Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe schváleného zákona č. 26/2025 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom zo dňa 5. februára 2025, ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. (ďalej len „zákon“), ktorý nadobúda účinnosť 15. marca 2025, vydáva vzor Oznámenia podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií.

„Oznámenie podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon")“ s označením OZNDFTv25_1.

Oznámenie OZNDFTv25_1 platiteľ dane prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie apríl 2025, ktorý je v zmysle § 13 ods. 2 zákona prvým zdaňovacím obdobím.

Uvedený vzor oznámenia je prílohou tejto informácie.

Vzor tohto oznámenia Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejňuje v elektronickej podobe na webovom sídle www.financnasprava.sk

Príloha 1

Vypracovalo: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica

Odbor daňovej metodiky
február 2025

Národná rada Slovenskej republiky dňa 05. februára 2025 schválila zákon č. 26/2025 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom (ďalej len „zákon č. 26/2025 Z. z.“). V Čl. LXXVIII sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 279/2024 Z. z.“) s účinnosťou od 15. marca 2025.

Zmeny a doplnenia sa týkajú ustanovenia § 3 ods. 2, kde sa rozširuje okruh právnických osôb, ktoré nie sú daňovníkom. Ide o tieto osoby:

Vo výnimkách z predmetu zdaňovania platobných operácií sa v § 4 ods. 2 písm. w):
Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. ab) sa spresňuje tak, že výnimka z predmetu zdaňovania sa týka len platobných operácii verejných vysokých škôl na osobitnom účte vedenom v Štátnej pokladnici, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou verejnej vysokej školy.

Upravuje sa možnosť odpočítania dane z finančných transakcií (ďalej len „DFT“) podľa § 10 ods. 5 v prípade platiteľa dane, ktorý je zároveň daňovníkom (§ 3 ods. 3 štvrtého bodu). Takýto daňovník si môže znížiť DFT o sumu:

Ak sa náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na takúto činnosť daňovníka vykonávanú v Slovenskej republike preúčtujú viacerým daňovníkom, sumu DFT, ktorú od neho vybral platiteľ DFT (banka) si uplatnia v pomere, v akom im boli tieto náklady preúčtované.

V dôvodovej správe k zákonu č. 26/2025 Z. z. sú uvedené nasledovné príklady k § 10 ods. 5 zákona č. 279/2024 Z. z. v znení predmetnej novely:

Príklad 1 (subjekt v zahraničí a daňovník v SR)

Subjekt, ktorý nie je daňovníkom uhradí za Daňovníka A 3 x platbu vo výške 100 000 € (DFT neplatí). Tento subjekt preúčtuje náklady vo výške 300 000 € Daňovníkovi A.

Daňovník A: Uhradí preúčtované náklady vo výške 300 000 € subjektu, z prevodu ktorého mu banka vyberie DFT vo výške 40 € (300 000 x 0,004 max 40 €).

Daňovník A identifikuje jednotlivé transakcie. V oznámení uvedie DFT vo výške:

120 € = 3 x 40 €; 3 x (100 000 x 0,004 max 40 €)
Daňovník A si zníži daň o 40 €, ktoré už vybrala banka. Daňovník A zaplatí DFT vo výške 120 € - 40 € = 80 €.

Správca dane príjme celkovo DFT vo výške 120 €.

Banka podá oznámenie o výške DFT: 40 €
Daňovník A uvedie v oznámení DFT v celkovej výške 80 €.

Príklad 2 (subjekt aj daňovník v SR)

Subjekt, ktorý je daňovníkom, uhradí za Daňovníka A 3 x platbu vo výške 100 000 €. Banka subjektu vyberie DFT vo výške 120 €. Tento subjekt preúčtuje náklady vo výške 300 000 € Daňovníkovi A.

Daňovník A uhradí preúčtované náklady vo výške 300 000 € subjektu, z prevodu ktorého mu banka vyberie DFT vo výške 40 € (300 000 x 0,004 max 40 €).

Daňovník A identifikuje jednotlivé transakcie. V oznámení uvedie DFT vo výške

120 € = 3 x 40 €; 3 x (100 000 x 0,004 max 40 €).
Daňovník A si zníži daň o 40 €, ktoré už vybrala banka Daňovníkovi A a zároveň o 120 €, ktoré už vybrala banka od subjektu.

Daňovník A uvedie v oznámení DFT v celkovej výške 120 € - 120 € - 40 € = - 40 € (preplatok).

Správca dane príjme celkovo DFT vo výške 120 €.
Banka daňovníka podá oznámenie o výške DFT 40 € a banka subjektu podá oznámenie o výške DFT 120 €.

Ostatné zmeny:

Február 2025

Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. (ďalej len "zákon"), ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2025, určuje nasledovný vzor oznámenia:

"Oznámenie podľa zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transkcií a ozmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon") s označením OZNDFTv25_1.

Oznámenie OZNDFTv25_1 platiteľ dane prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie apríl 2025, ktorý je v zmysle § 13 ods. 2 zákona prvým zdaňovacím obdobím.

Uvedený vzor oznámenia je prílohou tejto informácie.

Vzor tohto oznámenia Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky zverejňuje v elektronickej podobe na webovom sídle www.financnasprava.sk

Príloha 1

Vypracova: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica
Odbor daňovej metodiky
január 2025

Národná rada Slovenskej republiky dňa 3. októbra 2024 schválila zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára 2025. Následne Národná rada Slovenskej republiky dňa 28. novembra 2024 schválila zákon, ktorým zákon č. 279/2024 Z. z. mení a dopĺňa s účinnosťou od 1. januára 2025, a to v čl. VI zákona č. 354/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2024 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Cieľom novej právnej úpravy je zavedenie dane z finančných transakcií, ktorej podliehajú finančné transakcie, pri ktorých dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka. Dávame do pozornosti, že prvým zdaňovacím obdobím je apríl 2025.

Táto informácia sa týka zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. (ďalej len „zákon č. 279/2024 Z. z.“).


1. Vymedzenie pojmov § 2 a § 3 zákona č. 279/2024 Z. z. Ustanovenie § 2 vymedzuje základné pojmy - tuzemsko, finančná transakcia, transakčný účet.

Finančná transakcia – jedná sa o platobnú službu definovanú v § 2 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 492/2009
Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o platobných službách“)¹ poskytovanú poskytovateľom platobných služieb, vykonanú na základe príkazu alebo súhlasu daňovníka.

Transakčný účet – je definovaný ako platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby a platobný účet daňovníka, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s výkonom jeho podnikateľskej činnosti.

¹ Podľa § 2 ods. 1 písm. b) až d) zákona o platobných službách ide o:
b) výber finančných prostriedkov v hotovosti z platobného účtu a vykonávanie všetkých úkonov súvisiacich s vedením platobného účtu,
c) vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov z platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb d) vykonávanie platobných operácií z úveru poskytnutého používateľovi platobných služieb
§ 2 ods. 9 zákona o platobných službách uvádza, že platobným účtom sa rozumie bežný účet alebo iný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb na meno a priezvisko, ak ide o fyzickú osobu, obchodné meno alebo názov, ak ide o právnickú osobu, jedného alebo viacerých používateľov platobných služieb, ktorý sa používa na vykonávanie platobných operácií.

Ustanovenie § 3 vymedzuje kto je daňovníkom a kto je platiteľom dane z finančných transakcií.

Daňovníkom je fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba, organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie (ďalej len „poskytovateľ“) a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku. Podnikateľom sa rozumie podľa Obchodného zákonníka osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Osobitne sú v § 3 ods. 2 zákona č. 279/2024 Z. z. vymedzené právnické osoby, ktoré nie sú daňovníkom:
Platiteľ dane - ide prioritne o poskytovateľa platobných služieb (banka), ale v určitých prípadoch sa platiteľom dane stáva aj daňovník. Platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 279/2024 Z. z. je:
2. Predmet dane § 4 zákona č. 279/2024 Z. z.

Predmet dane je založený na transakčnom princípe, teda vždy sa posudzuje každá transakcia samostatne z pohľadu daňovníka (nie platiteľa dane).

Predmetom dane je:
V § 4 ods. 2 zákona č. 279/2024 Z. z. sú ustanovené výnimky z predmetu dane z finančných transakcií:


3. Základ dane, sadzba dane, zdaňovacie obdobie a splatnosť dane § 5 až § 10 zákona č. 279/2024 Z. z.

V nadväznosti na predmet dane sa určuje základ dane (§ 5), ktorým je suma finančných prostriedkov odpísaných z platobného účtu daňovníka (suma debetnej platby) alebo suma preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka vykonávanú v Slovenskej republike.
V prípade platiteľa dane, ktorý je daňovníkom a ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka vykonávanú v Slovenskej republike, je základom dane suma:
Mechanizmus výpočtu dane sa upravuje tak, aby sa zjednotili pravidlá pre výpočet dane z domácich a zahraničných platieb. Ak daňový subjekt vie preukázateľne identifikovať preúčtované náklady podľa jednotlivých transakcií, vzťahuje sa na tieto transakcie zdanenie so sadzbou 0,4 % do maximálnej výšky 40 eur na transakciu. V prípade, ak preúčtované náklady nevie takto preukázateľne identifikovať, zdaní sa celá suma nákladov bez uplatnenia maximálnej výšky dane.

Výška sadzby dane podľa § 6 je upravená v závislosti na predmete dane nasledovne: Spôsob výpočtu dane upravuje § 7 ako súčin sadzby dane a základu dane, okrem dane, ktorej predmetom je použitie platobnej karty daňovníkom, ktorá je stanovená pevnou sumou.

Výška minimálnej dane za jednu transakciu sa v zmysle § 8 stanovuje na 1 eurocent. Ak daň presiahne hodnotu minimálnej výšky, zaokrúhľuje sa matematicky na najbližší eurocent. Zaokrúhľuje sa každá transakcia samostatne. Z uvedeného vyplýva, že daň sa v prípade kumulovania údajov za určité obdobie (napr. pre účely podania Oznámenia) nevypočítava z kumulovanej výšky transakcií, ale daň sa vypočíta na úrovni každej transakcie a do Oznámenia sa uvádzajú len kumulatívne údaje z vedených záznamov (§ 11).

Zdaňovacím obdobím je podľa § 9 kalendárny mesiac alebo kalendárny rok.

Zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac platí: Zdaňovacie obdobie kalendárny rok platí: Splatnosť dane je ustanovená v § 10. Za správnosť výpočtu, vybratia a odvedenia dane zodpovedá platiteľ dane, ktorý je povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť správcovi dane za príslušné zdaňovacie obdobie najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období.

Platiteľ dane, či už ako poskytovateľ platobných služieb alebo ako daňovník, je povinný podať Oznámenie o dani z finančných transakcií (ďalej len „Oznámenie“), ktoré sa považuje za daňové priznanie podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), a to do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je povinný daň zaplatiť. Daň sa považuje za vyrubenú podaním Oznámenia. Platiteľ nie je povinný podať Oznámenie, ak mu v zdaňovacom období nevznikla povinnosť odviesť daň.

Oznámenie môže byť riadne, opravné alebo dodatočné.

Oznámenie sa predkladá podľa § 10 ods. 1 elektronicky na tlačive, ktorého vzor určuje Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejňuje na svojom webovom sídle. Tlačivo Oznámenia je štruktúrovaný dokument.

Daňovník (§ 3 ods. 3 tretieho až piateho bodu), ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte, alebo ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, sa v rozsahu týchto úkonov stáva platiteľom dane, tzn. takýto daňovník je povinný daň z týchto transakcií vypočítať, odviesť ju správcovi dane a zaslať Oznámenie tak, ako je uvedené vyššie.

Platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom (§ 3 ods. 3 štvrtého bodu) si môže znížiť daň vypočítanú zo základu dane podľa § 5 ods. 2 o sumu dane, ktorú od neho vybral platiteľ dane (banka) z finančnej transakcie, ktorou bola platba preúčtovaných nákladov súvisiacich s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v Slovenskej republike.


4. Vedenie a uchovávanie záznamov § 11 zákona č. 279/2024 Z. z.

Pre správne určenie dane je pre platiteľov stanovená povinnosť viesť záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období v rozsahu nevyhnutnom na správne určenie dane. Ustanovenie § 11 vymedzuje obsah záznamov a dobu ich uchovávania, ktorá je najmenej do uplynutia lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 Daňového poriadku.

Záznamy pre správne určenie dane majú obsahovať najmä meno, priezvisko a adresu miesta podnikania, obchodné meno a adresu sídla alebo prevádzkarne daňovníka, obchodné meno a adresu sídla alebo pobočky platiteľa dane, čísla transakčných účtov daňovníka, sumu finančnej transakcie, základ dane, sadzbu dane, sumu dane, dátum prvého použitia platobnej karty v zdaňovacom období podľa § 9 ods. 2.

Povinnosť vedenia a uchovávania záznamov pre správne určenie dane je stanovená platiteľovi dane uvedenému v § 3 ods. 3 v rozsahu, v akom je v zmysle zákona č. 279/2024 Z. z. platiteľom dane.

Záznamy nemajú predpísanú štruktúrovanú formu ( nie je stanovený záväzný formulár alebo formát). Podľa § 11 ods. 3 je platiteľ dane povinný na výzvu správcu dane doručiť tieto záznamy elektronickými prostriedkami spôsobom podľa Daňového poriadku.


5. Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia zákona č. 279/2024 Z. z.

Podľa § 12 ods. 2 daňovník, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, je povinný vykonávať finančné transakcie, ktoré sa vzťahujú na podnikanie na transakčnom účte. Nadväzne na uvedenú povinnosť je daňovník fyzická osoba – podnikateľ v zmysle § 13 ods. 1 povinný zriadiť si takýto transakčný účet [§ 2 písm. c) druhého bodu] do 31.
marca 2025.



Správa dane z finančných transakcií a miestna príslušnosť
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. sa na správu dane z finančných transakcií vzťahujú ustanovenia Daňového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Osobitne je zákonom č. 279/2024 Z. z. upravená napr. povinnosť podať oznámenie (§ 10) alebo povinnosť na výzvu správcu dane predložiť záznamy pre správne určenie dane (§ 11). Skutočnosti týkajúce sa napr. výkonu daňovej kontroly alebo miestnej príslušnosti upravuje Daňový poriadok.

Pre posúdenie miestnej príslušnosti platiteľa (tzn. ktorý vecne príslušný orgán je vzhľadom na územie svojej pôsobnosti príslušný vo veci konať a rozhodnúť) platí základná zásada určenia miestnej príslušnosti podľa § 7 Daňového poriadku. V zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Daňového poriadku sa miestna príslušnosť správcu dane riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u platiteľa – fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, riadi sa miestom umiestnenia organizačnej zložky daňového subjektu podľa Obchodného zákonníka (§ 7 ods. 2 Daňového poriadku), a ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2, je príslušný Daňový úrad Bratislava (§ 7 ods. 3 Daňového poriadku).

Zároveň je potrebné vychádzať zo zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 6 ods. 2 citovaného zákona sú napr. banka alebo pobočka zahraničnej banky v pôsobnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty. Pre týchto platiteľov sa miestna príslušnosť neodvodzuje od miesta sídla právnickej osoby. Znamená to, že ak osobou povinnou platiť daň bude v zmysle § 3 ods. 3 bodu 1 a 2 poskytovateľ platobných služieb – banka, miestne príslušný pre túto osobu bude Úrad pre vybrané hospodárske subjekty. Ak osobou povinnou platiť daň bude daňovník v zmysle § 3 ods. 3 bodu 3 až 5, miestna príslušnosť správcu dane sa bude riadiť u fyzickej osoby trvalým pobytom a u právnickej osoby jej sídlom. Pre daňové subjekty, u ktorých nemožno určiť miestnu príslušnosť na základe tohto pravidla, je príslušný Daňový úrad Bratislava.

Možnosť požiadať o vysvetlenie platiteľa dane z finančných transakcií a možnosť podať sťažnosť správcovi dane
Zákon č. 279/2024 Z. z. zavádza pre daňovníka možnosť požiadať o vysvetlenie platiteľa dane v prípade pochybností o správnosti vybranej dane (pri transakciách, kde osoba daňovníka nie je totožná s osobou platiteľa). Podľa § 12 ods. 3, ak má daňovník pochybnosti o správnosti vybratej dane, môže požiadať o vysvetlenie platiteľa dane do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k vybratiu dane došlo. V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce jeho pochybnosti.
Platiteľ dane je povinný písomne oznámiť daňovníkovi požadované vysvetlenie do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti a v tej istej lehote prípadnú chybu opraviť. Ak platiteľ dane nesplní túto povinnosť, daňovník je oprávnený podať sťažnosť správcovi dane do 60 dní odo dňa, keď mal platiteľ dane doručiť daňovníkovi písomné vysvetlenie a prípadnú chybu opraviť.
Podľa § 12 ods. 4, ak po doručení písomného vysvetlenia platiteľa dane daňovník nesúhlasí s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa dane správcovi dane, a to do 30 dní odo dňa doručenia písomného vysvetlenia platiteľa dane daňovníkovi.
Miestne príslušný správca dane platiteľa dane rozhodne o sťažnosti podanej podľa § 12 ods. 3 alebo § 12 ods. 4 tak, že sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu alebo vyhovie čiastočne a súčasne uloží platiteľovi dane povinnosť vykonať nápravu v určenej lehote alebo sťažnosť zamietne. Rozhodnutie o sťažnosti doručí správca dane daňovníkovi aj platiteľovi dane, pričom daňovník a platiteľ dane sa môžu proti nemu odvolať.

Žiadosť o vysvetlenie, oznámenie o vysvetlení vyhotovené platiteľom ani samotnú sťažnosť na postup platiteľa dane zákon č. 279/2024 Z. z. bližšie neupravuje.

Možnosť vrátenia vybratej dane z finančných transakcií
V § 12 ods. 6 je upravený postup pre daňovníka, ktorý preposiela finančné prostriedky zo zdrojov Európskej únie iným prijímateľom. Tento daňovník môže požiadať správcu dane o vrátenie vybratej dane z takýchto transakcií, a to do 12 kalendárnych mesiacov od vybratia tejto dane. V tomto prípade nejde o daňovníkov, ktorí sú konečnými prijímateľmi finančných prostriedkov z vyššie uvedených zdrojov. Ide napr. o prostriedky z plánu obnovy a odolnosti, prostriedky určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu alebo iných obdobných zdrojov iným prijímateľom, prostriedky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie. Tento postup je špecifický tým, že daňovník nemusí byť v pozícií platiteľa dane. Daňovník podáva žiadosť správcovi dane, ktorému je miestne príslušný. Žiadosť musí byť riadne odôvodnená a spolu so žiadosťou je daňovník povinný predložiť aj listiny, na ktoré sa odvoláva alebo označenie iných dôkazov vzťahujúcich sa na dôvody podanej žiadosti. Pri vrátení dane sa primerane použijú ustanovenia Daňového poriadku o daňovom preplatku.

Oznámenia podávané platiteľovi dane
Podľa § 12 ods. 7 právnická osoba, ktorá nie je daňovníkom (s odkazom na § 3 ods. 2, bod 1., 4. a 5 zákona č. 279/2024 Z. z.), oznamuje platiteľovi dane (banke), že nie je daňovníkom. Tento postup sa týka Sociálnej poisťovne, Matice slovenskej, Slovenskej akadémie vied a právnických osôb podľa § 3 ods. 2 štvrtého a piateho bodu. Platiteľ dane nevyberá daň z finančných transakcií len u vyššie uvedených právnických osôb a u daňovníka, ktorý platiteľovi dane oznámil, že vykonáva finančné transakcie, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 4 ods. 2 spolu s číslom osobitného účtu, z ktorého sa tieto transakcie vykonávajú odo dňa nasledujúceho po dni oznámenia. Spôsob a forma preukázania je ponechaná na platiteľa dane. Zákon č. 279/2024 Z. z. špecificky neupravuje postupy ani zodpovednosť daňovníka, resp. platiteľa v prípade uvedenia nesprávnych údajov v takomto oznámení.


6. Prechodné ustanovenia § 13 zákona č. 279/2024 Z. z.

Podľa § 13 ods. 1 daňovník, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom a nemá zriadený platobný účet, na ktorom vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním, je povinný zriadiť si transakčný účet podľa § 2 písm. c) druhého bodu do 31. marca 2025.

Podľa § 13 ods. 2 je prvým zdaňovacím obdobím apríl 2025.
Ustanovenie § 13 ods. 3 umožňuje daň za prvé tri zdaňovacie obdobia (apríl – jún) odviesť do 31. júla 2025, pričom sa ustanovuje, že ak platiteľ vyberie za zdaňovacie obdobia apríl a máj daň skôr, je povinný ju odviesť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daň vybral a zároveň doručiť správcovi dane aj Oznámenie. Oznámenie podáva platiteľ za jednotlivé zdaňovacie obdobia mesiacov apríl, máj, jún samostatne v lehote do 31. júla 2025 a v rovnakej lehote má povinnosť zaplatiť aj daň za každé zdaňovacie obdobie zvlášť (napríklad aj z dôvodu správneho označenia platby variabilným symbolom).

Podľa § 13 ods. 4 daňovník, ktorý zruší transakčný účet od 1. apríla 2025 do 31. mája 2025, je povinný si daň sám vypočítať a odviesť správcovi dane za zdaňovacie obdobia, v ktorých mal zriadený účet a doručiť správcovi dane Oznámenie do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zrušil transakčný účet.

Podľa prechodného ustanovenia § 13 ods. 5 majú výnimku z predmetu dane v rozsahu § 4 ods. 2 písm. e) až ad) fyzické osoby – podnikatelia alebo právnické osoby, ktoré boli pred 30. decembrom 2024 oprávnené na základe živnostenského oprávnenia poskytovať služby zmenárne virtuálnej meny, služby peňaženky virtuálnej meny alebo poskytovať služby a činnosti, ktoré svojím obsahom spĺňajú znaky služieb kryptoaktív podľa osobitného predpisu Čl. 3 ods. 1 bod 16 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 v platnom znení [len „nariadenie (EÚ) 2023/114“). . Prechodné ustanovenie môžu tieto subjekty využiť do 30. decembra 2025 alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti o udelenie povolenia na činnosť poskytovania služieb kryptoaktív podľa osobitného predpisu, ktorým je Čl. 59 až 63 nariadenia (EÚ) 2023/1114, ak to rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pred 30. decembrom 2025 podľa Čl. 143 ods. 3 nariadenia (EÚ) 2023/1114, sa uplatňujú rovnako.


7. Zmeny a doplnenia v daňovom poriadku a v zákone o dani z príjmov

Daňový poriadok sa dopĺňa nasledovne:

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa dopĺňa citáciou, ktorá znie:
„Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Vzhľadom na zavedenie novej dane do daňového systému v Slovenskej republike bolo potrebné doplniť do poznámky pod čiarou k odkazu 1 zákon č. 279/2024 Z. z.. Zároveň sa táto poznámka pod čiarou aktualizovala.

Zákon o dani z príjmov sa mení nasledovne:

V § 19 ods. 3 písm. j) sa slová „daň z osobitnej stavby 90ad)“ nahrádzajú slovami „daň z finančných transakcií 90ad)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 90ad znie:
90ad) Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.



Prílohou tejto informácie sú otázky a odpovede k zákonu č. 279/2024 Z. z.








Otázky a odpovede k zákonu č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 354/2024 Z. z. (ďalej len „zákon č. 279/2024 Z. z.“)


Poznámka: Pre účely tohto materiálu bolo znenie otázok ponechané v pôvodnej formulácii. Odpovede boli konzultované s tvorcami legislatívnej úpravy z MF SR.


Otázka:
Povinnosť registrácie na túto daň nie je zákonom č. 279/2024 Z. z. ustanovená. Pôjde o nový dôvod evidencie alebo sa bude musieť daňovník alebo platiteľ registrovať ?
Odpoveď:
Nie, nie je žiadna povinnosť registrácie, správca dane zaeviduje daňovníka na daň na základe prvého podaného Oznámenia.

Otázka:
Kto bude správcom dane (kam Oznámenie smerovať)? V § 12 v odseku 1 je uvedené, že na správu dane sa použijú ustanovenia Daňového poriadku. Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon č. 279/2024 Z. z. alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom. Odpoveď:
Zákon č. 279/2024 Z. z. špecificky neupravuje miestnu príslušnosť, aplikuje sa § 12 ods. 1, podľa ktorého sa na správu dane použijú ustanovenia Daňového poriadku. Čiže miestna príslušnosť sa riadi vo vzťahu k tomu, kto podáva Oznámenie, tzn. vo vzťahu k platiteľovi dane.

Otázka:
Daň za použitie platobnej karty sa započíta do Oznámenia za príslušný mesiac, v ktorom bola platobná karta použitá prvýkrát v kalendárnom roku? T. j. zdaňovacím obdobím je v tomto prípade rok, ale odvedie sa vždy každý rok 1x v kalendárnom roku v Oznámení za príslušný mesiac, v ktorom sa prvýkrát použila? Teda nebudeme riešiť dve zdaňovacie obdobia Oznámenia (mesiac a rok)?
Nie je nám zrejmé, či sa bude daň platiť len za kartu vydanú po účinnosti zákona č. 279/2024 Z. z. (novú kartu) alebo za použitie každej aj už vydanej (existujúcej) platobnej karty. Z textu uvedeného v dôvodovej správe k § 9 „Daň za použitie platobnej karty sa platí za každú jednu vydanú platobnú kartu v príslušnom kalendárnom roku, ak bola použitá aspoň raz bez ohľadu na to, že bola v priebehu tohto roka zrušená, resp. exspirovala. V prípade, ak daňovník v príslušnom kalendárnom roku platobnú kartu vydanú mal, ale ju nepoužil, daň sa neplatí.“- uvedené nie je zrejmé.
Odpoveď:
V tomto prípade je zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Podstatná je existencia karty k transakčnému účtu a jej použitie v príslušnom zdaňovacom období. V prípade, že v tom istom zdaňovacom období je vydaná nová (ďalšia) karta k transakčnému účtu, daň sa odvedie za použitie obidvoch kariet, t. j. 4 €. Daň za použitie existujúcej karty sa odvedie len raz za zdaňovacie obdobie. V ďalšom zdaňovacom období sa opätovne odvedie daň za použitie existujúcej karty.
Daň sa odvedie na konci zdaňovacieho obdobia, tzn. zahrnie sa do tlačiva Oznámenia za december príslušného roka podávaného v januári bezprostredne nasledujúceho kalendárneho roka. Ak banka vyberie daň z transakcií a aj daň za použitie karty, v januári podá jedno spoločné oznámenie, v ktorom uvedie aj daň za použitie karty.

Otázka:
Či a akým spôsobom bude potrebné vykazovať transakčnú daň na základe zákona č. 279/2024 Z. z. pre transakcie vykonané na účtoch v zahraničí. Bude na tento účel vytvorené nové tlačivo a .xml formulár?
Odpoveď:
Podľa § 3 ods. 3 bodu 5 zákona č. 279/2024 Z. z. platiteľom dane je daňovník, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 279/2024 Z. z., ak je finančná transakcia vykonaná z transakčného účtu vedeného v inej mene ako v eurách, na účely určenia základu dane sa suma finančnej transakcie vykonaná na tomto účte prepočíta na eurá a na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska platný v deň vykonania finančnej transakcie. Oznámenie o transakčnej dani sa v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. predkladá elektronicky na tlačive, ktorého vzor určí Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto Oznámenie je jednotné pre všetky transakcie, ktoré sú predmetom dane podľa tohto zákona č. 279/2024 Z. z.. V ustanovení § 11 zákona č. 279/2024 Z. z. je uvedené aké záznamy je platiteľ dane povinný viesť.

Otázka:
Sme nadnárodná spoločnosť. Máme iba jeden účet vedený v zahraničnej banke. Akým spôsobom budeme odvádzať transakčnú daň?
Odpoveď:
Podľa § 3 ods. 3 bodu 5 zákona č. 279/2024 Z. z. platiteľom dane je daňovník, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte. V zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. platiteľ dane je povinný vypočítať daň a odviesť ju za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období. V rovnakej lehote je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške dane z finančných transakcií. Daň z finančných transakcií sa bude platiť v súlade s vyhláškou č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane.

Otázka:
§ 3 ods. 3 bod 4. zákona č. 279/2024 Z. z. – preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie – čo je nimi myslené ? Sú nimi myslené preúčtované náklady súvisiace so všetkou činnosťou organizačnej zložky zahraničnej osoby?
Odpoveď:
Ustanovenie sa vzťahuje na akékoľvek preúčtované náklady súvisiace so všetkou činnosťou daňovníka resp. organizačnej zložky zahraničnej osoby. Platí, že preúčtované náklady podliehajú dani z finančných transakcií bez ohľadu, či k úhrade došlo priamou platbou alebo započítaním.

Otázka :
Bude sa aplikovať daň z finančných transakcií v zmysle zákona č. 279/2024 Z. z. v niektorej z nižšie uvedených situácii?
Zahraničná právnická osoba („PO”), nezapísaná v OR SR, má zriadený účet v slovenskej pobočke banky, z ktorého realizuje platby v súvislosti s aktivitami, ktoré realizuje v zahraničí. Tento účet je už dlhodobo zriadený na Slovensku kvôli platbám v EUR do iných krajín, ale zahraničná PO na Slovensku nerealizuje žiadne podnikateľské aktivity.
Odpoveď:
Daňovníkom podľa zákona č. 279/2024 Z. z. je fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba alebo organizačná zložka právnickej soby a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku. Ak má zahraničná právnická osoba platobný účet na Slovensku, z ktorého vykonáva finančné transakcie, vzťahuje sa na ňu daňová povinnosť podľa zákona č. 279/2024 Z. z. Otázka:
Zahraničná právnická osoba je v SR registrovaná ako platiteľ DPH podľa § 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, bankový účet má zriadený v zahraničí a z tohto účtu realizuje platby, ktoré súvisia s aktivitami na Slovensku (napríklad prenájom skladu v SR).
Ak áno, z ktorého ustanovenia zákona vyplýva, že predmetom dane sú aj finančné transakcie zahraničnej právnickej osoby vzťahujúce sa na jej činnosť v SR?
Odpoveď:
Takáto zahraničná právnická osoba je platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 bod 5 zákona č. 279/2024 Z. z. a predmetná finančná transakcia je predmetom dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z.

Otázka:
Zahraničná právnická osoba nie je registrovaná ako platiteľ DPH v SR, bankový účet má zriadený v zahraničí a z tohto účtu realizuje platby, ktoré súvisia s rôznymi aktivitami na Slovensku (nákup tovaru/ služieb od SK spoločností).
Odpoveď:
Takáto zahraničná právnická osoba je platiteľom dane podľa § 3 ods. 3 bod 5 zákona č. 279/2024 Z. z. a predmetná finančná transakcia je predmetom dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z. Otázka:
Zahraničná právnická osoba nie je registrovaná ako platiteľ DPH v SR, má v SR zriadený bankový účet. Na Slovensku však nevykonáva priamo žiadne podnikateľské aktivity, na túto zahraničnú právnickú osobu sú iba postupované pohľadávky inej právnickej osoby v rámci nadnárodnej skupiny, pričom z SK účtu realizuje úhrady v súvislosti s nadobudnutím týchto pohľadávok.
Odpoveď:
Pre naplnenie zákonných podmienok pre vznik daňovej povinnosti podľa zákona č. 279/2024 Z. z. je irelevantné, či je právnická osoba registrovaná ako platiteľ DPH v SR. Daň z finančných transakcií existuje nezávisle od ostatných druhov daní (napr. DPH, daň z príjmov).
Z otázky nie je zrejmé, aké úhrady právnická osoba vykonáva v súvislosti s nadobudnutím pohľadávok. Ak právnická osoba nadobúda cesiou pohľadávky a z bankového účtu realizuje úhradu prislúchajúcich záväzkov zaplatiť odplatu za nadobudnuté pohľadávky, predmetná úhrada podlieha dani z finančných transakcií. V súvislosti s nadobudnutými pohľadávkami sa sleduje ich inkaso, pričom pripísanie finančných prostriedkov na bankový účet nie je predmetom dane z finančných transakcií. Otázka:
V súlade s ustanovením § 3 zákona č. 279/2024 Z. z. je platiteľom dane aj daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.
Prosíme uviesť konkrétne príklady na danú situáciu. Ide o vzťah alokácie nákladov medzi zriaďovateľom a organizačnou zložkou (registrovanou v OR SR) alebo aj stálou prevádzkarňou zahraničného subjektu registrovanou v tuzemsku pre účely dane z príjmov (bez registrácie v OR SR), kde následne nedôjde k toku finančných prostriedkov (peňažnému vyrovnaniu) medzi týmito subjektami?
Odpoveď:
Podľa § 3 ods. 3 bodu 4 zákona č. 279/2024 Z. z. platiteľom dane je daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku.
Ako príklad možno uviesť nasledovnú situáciu:
Slovenská dcérska firma nemeckého koncernu (daňovník) zamestnáva na Slovensku 10 000 zamestnancov. Centrála v Nemecku vykoná výplatu miezd zamestnancom tejto dcérskej spoločnosti namiesto nej a preúčtuje jej celkovú sumu vyplatených miezd. Za mesiac, v ktorom dôjde k úhrade alebo započítaniu týchto preúčtovaných nákladov bude slovenská dcérska firma povinná podať oznámenie a zaplatiť daň. Ak daňovník vie preukázať, z akých transakcií sa preúčtovaná suma skladá, uplatní sa na každú jednu z nich postup výpočtu dane, vrátane horného stropu výšky dane.
Pod pojmom náklady rozumieme celkovú hodnotu preúčtovaných finančných transakcií, ktoré vykonala osoba za daňovníka.

Otázka:
Pokrýva § 3 zákona č. 279/2024 Z. z. aj iné situácie ako napr. zúčtovacie centrum skupiny v zahraničí uhrádza faktúry v mene spoločností v skupine, pričom peňažné prostriedky sú následne odpísané z cashpoolingového účtu vedeného pre tento účel v zahraničí. Bude dani z finančnej transakcii podliehať iba prevod prostriedkov od SK spoločnosti na caspoolingový účet, alebo následne aj úhrada z tohto účtu konečnému zákazníkovi SK spoločnosti? Odpoveď:
Prevod prostriedkov od SK spoločnosti na caspoolingový účet nie je predmetom dane podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona č. 279/2024 Z. z. iba vtedy, ak ide o platobnú operáciu u jedného poskytovateľa platobných služieb. Ak bude uskutočnený prevod prostriedkov od SK spoločnosti na caspoolingový účet vedený u iného poskytovateľa, tak sa táto výnimka neuplatní.
Samotná úhrada z tohto účtu SK spoločnosti voči tretej osobe (dodávateľovi SK spoločnosti) je predmetom dane z finančných transakcií.
Pri preúčtovaní nákladov v nadväznosti na § 3 ods. 3 bod 4 a § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 279/2024 Z. z. to znamená, že SK spoločnosť musí podať oznámenie o výške dane z dôvodu preúčtovania nákladov a príslušnú daň uhradiť.

Otázka:
Akým spôsobom budú riešené situácie, keď zostatok hotovosti na účte daňovníka nebude dostatočný na odpísanie sumy dane z finančnej transakcie z účtu daňovníka? Bude povinnosťou platiteľa dane daň odviesť a vymáhať tento nedoplatok od daňovníka, alebo sa povinnosť odviesť daň z predmetnej transakcie presunie na daňovníka?
Odpoveď:
Banka v postavení platiteľa dane z finančných transakcií má povinnosť vybrať daň z finančných transakcií od daňovníka a odviesť ju za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane (§ 10 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z.). V prípade nedostatku finančných prostriedkov na bankovom účte daňovníka neprechádza na neho povinnosť platiteľa dane odviesť daň. Ak dôjde k nepovolenému prečerpaniu finančných prostriedkov na bankovom účte, je v kompetencii banky sankcionovať daňovníka v súlade so zmluvnými podmienkami. Otázka:
V súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 279/2024 Z. z. predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je
c) platobná operácia, ktorá súvisí so správou cenných papierov alebo iných finančných nástrojov,4) alebo platobná operácia súvisiaca s nákupom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v súvislosti so správou starobného dôchodkového sporenia5) a doplnkového dôchodkového sporenia,6)
Odkaz 4) sa odvoláva na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. i) zákona č. 492/2009 Z. z. - platobné operácie, ktoré súvisia so správou cenných papierov alebo iných finančných nástrojov, vrátane výplaty dividend, výnosov alebo iných výplat, umorovania alebo predaja, ktoré vykonávajú osoby uvedené v písmene h), obchodníci s cennými papiermi, ktorí poskytujú investičné služby, správcovské spoločnosti, ktoré poskytujú investičné služby, zahraničné subjekty kolektívneho investovania alebo iné zahraničné osoby, ktorých činnosť zodpovedá činnosti týchto osôb.
Máme za to, že do správy cenných papierov nepatrí samotný nákup cenných papierov, ale len ďalšie súvisiace operácie. Zároveň, v rámci uvedeného ustanovenia je oslobodený iba nákup cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v súvislosti so správou starobného dôchodkového sporenia5) a doplnkového dôchodkového sporenia.
Bude oslobodeniu podliehať aj nákup iných cenných papierov alebo finančných nástrojov ako spojených so správou sporenia?
Alebo sa oslobodenie v prípade nákupu iných cenných papierov/ finančných nástrojov uplatní iba u obchodníka s cennými papiermi v zmysle § 4 ods. 2 písm. e) Zákona (platobná operácia obchodníka s cennými papiermi súvisiaca s nákupom cenných papierov v mene jeho klienta na účet tohto klienta; to neplatí, ak ide o platobnú operáciu z platobného účtu obchodníka s cennými papiermi, na ktorom sú vedené peňažné prostriedky obchodníka s cennými papiermi oddelene od peňažných prostriedkov jeho klienta podľa osobitného predpisu, a z ktorého obchodník s cennými papiermi vykonáva platobnú operáciu v súvislosti s obchodovaním na vlastný účet)?
Odpoveď:
Do správy cenných papierov nepatrí nákup cenných papierov, nákup cenných papierov spadá pod samostatnú investičnú službu, ktorá z pôsobnosti zákona č. 279/2024 Z. z. nie je vyňatá. Pokiaľ sa však cenné papiere a finančné nástroje nakupujú v rámci riadenia portfólia, takýto nákup finančnou spoločnosťou sa nezdaní (bude sa však zdaňovať platba na nákup cenných papierov a finančných nástrojov, ktorá odíde z platobného účtu právnickej osoby, ktorá cenné papiere a finančné nástroje nakupuje).
Oslobodeniu od dane z finančných transakcií podľa zákona č. 279/2024 Z. z. budú podliehať aj ostatné cenné papiere, finančné nástroje, a kryptoaktíva, ak sa obstarávajú v rámci riadenia portfólia (klient - právnická osoba sa zdaní v momente, keď posiela peňažné prostriedky finančnej inštitúcii, určené na nákup daných cenných papierov a finančných nástrojov). Platby súvisiace s ostatnými investičnými službami oslobodené nie sú. Výnimkou je ešte § 4 ods. 2 písm. ad) a ae) zákona č. 279/2024 Z. z.
Predaj cenných papierov je oslobodený kvôli právnej istote, avšak zdaňuje sa len odchádzajúca platba, pričom pri predaji cenných papierov a finančných nástrojov prichádzajú peňažné prostriedky na transakčný účet, takže je to oslobodené vždy na strane klienta (aj pri právnických osobách).
Finančná inštitúcia dokáže príslušné platby identifikovať na základe sprievodných inštrukcii, ako aj poznámok a údajov uvádzaných pri platbách z jednotlivých účtov.

Otázka:
V zmysle § 4 ods. 2 písm. p) zákona č. 279/2024 Z. z. predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia vykonaná medzi účtami daňovníka vedenými u toho istého poskytovateľa.
Považuje sa pre účely tohto ustanovenia za jedného poskytovateľa aj zahraničný poskytovateľ a jeho SK organizačná zložka (t. j. zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky umiestnená v SR)? T. j. ak by mal daňovník transakčný účet v SR zriadený u SK pobočky zahraničnej banky a súčasne transakčný účet v zahraničí u zahraničnej banky, ktorá je zriaďovateľom SK pobočky, považuje sa finančná transakcia medzi týmito bankovými účtami za transakciu, ktorá nie je predmetom dane z finančných transakcií?
Odpoveď:
Zahraničný poskytovateľ platobných služieb a jeho organizačné zložky sú samostatnými poskytovateľmi platobných služieb.

Otázka:
Ak zahraničná osoba so sídlom v zahraničí, ktorej na Slovensku nevznikla stála prevádzkareň pre účely dane z príjmov, zamestnáva na Slovensku slovenského zamestnanca, resp. zamestnancov, je na účely zákona č. 279/2024 Z. z. považovaná za daňovníka ?
Odpoveď:
V uvedenom prípade sa zahraničná právnická osoba bude považovať za daňovníka v prípade, ak má v tuzemsku vedený platobný účet alebo vykonáva v tuzemsku činnosť v súvislosti s podnikaním. Splnenie kritéria pre vznik stálej prevádzkarne nie je na účely zákona č. 279/2024 Z. z. relevantné.
Vznik daňovej povinnosti pre daň z príjmov a pre daň z finančných transakcií vzájomne nesúvisia a nepodmieňujú sa. Otázka:
V prípade, ak zahraničná osoba so sídlom v zahraničí, má v SR stálu prevádzkareň pre účely dane z príjmov, je na účely zákona č. 279/2024 Z. z. považovaná za daňovníka ?
Odpoveď:
Podľa § 3 ods. 3 bodu 5 zákona č. 279/2024 Z. z. je platiteľom dane aj daňovník, ktorý vykonáva finančné transakcie na inom ako transakčnom účte. Daňovníkom je právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby. Stála prevádzkareň nie je účtovnou jednotkou podľa slovenskej legislatívy a nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa slovenskej legislatívy, ale daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby podáva. Napriek tomu, že sa jedná o zahraničnú osobu so sídlom mimo SR, ktorá vykonáva činnosti v tuzemsku, predpokladáme, že v rámci tejto činnosti dochádza aj k úhrade záväzkov (nákladov), čiže k realizácii finančných transakcií.
Zahraničná právnická osoba sa bude považovať za daňovníka v prípade, ak má v tuzemsku vedený platobný účet alebo vykonáva v tuzemsku činnosť v súvislosti s podnikaním.
Vznik daňovej povinnosti pre daň z príjmov a pre daň z finančných transakcií vzájomne nesúvisia a nepodmieňujú sa. Otázka:
V § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 279/2024 Z. z. je uvedený predmet dane "preúčtovaný náklad súvisiaci s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku" - vedeli by ste nám, prosím, priblížiť o ktoré konkrétne prípady ide.
Odpoveď:
Podľa § 3 ods. 3 bodu 4 zákona č. 279/2024 Z. z. platiteľom dane je daňovník, ktorému sú preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, ktorá sa vzťahuje na činnosť daňovníka vykonávanú v tuzemsku. Slovenská dcérska firma nemeckého koncernu (daňovník) zamestnáva na Slovensku 10 000 zamestnancov. Centrála v Nemecku vykoná výplatu miezd zamestnancom tejto dcérskej spoločnosti namiesto nej a preúčtuje jej celkovú sumu vyplatených miezd. Za mesiac, v ktorom dôjde k úhrade alebo započítaniu týchto preúčtovaných nákladov bude slovenská dcérska firma povinná podať oznámenie a zaplatiť daň. Ak bude daňovník vedieť preukázať, z akých transakcií sa preúčtovaná suma skladá, uplatní sa na každú jednu z nich postup výpočtu dane, vrátane horného stropu výšky dane.
Pod pojmom náklady rozumieme celkovú hodnotu preúčtovaných finančných transakcií, ktoré vykonala osoba za daňovníka.

Otázka:
Slovenská spoločnosť je súčasťou konsolidovaného celku a v rámci konsolidovaného celku využíva cashpooling. Spoločnosti v rámci tohto konsolidovaného celku využívajú banky v rámci skupiny UniCredit. Cashpoolingový účet je vedený v Rakúsku.
Ako sa chápe pojem "jeden poskytovateľ" podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona č. 279/2024 Z. z.? Chápe sa tento pojem ako samostatná entita s právnou subjektivitou? Sú cashpoolingové transakcie slovenskej spoločnosti predmetom dane z finančných transakcií, ak je cashpoolingový účet vedený v rakúskej UniCredit Bank?
Odpoveď:
Podľa § 4 ods. 2 písm. t) zákona č. 279/2024 Z. z. predmetom dane nie je finančná transakcia, ktorou je platobná operácia u jedného poskytovateľa súvisiaca s kompenzáciou zostatkov účtov daňovníkov, ktorí sú členmi konsolidovaného celku, za ktorý sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka v zmysle § 22 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Pri význame pojmu „jeden poskytovateľ“ na účely § 4 ods. 2 písm. t) zákona č. 279/2024 Z. z. je potrebné vychádzať z verejne dostupných informácií zo zoznamov subjektov finančného trhu vedených Národnou bankou Slovenska ako poskytovateľov platobných služieb.
Zahraničný poskytovateľ platobných služieb a jeho organizačné zložky sú samostatnými poskytovateľmi platobných služieb.

Otázka:
Ak má slovenská sro účet v zahraničí CZ, bude si musieť otvoriť aj účet na Slovensku pre účely dane z finančných transakcií?
Odpoveď:
Transakčným účtom podľa § 2 písm. c) zákona č. 279/2024 Z. z. je:
1. platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby,
2. platobný účet daňovníka, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, na ktorom takýto daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním.
Zákon neustanovuje, že transakčný účet má byť bankový účet konkrétneho typu/druhu, neustanovuje, či má byť bežným podnikateľským účtom, alebo iným typom/druhom účtu. § 2 písm. c) zákona č. 279/2024 Z. z. tiež neustanovuje podmienku, že transakčný účet má byť vedený u poskytovateľa platobných služieb so sídlom na území SR.
Podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu zákona č. 279/2024 Z. z. platiteľom dane je aj daňovník, ktorý je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Podľa § 10 ods. 4 zákona č. 279/2024 Z. z. platiteľ dane, ktorý je zároveň daňovníkom podľa § 3 ods. 3 tretieho bodu zákona č. 279/2024 Z. z., je povinný sám vypočítať a zaplatiť daň za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období.

Otázka:
Sme školské súkromné zariadenie, zriadené ministerstvom školstva ( nezisková organizácia ), nie sme však nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, náš numerický kód právnej formy je 119. Chceme sa opýtať, či budeme musieť platiť transakčnú daň keďže sme školské zariadenie, poberáme dotácie, ale nie sme zahrnutý v paragrafe 50 ods. 4 ZDP (právne formy oslobodené určité formy neziskových organizácii).
Nechápeme či sa na nás zabudlo, alebo nám štát chce zdaniť poskytnutú dotáciu?
Odpoveď:
Z dodatočne poskytnutých informácií vyplynulo, že ide o základnú umeleckú školu (ďalej len „ZUŠ“), ktorej zriaďovateľom je občianske združenie a táto ZUŠ je zaradená do siete škôl a školských zariadení.
Len niektoré právne formy daňovníkov z tretieho sektora nie sú daňovníkmi dane z finančných transakcií, zákon č. 279/2024 Z. z. ich taxatívne vymenováva v § 3 ods. 2 s odkazom na osobitný predpis, podľa ktorého vznikli, a okrem právnej formy ustanovuje v niektorých prípadoch aj predmet činnosti podľa osobitného predpisu s odkazom na § 50 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (viď § 3 ods. 3 bod 4 zákona).
Ak v predmetnom prípade súkromná základná umelecká škola nemá právnu formu taxatívne vymenovanú v § 3 ods. 2 zákona č. 279/2024 Z. z., potom nespĺňa výnimku a je považovaná za daňovníka dane z finančných transakcií.
Predmet dane z finančných transakcií vymedzuje § 4 ods. 1 zákona, napríklad podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 279/2024 Z. z. predmetom dane je finančná transakcia, pri ktorej dochádza k odpísaniu sumy finančných prostriedkov z účtu daňovníka. Dotácia, ktorá je pripísaná na bankový účet, tzn. ide o prijatú platbu, nie je predmetom dane z finančných transakcií.

Otázka:
Český platiteľ DPH, je registrovaný na Slovensku podľa § 5 (zahraničná osoba) z dôvodu nadobúdania tovaru na Slovensku a predaja do iných členských štátov. Bude aj ona musieť odvádzať transakčnú daň?


Odpoveď:
Daňovníkom dane z finančných transakcií je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 279/2024 Z. z. právnická osoba alebo organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá je používateľom platobných služieb poskytovateľa platobných služieb vykonávajúceho finančné transakcie a ktorá má sídlo alebo miesto podnikania v tuzemsku, má platobný účet u poskytovateľa platobných služieb so sídlom v tuzemsku alebo vykonáva činnosť v tuzemsku.
Dani z finančných transakcií podlieha teda aj právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá vykonáva činnosť v tuzemsku.
Z pohľadu dane z finančných transakcií je irelevantné, či je subjekt platiteľom DPH, dane existujú nezávisle od seba.

Otázka:
Sme združenie obcí, členmi združenia sú obce, nie sme združenie podľa § 20f Občianskeho zákonníka. Štatistický úrad SR nás zaradil do sektora verejnej správy - § 21 ods. 4 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej službe - SK NACE 94.99.9 - Činnosti ostatných členských organizácií - sektor S13 - verejná správa.
Sme daňovníkom dane z finančných transakcií?
Odpoveď:
Podľa § 3 ods. 2 štvrtého bodu zákona č. 279/2024 Z. z. medzi subjektami, ktoré nie sú daňovníkmi, je uvedené záujmové združenie právnických osôb s odkazom na § 20f zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V predloženom prípade ide o združenie obcí založené podľa § 20b ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktoré je právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou. Táto právna forma „združenie obcí“ sa nenachádza medzi právnymi formami, ktoré nie sú daňovníkom dane z finančných transakcií podľa § 3 ods. 2 zákona č. 279/2024 Z. z.
Z uvedeného vyplýva, že táto právna forma „združenie obcí“ je daňovníkom dane z finančných transakcií.



Vypracoval: Finančné riaditeľstvo SR, Banská Bystrica
Odbor daňovej metodiky FR SR
December 2024