaz za kalendárny štvrťrok, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, resp. v ktorom mu bolo pridelené individuálne identifikačné číslo s príponou EX. Keďže v oznámení podľa § 68g ods. 2 zákona o DPH malý podnik tuzemskej osoby uvádza celkové hodnoty dodaní v tuzemsku a v iných členských štátoch do dňa podania oznámenia, z dôvodu zabránenia duplicite uvádzania tých istých údajov v prvom výkaze alebo naopak z dôvodu možných chýbajúcich údajov o dodaniach v medziobdobí od podania oznámenia do začatia prvého štvrťroku uplatňovania osobitnej úpravy, sa ustanovuje v § 68g ods. 9 zákona o DPH, aké hodnoty má malý podnik tuzemskej osoby zahrnúť do prvého štvrťročného výkazu, vzhľadom na skutočnosť, či podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 zákona o DPH pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu alebo počas kalendárneho štvrťroka, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu.
Ak malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 pred kalendárnym štvrťrokom, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, v prvom štvrťročnom výkaze uvádza okrem hodnôt dodaní tovarov a služieb za kalendárny štvrťrok, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, aj hodnoty dodaní tovarov a služieb za obdobie od podania oznámenia podľa § 68g ods. 2 do konca kalendárneho štvrťroka, v ktorom bolo toto oznámenie podané.
V prípade, že malý podnik tuzemskej osoby podal oznámenie podľa § 68g ods. 2 počas kalendárneho štvrťroka, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu, v prvom výkaze neuvádza ako súčasť celkových hodnôt dodaní v tuzemsku a v iných členských štátoch hodnoty dodaní v príslušnom kalendárnom štvrťroku, ktoré už uviedol v podanom oznámení podľa § 68g ods. 2, z dôvodu aby sa zabránilo duplicitnému zahrnutiu toho istého obratu, aj v oznámení aj vo výkaze, v rámci toho istého obdobia.
Novelou zákona o DPH došlo aj k spresneniu postupu, ak sa malý podnik tuzemskej osoby po pridelení identifikačného čísla s príponou EX, avšak pred doručením oznámenia daňového úradu o tom, že splnil alebo nesplnil podmienky pre uplatňovanie osobitnej úpravy v poslednom z pôvodne oznámených členských štátoch podľa § 68g ods. 2 písm. b) zákona o DPH, rozhodne, že chce uplatňovať osobitnú úpravu aj v inom členskom štáte/štátoch. Svoj zámer, rozšíriť uplatňovanie osobitnej úpravy aj o iné členské štáty, môže malý podnik tuzemskej osoby oznámiť na štruktúrovanom tlačive „Oznámenie uplatňovania osobitnej úpravy oslobodenia od dane pre malý podnik/aktualizácia zoznamu členských štátov pre uplatňovanie osobitnej úpravy/oznámenie zmeny údajov/zrušenie uplatňovania osobitnej úpravy“. Toto následné oznámenie sa z dôvodu ustanovenej právnej fikcie v § 68g ods. 12 zákona o DPH považuje za oznámené až v deň, keď daňový úrad doručí malému podniku tuzemskej osoby vyjadrenie posledného z členských štátov, ktoré uviedol v pôvodnom oznámení.
17. Podávanie súhrnného výkazu platiteľom - § 80 ods. 9 zákona o DPH
V nadväznosti na novú úpravu registračných ustanovení prijatých zákonom č. zákonom č. 102/2024 Z. z. sa v prípade, kedy platiteľovi, ktorý splnil registračnú povinnosť, nebolo do uplynutia lehoty na podanie súhrnného výkazu za prvé obdobie pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4 alebo 5, ustanovuje dodatočná lehota na podanie súhrnného výkazu za prvé obdobie, a to päť pracovných dní odo dňa doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň. Dodatočná lehota na podanie súhrnného výkazu sa týka platiteľa, ktorý v ustanovenej lehote splnil registračnú alebo oznamovaciu povinnosť.
18. Úprava a doplnenie prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2025 - § 85kn ods. 6 a 8 novely zákona o DPH
S cieľom dosiahnutia právnej istoty a jednoznačnosti pri aplikácii zákona o DPH v prechodnom období došlo k spresneniu platného § 85kn ods. 6 zákona o DPH, v zmysle ktorého ak zdaniteľná osoba, ktorá nesplnila registračnú povinnosť podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2024, podá žiadosť oneskorene po 31.12.2024 alebo po tomto dátume daňový úrad zistí, že zdaniteľná osoba nepodala žiadosť o registráciu pre daň, táto zdaniteľná osoba je povinná pri plnení súvisiacich povinností a uplatnení práv postupovať podľa pravidiel upravených v § 55 ods. 1 až 5, § 78 ods. 9 a § 78a ods. 14 zákona o DPH v znení účinnom od 1. januára 2025. To znamená, že zdaniteľná osoba je povinná podať v chronologickom poradí daňové priznanie a kontrolný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac obdobia, v ktorom mala byť platiteľom a odpočítanie dane uplatní primerane podľa § 55 ods. 1 až 5 zákona o DPH účinného od 1.1.2025.
Obdobie, v ktorom mala byť zdaniteľná osoba platiteľom sa určí podľa zákona o DPH účinného do 31. decembra 2024. Pri tuzemskej zdaniteľnej osobe sa obdobím, v ktorom osoba mala byť platiteľom, rozumie obdobie, ktoré sa začína 22. dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň (§ 55 ods. 3 posledná veta zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2024). Pri zahraničnej zdaniteľnej osobe sa za obdobie, v ktorom osoba mala byť platiteľom, rozumie obdobie, ktoré sa začína dňom, kedy uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť daň, keby mala postavenie platiteľa (§ 55 ods. 4 posledná veta zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2024).
Od 1.1.2025 bola novelou zákona č. 102/2024 Z. z. upravená jedna z podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH. Ustanovila sa požiadavka, aby platiteľ bol platiteľom, ktorý má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 4, § 4b alebo § 5 najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Podľa § 85kn ods. 8 novely zákona o DPH sa ustanovenie § 79 ods. 2 v znení účinnom od 1.1.2025 prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie, ktorým je január 2025.
IV. Ostatné legislatívno-technické úpravy a spresnenia - § 25a ods. 4 písm. c), §43 ods. 6 písm. d), § 69 ods. 13, § 69c ods. 1 zákona o DPH
Legislatívno-technickými úpravami v ustanovení § 25a ods. 4 písm. c), § 69 ods. 13 a § 69c ods. 1 nedošlo k vecnej zmene, došlo len k spresneniu teoretického vymedzenia nevedomej nedbanlivosti.
Znenie § 43 ods. 6 písm. d) sa novelou zákona o DPH zosúladilo s článkom 151 ods. 1 písm. d) smernice o DPH.
Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica
Odbor daňovej metodiky
Január 2025

ZDROJ:

Vzťah k:

Na stiahnutie:

2025.01.24 001 ...

Ďalšie nové dokumenty

Ľutujeme, ale pre zobrazenie článkov tejto kategórie nemáte oprávnenia.
Prihlásiť sa na odber DPH 222/04